Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/24/2006

Najvyšší súd

S. republiky

ROZSUDOK

V MENE S. REPUBLIKY

Najvyšší súd S. republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Jozefa Štefanka a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Zdenky

Kohútovej, v právnej veci žalobcu U. B. S. a.s., Š.,

X., IČO: X., zastúpeného JUDr. O., advokátkou, P., X., proti žalovanému S. Z., Š. Š.,

X.,

IČO: X., zastúpenému JUDr. M., advokátom, D., o určenie povinnosti plniť zo

záručnej listiny, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 5. septembra 2002

č. k. -112, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. septembra 2002

č. k. -112 p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu 3597 Sk

náhrady trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. septembra 2002 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal určenia, že podmienky stanovené v záručnej listine

z 31. júla 1991 v znení dodatku č. 1 z 9. novembra 1992 boli zo strany žalobcu

splnené a žalovaný je povinný plniť podľa záručnej listiny v zákonnej lehote.

Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca nesplnil všetky podmienky záručnej listiny,

nedošlo k realizácii pôvodného predmetu záložného práva a neoznámil zmenu

predmetu záložnej zmluvy, ani si nevyžiadal predchádzajúci písomný súhlas

žalovaného.

Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd S. republiky ako súd odvolací napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa rozsudkom zo dňa 13. októbra 2003 potvrdil,

žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave súdny poplatok 500 000 Sk.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal

opodstatnenosť svojho tvrdenia, že podmienka plnenia zo strany žalovaného až po

realizácii všetkých istôt bola dodatkom č. 1 zo záručnej listiny vypustená, ani

nepreukázal, že splnil všetky predpoklady na plnenie z bankovej záruky. Uviedol tiež,

že žalobca v odvolacom konaní vyčíslil nárok na plnenie, čo však odvolací súd

nemohol považovať za zmenu návrhu, pretože výsledky dovtedajšieho konania

nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Proti tomuto rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. januára 2004, podal

mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor S. republiky, o ktorom rozhodol Najvyšší

súd S. republiky ako súd dovolací rozsudkom z 26. októbra 2005 tak, že napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Za nesprávne

považoval jeho rozhodnutie predovšetkým v tom, že nerozhodol o zmene návrhu, čo

malo za následok, že o veci rozhodol bez toho, aby bol procesne správnym

spôsobom vymedzený predmet konania. Okrem toho, v konaní nebola vyriešená

otázka naliehavého právneho záujmu, a ani žalobca v žalobe ani v neskorších

podaniach neuviedol, v čom spočíva jeho naliehavý právny záujem na požadovanom

určení. Z tohto dôvodu sa ani dovolací súd nemohol zaoberať vecnou správnosťou

napadnutého rozhodnutia a opodstatnenosťou dovolacích dôvodov, ktorými sa

rozhodnutiam súdov vytýkajú nesprávne skutkové závery a na nich založené

nesprávne právne posúdenie veci. Uvedené pochybenia zakladajú dôvodnosť

dovolania podľa , a boli dôvodom pre zrušenie

rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

Najvyšší súd S. republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v rozsahu podľa na nariadenom pojednávaní podľa

za prítomnosti oboch účastníkov a postupujúc v intenciách zrušujúceho

rozhodnutia dovolacieho súdu predovšetkým rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu

petitu, ktorý uplatnil v odvolacom konaní dňa 8. októbra 2003. S odkazom na

ustanovenie odvolací súd rozhodol, že zmenu návrhu nepripúšťa,

pretože výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie

o zmenenom návrhu, pretože predmetom konania na súde prvého stupňa bola

určovacia žaloba, takže súd sa výškou prípadného žalobcovho nároku vôbec

nezaoberal. Odvolací súd uznesenie vyhlásil na pojednávaní a po jeho právoplatnosti

pokračoval v odvolacom konaní o pôvodnom návrhu.

Súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu pred posúdením vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa zaoberal sa najprv

existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako podmienky

prípustnosti určovacej žaloby podľa . Zákon naliehavý právny

záujem priamo nedefinuje, ale ak nevyplýva priamo z návrhu, súd ho v konaní zisťuje

výsluchom navrhovateľa. Podľa ustálenej judikatúry súdy akceptujú názor vyslovený

v Zborníku stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších

súdov ČSSR, ČSR a SSR 1970 – 1983 (Zborník IV), vydaného Najvyšším súdom

ČSSR, Praha 1986, kde na str. 176 je príkladmo uvedené, že „naliehavý právny

záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, jestvuje najmä

vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez

tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým“. Obmedziť sa na toto

konštatovanie, len z neho vychádzať, prípadne ho rozvádzať, by bolo nesprávne,

i keď všeobecne pokrýva najviac prípadov vytvorenej definície naliehavého právneho

záujmu. Napríklad účastník zmluvy, ktorý podľa nej dostal všetko, čo dostať mal,

a nie sú splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy, nemá naliehavý právny

záujem na vyslovení takejto zmluvy za neplatnú. Rovnako v prípade návrhu, ktorým

sa navrhovateľ domáha vyslovenia určitého právneho názoru a druhý účastník

s návrhom súhlasí, pritom si môžu vec vybaviť mimosúdne, nemožno povedať, že tu

existuje naliehavý právny záujem a taká vec na súd nepatrí.

Žaloba domáhajúca sa určenia podľa nemôže byť spravidla

opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/

. Platí to aj v tomto prípade a uvedomil si to zrejme aj žalobca, keď pôvodný

petit žaloby, ktorým sa domáhal určenia, že podmienky stanovené v záručnej listine

z 31. júla 1991 boli zo strany žalobcu splnené a žalovaný je povinný plniť podľa

záručnej listiny, navrhoval zmeniť tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi z titulu poskytnutej bankovej záruky istinu vo výške 12 600 000 Sk

s príslušenstvom. V prípade žaloby na plnenie by bol súd platnosť záručnej listiny

posudzoval ako predbežnú otázku. Keďže teda žalobca v konaní nepreukázal

existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorá je

nevyhnutnou podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby, odvolací súd bez

toho, aby preskúmal žalobu po stránke vecnej, napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa o zamietnutí žaloby potvrdil podľa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142

ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu.

Žalovanému vznikli trovy odvolacieho konanie z titulu právneho zastúpenia, ktoré si

vyčíslil v zákonnej lehote vo výške 90 504 Sk za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom) podľa § 10

ods. 1 vyhlášky č. V prípade určovacej žaloby však treba odmenu

určiť podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky, čo znamená, že za prevzatie zastúpenia patrí

odmena vo výške 1260 Sk a za účasť na pojednávaní 1465 Sk, t.j. spolu 3243 Sk

(vrátane DPH) a paušálna náhrada 1x164 Sk a 1x190 Sk, takže trovy odvolacieho

konania predstavujú celkom 3597 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 5. marca 2008

JUDr. Jozef Š t e f a n k o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: