Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sž/23/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora

Belka a z členiek JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobkyne: MH, bytom P X, zastúpenej advokátom Mgr. RP, H X, B, proti žalovanej: N, I X, B, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia BR N č. OSG- 860/2006 zo dňa 27. 3. 2006 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu zamieta.

Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Úrad pre finančný trh ako orgán dohľadu príslušný podľa § 113 zákona

č. o starobnom dôchodkovom sporení (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení" alebo „zákon o SDS") rozhodnutím č. GRUFT-013/2005- SADS zo dňa 16. 8. 2005 uložil žalobkyni z dôvodu porušenia v nadväznosti na a a citovaného zákona pokutu vo výške 500 000,- Sk a zároveň jej odňal povolenie na výkon činnosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia. Dôvodom bolo to, že žalobkyňa nevykonávala riadne sprostredkovateľskú činnosť pretože pri jej výkone využívala na poskytovanie odborného poradenstva v oblasti starobného dôchodkového sporenia ako aj na služby súvisiace s činnosťou smerujúcou k tomu,

aby záujemca o uzatvorenie zmluvy o SDS mal príležitosť takúto zmluvu uzatvoriť, iné osoby, ktoré na takúto činnosť nemali oprávnenie. Činnosť, ktorá jej z udeleného povolenia vydaného úradom vyplývala, nevykonávala osobne, čím porušila povinnosti uložené zákonom o SDS. Svojím konaním zároveň porušila podmienku dôveryhodnosti podľa § 111 ods. 6 písm. a/ v nadväznosti na § 48 ods. 11 písm. e/ zákona o SDS. Okrem toho žalobkyňa neoverila totožnosť všetkých fyzických osôb, s ktorými uzatvárala zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, čím zároveň porušila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 65 ods. 4 zákona o SDS.

O podanom rozklade proti citovanému rozhodnutiu rozhodla BR (ako orgán N,

na ktorý prešla pôsobnosť Úradu pre finančný trh vo veciach dohľadu nad finančným trhom podľa ) tak, že vypustila výrok o odňatí povolenia na výkon činnosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia a z dôvodu porušenia a jej uložila pokutu vo výške 20.000,- Sk.

Rozhodla tak po tom, čo dospela k záveru, že žalobkyňa voči p. VH,

manželom D a ĽO a p. IB nevykonávala činnosť sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia v súlade s požiadavkami predpísanými zákonom o SDS a zabezpečila voči menovaným nezákonný výkon sprostredkovateľskej činnosti v rozpore s ustanoveniami § 111 ods. X až 3 zákona o SDS. Žalobkyňa ako sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia neposkytla, pri výkone svojej sprostredkovateľskej činnosti, vždy a vo všetkých prípadoch odborné poradenstvo týkajúce sa starobného dôchodkového sporenia a ani neposkytla všetky služby súvisiace s činnosťou sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia sama osobne (ale ani prostredníctvom zástupcu spĺňajúceho zákonné predpoklady a podmienky pre výkon sprostredkovateľskej činnosti pri sprostredkúvaní starobného dôchodkového sporenia), a to aj napriek skutočnosti, že jej bola za takúto sprostredkovateľskú činnosť poskytnutá od príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (od spoločnosti C) odmena v plnej výške. V konečnom dôsledku tak žalobkyňa zabezpečením nezákonného výkonu sprostredkovateľskej činnosti pri sprostredkúvaní starobného dôchodkového sporenia porušila ustanovenia § 111 ods. 2 a 3 zákona o SDS.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 12. 6. 2006 žalobu, ktorou

sa domáhala jeho zrušenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poprela, že by porušila § 111 ods. 2 a 3 citovaného zákona.

Namietala, že zákon o SDS vyslovene neustanovuje povinnosť

sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia vykonávať osobne svoju sprostredkovateľskú činnosť pri sprostredkúvaní starobného dôchodkového sporenia a ani nezakazuje splnomocniť tretiu osobu (zástupcu) na výkon sprostredkovateľskej činnosti pri sprostredkúvaní starobného dôchodkového sporenia. Nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím žalovaného v tom, že sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia sa síce môže pri svojej činnosti nechať zastúpiť, ale že splnomocnencom pri tomto zastúpení môže byť iba iný sprostredkovateľ

starobného dôchodkového sporenia s platným povolením na výkon činnosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia. Poukázala na právnu úpravu možnosti zastúpenia podľa iných právnych predpisov, napríklad podľa o advokácii alebo podľa a pretože zákon o SDS jednoducho neobsahuje výslovné obmedzenie možnosti zastúpenia sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia ktoroukoľvek osobou a že zákon o SDS ani nevylučuje možnosť zastúpenia sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia, platí len všeobecná úprava zastúpenia v zmysle a .

Podľa jej názoru mohla by mohla byť postihnutá za porušenie § 111 ods. 2 a 3

len vtedy, keby nemala povolenie na činnosť sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia. Taktiež nesúhlasila so záverom o porušení ustanovenia § 65 ods. 4 zákona o SDS, podľa ktorého je sprostredkovateľ povinný overiť totožnosť osoby, ktorá uzatvára zmluvu o SDS pretože takýto záver nemá oporu v zákone o SDS.

Napadnuté rozhodnutie navrhla zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vysvetlil postup správnych orgánov

v predmetnej veci a zaujal stanovisko k vzneseným námietkam. Trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vecne príslušný podľa § 246 ods. 2

písm. a/ preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 111 ods. 1 zákona o SDS sprostredkovaním starobného dôchodkového

sporenia je

a) činnosť smerujúca k tomu, aby záujemca o uzatvorenie zmluvy

o starobnom dôchodkovom sporení mal príležitosť takú zmluvu uzatvoriť,

b) poskytovanie služieb súvisiacich s činnosťou podľa písmena a),

c) poskytovanie odborného poradenstva v oblasti starobného dôchodkového

sporenia podľa tohto zákona

Podľa § 111 ods. 2 sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia

môže vykonávať na území Slovenskej republiky len sprostredkovateľ podľa odseku 3.

Podľa § 111 ods. 3 sprostredkovateľ je fyzická osoba, ktorej N udelila

povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa, na ktorého základe je oprávnená v mene dôchodkovej správcovskej spoločnosti vykonávať činnosť podľa odseku 1.

Podľa § 111 ods. 6 žiadateľ o udelenie povolenia podľa odseku 3 musí spĺňať

tieto podmienky:

a) je dôveryhodná osoba podľa § 48 ods. 11 b) dovŕšil vek 18 rokov, c) je plne spôsobilý na právne úkony, d) má skončené úplné stredoškolské vzdelanie a zložil odbornú skúšku, ktorej obsahom je preukázanie znalostí právnych predpisov v oblasti starobného dôchodkového sporenia a preukázanie znalostí v oblasti investovania na finančnom trhu.

V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa vykonávajúca činnosť

sprostredkovateľky starobného dôchodkového sporenia ako osoba oprávnená na výkon takejto činnosti na základe zmluvy o sprostredkovaní na základe zmluvy o sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia uzavretej so spoločnosťou C, sprostredkovala uzatvorenie 1 292 zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení, za čo jej bola zo strany spoločnosti C vyplatená provízia v celkovej výške 3.904.710,- Sk. Nespochybnila, že zmluvy o SDS so záujemcami o SDS VH, D a ĽO a IB osobne nevypisovala ani neuzatvárala a ani osobne údaje na samotných zmluvách neoverovala, tieto len prevzala od svojich spolupracovníkov MK a p. D

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 111 ods. 1 zákona o SDS, v zmysle

ktorého sa za sprostredkovateľskú činnosť považuje vykonávanie čo i len niektorej z vyššie uvedených činností, je nepochybné, že žalobkyňa ako oprávnená sprostredkovateľka starobného dôchodkového sporenia niektoré z uvedených činnosti pri sprostredkúvaní starobného dôchodkového sporenia vykonávala v rozpore s týmto ustanovením, keďže ich vykonávala prostredníctvom svojich spolupracovníkov p. D a p. K, ktorí však na vykonávanie činnosti pri sprostredkúvaní starobného dôchodkového sporenia nemali vydané povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia.

Podľa názoru súdu neobstojí obrana žalobkyne o možností zastúpenia

pri činnosti sprostredkovateľa SDS akoukoľvek osobou a nie iba iným sprostredkovateľom starobného dôchodkového sporenia, pretože napriek skutočnosti, že zákon o SDS vyslovene neustanovuje povinnosť sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia svoju sprostredkovateľskú činnosť vykonávať

osobne, túto povinnosť možno vyvodiť z obsahu samotných podmienok vyžadovaných pre výkon sprostredkovateľskej činnosti pri sprostredkúvaní starobného dôchodkového sporenia vyplývajúcich z § 111 ods. 2, 3, 6 a 9 explicitne ustanovujúcich, že sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia môže vykonávať len sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia, ktorý splnil zákonom stanovené podmienky, zložil odbornú skúšku a bolo mu vydané povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia. Je logické, že osoba nespĺňajúca tieto (okrem formálnych ani odborné) predpoklady nemôže takúto činnosť vykonávať a to ani ako zástupca oprávneného sprostredkovateľa.

Súd taktiež neprihliadol na námietku žalobkyne, že zákon o SDS neukladá

povinnosť a ani neoprávňuje sprostredkovateľa starobného sporenia overovať totožnosť fyzických osôb, ktoré uzatvorili zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenia § 65 ods. 4 v zmysle, ktorého súčasťou údajov zasielaných Sociálnej poisťovni dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je aj meno a priezvisko sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia, ktorý overil totožnosť fyzickej osoby, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení a ustanovenie § 64 ods. 6 písm. b) prikazujúce, že zmluva o starobnom dôchodkovom sporení musí obsahovať údaje o totožnosti v rozsahu meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorá uzatvára zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení.

V súlade s citovanými ustanoveniami teda možno od oprávneného

sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia ako osoby znalej právnej úpravy o starobnom dôchodkovom sporení dôvodne očakávať (vyžadovať), že pri svojej sprostredkovateľskej činnosti smerujúcej k uzavretiu právne perfektnej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení so záujemcom o starobné dôchodkové sporenie bude podľa nej aj postupovať a teda pre účely uzatvorenia takejto zmluvy aj overovať pravdivosť údajov poskytnutých takýmto záujemcom.

Z uvedených dôvodov súd nepovažoval žalobkyňou vznesené námietky

za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa názoru súdu si žalovaná pre svoje rozhodnutie zadovážila dostatok

skutkových podkladov, na základe ktorých správne zistila skutkový stav a aplikovaním príslušných zákonných ustanovení ustálila správny právny záver. Námietkami žalobkyne vyplývajúcimi z obsahu žaloby, ktoré sú v podstate zhodné s tými, ktoré uvádzala už vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu sa žalovaná zaoberala, náležitým spôsobom sa s nimi vysporiadala a svoje stanovisko, s ktorým sa súd stotožňuje, vyčerpávajúcim spôsobom uviedla vo svojom rozhodnutí, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu podľa zamietol

Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, úspešnému žalovanému právo

na náhradu trov konania nepriznáva, preto súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250ja ods. 6

).

V Bratislave, dňa 16. októbra 2007

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Kavivanovová Ľubica