Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/201/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka

a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: B., proti

žalovanému: F., zast. Mgr. R., o zaplatenie 429 156,42 Kč s prísl. na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9. mája 2007 č.k. 52 Cb

473/96-189 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

9. mája 2007 č.k. -189 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

5 601 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 429 156,42 Kč s 13,4 % úrokom z omeškania ročne od 15.2.2001 do zaplatenia

a nahradiť mu trovy konania vo výške 42 198 Sk.

Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 6 100 Sk, na účet jeho právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozsudku súd rozhodoval opätovne potom, čo odvolací súd rozsudok

súdu l. stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie.

Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že

súd oprel svoje skutkové zistenia o dôkazy a skutočnosti, ktoré mal preukázané v súlade s ust.

ods. l a žalovanému sa v priebehu ďalšieho konania žiadnym spôsobom nepodarilo

preukázať ním tvrdené skutočnosti, súd sa znovu skutkovým stavom nezaoberal. Oprel sa

o dôkazy, ktoré boli vykonané doteraz.

Žalobca sa svojim návrhom domáhal zaplatenia 429 156,42 Kč z dôvodu, že žalovaný

prijal zálohu za dodávku plechu EI 30, čo ani sám nepopiera, ale dodávka nebola realizovaná, čo

účastníci taktiež nepopreli. Sporná zostala skutočnosť, či k dohode medzi predchodcom žalobcu

a žalovaným, pokiaľ ide o dodávku plechu realizovanej spoločnosti Č., z ktorej dodávky mal byť

v časti 20 ton uspokojený predchodca žalobcu a to ako dodávky náhradnej za nedodanie

materiálu podľa pôvodnej kúpnej zmluvy v cene zaplatenej zálohy.

Podľa žalobcu žalovaný argumentuje tým, že svoj záväzok voči žalobcovi z obdržanej

zálohy splnil dodávkou 189 600 kg oceľových plechov El 40 a El 55 a to do spoločnosti Č. a.s.,

pričom 20 ton tohto materiálu malo byť určené na kompenzáciu vyplatenej zálohy žalobcom.

Žalovaný nikdy fyzicky materiál určený na kompenzáciu žalobcovi nedodal, nevystavil na

žalobcu vo výške prijatej zálohy daňový doklad, ani nevykonal zápočet vzájomných záväzkov

a pohľadávok. Žalobca nepopiera, že žalovaný dodal 189 600 kg oceľových plechov EI 40 do

spoločnosti Č. a.s. a na túto dodávku vystavil dňa 8.12.1995 daňový doklad – faktúru č. 2200/95

na čiastku 4 834 800 Kč, túto faktúru Č. a. s. prijala a nikdy ju nespochybňovali, túto faktúru

uhradila žalovanému v plnej výške a to štyrmi platbami o čom žalobca predložil súdu doklad.

Žalovaný po 8 rokoch od obdržania úhrady od Č. tvrdí, že dodávkou do Č. a.s. splnil svoj

záväzok voči žalobcovi. Predložil súdu faktúru č. 220/95, vystavenú žalovaným pre spoločnosť

Č. a.s. Praha, z ktorej je zrejmé, že bolo tejto spoločnosti dodaných 189 600 kg oceľového plechu

EI 40 a za túto dodávku si žalovaný od Č. vyfakturoval sumu 4 834 800 Kč, ktorá mu bola

aj zo strany Č. v 4 splátkach zaplatená.

Súd vykonal dokazovanie aj písomnou výpoveďou svedkov p. H. a p. D., ale ani po

tomto dôkaze nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že 20t plechu z celkového množstva 189 600

kg, ktorý bol dodaný spoločnosti Č. a.s. Praha bolo dodaných spoločnosti Č., a to za účelom

vysporiadania záväzku, ktorý mal žalovaný voči právnemu predchodcovi žalobcu. Žalovaný

takýto dôkaz nepreukázal.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako ho

vyčíslil v podaní zo dňa 27.9.2005 a to vo výške 13,4 % od 15.12.2001 s tým, že vo zvyšku a to

v časti 5,6 % , t.j. rozdiel medzi 19 % a 13,4 % úrokom zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ods. l

Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalovaný a navrhol ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie.

Svoje odvolanie odôvodňuje tým, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že

sa právny zástupca ospravedlnil a požiadal o nový termín pojednávania, čím mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom.

Uvádza, že jeho právny zástupca požiadal o nový termín pojednávania, nakoľko mal

viac vytýčených pojednávaní na tento termín a jeho koncipienti sa stali v uvedenom čase

práceneschopnými.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. l

a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal voči žalovanému

zaplatenie 429 156,42 Kč s úrokom z omeškania titulom vrátenia preddavku za tovar.

Krajský súd v Banskej Bystrici v predmetnej veci niekoľkokrát rozhodoval a Najvyšší súd

SR na základe odvolaní žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové

prejednanie.

V poslednom rozhodnutí súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokiaľ sa týka

dodania 20 t tovaru žalovaným do spoločnosti Č. a.s. pre spoločnosť Č. súd prvého stupňa na

preukázanie tejto skutočnosti vykonal dostatočné dokazovanie a napriek tomu žalovanému sa

v priebehu konania žiadnym spôsobom nepodarilo preukázať túto ním tvrdenú skutočnosť.

Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvého stupňa svoje skutkového zistenia oprel o dôkazy

a skutočnosti, ktoré mal za preukázané, čo je v súlade s ust. ods. l

Žalovaný vo svojom odvolaní proti novému rozhodnutiu namieta len jedno a to, že súd

prvého stupňa pojednával a vyniesol rozsudok v jeho neprítomnosti napriek jeho ospravedlneniu

a žiadosti o nový termín a tvrdí, že mu tým bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Na odvolacom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného namietala, že súd prvého

stupňa nezistil dostatočne skutkový stav konkrétne, že nevypočul svedkov p. H. a p. D.

a uspokojil sa s ich písomným stanoviskom a poukázala pritom na prvé zrušujúce rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR.

Nakoľko odvolateľ tvrdí, že súd l. stupňa mu svojím postupom keď konal a rozhodol

v jeho neprítomnosti jeho právneho zástupcu, odňal možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods.

2 písm. a/ , odvolací súd sa vysporiadal predovšetkým s touto námietkou a zistil, že nie je

dôvodná.

Je nesporné, že ukladá súdu postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Je tiež nesporné, že odvolateľova žiadosť o odročenie pojednávania bola prejavom jeho

vôle zúčastniť sa ako právny zástupca na iných pojednávaniach, čiže dal prednosť zúčastniť sa

na inom pojednávaní než v tejto veci, rozhodol sa o tom slobodne, z vlastnej vôle, rovnako ako

sa nedal zastúpiť substitútom, teda nijako z tohto konania nemožno vyvodiť, že by mu bol súd

postupom podľa odňal možnosť konať pred súdom, už vzhľadom na ukončené

dokazovanie a dĺžku trvania súdneho sporu. Odvolací súd v tomto prípade musí hodnotiť postup

právneho zástupcu ako prinajmenšom zneváženie práce súdu pri riešení veci.

V prípade, že by sa odvolací súd priklonil k názoru žalovaného, podľa § 212 ods. 3

na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len keď mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo sa nestalo.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ako aj

s právnym záverom, ktorý z neho vyvodil. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že osobným

vypočutím navrhnutých svedkov by sa ozrejmili rozporné skutočnosti, odvolací súd je názoru,

že vzhľadom na to, že navrhnutí svedkovia svoju neprítomnosť na výsluchu ospravedlnili tým, že

ide o záležitosť spred viac ako 8 rokov, doklady riadne odovzdali a na vec sa nepamätajú

nakoľko išlo o malú obchodnú záležitosť oproti celkovému obratu 8 miliárd ročne, bolo by ich

vypočutie len predlžovaním a nehospodárnym vedením sporu.

Žalovaný žiadny iný dôkaz ani nenavrhuje. Vypočutie svedkov môže súd vykonať

rôznym spôsobom, a to dožiadaním písomne ako aj vypočutím. V danom prípade osobná

výpoveď ako bolo už vyššie uvedené bola nadbytočná, a na rozhodnutí súdu nič v predmetnej

veci nezmenila.

Z odôvodnenia posledného rozsudku odvolacieho súdu, teda uznesenia zo dňa 22.1.2007

vyplýva, že žalobca vyhovujúci rozsudok súdu l. stupňa zrušil len preto, že jeho výrok

neobsahoval rozhodnutie o nepriznaní časti úroku z omeškania a čo do rozsudkom priznanej

istiny uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne získaného preddavku žalobcovi,

resp. jeho právnemu predchodcovi, prípadne s ním dohodnutému subjektu aj dodal.

Na základe tohto skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok treba ako vecne správny podľa potvrdiť.

Úspešnému žalobcovi v zmysle ods. l v spojení s vzniklo právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy predstavujú cestovné Praha – Bratislava a späť vo

výške 5 601 Sk. Odvolací súd žalobcovi náhradu týchto odvolacích trov žalovaným priznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 5. marca 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu