Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/144/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci

žalobcu: JUDr. V., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu S., IČO: X., proti žalovanému: Mgr.

J., zastúpený advokátkou JUDr. O., o neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. novembra 2006 č.k. -96,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

13. novembra 2006 č.k. -96 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2001 uzavretej medzi S. ako postupcom a J. ako

postupníkom, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky postupcu vo výške 10 000 000 Sk

voči dlžníkovi C., voči všetkým konkurzným veriteľom úpadcu S. zamietol. V časti návrhu na

uloženie povinnosti žalovanému spätne postúpiť na žalobcu peňažnú pohľadávku vo výške

10 000 000 Sk z titulu peňažnej pôžičky voči dlžníkovi C. vyplývajúca zo zmluvy o peňažnej

pôžičke uzavretej dňa 26.7.2001 medzi S. ako veriteľom a C. ako dlžníkom, návrh zamietol.

Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, okrem iného určenia

neúčinnosti označeného právneho úkonu a uloženie povinnosti spätného postúpenia označenej

pohľadávky z dôvodu, že na majetok dlžníka S. bol uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici dňa 22.11.2001 sp. zn. 27-24 K 304/01 vyhlásený konkurz a ustanovený správca

konkurznej podstaty JUDr. J., ktorý zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2001 uzavretú

medzi S. a žalovaným a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 25.7.2001

uzavretú medzi S. a žalovaným označil za odporovateľné právne úkony. Z vykonaného

dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný ako veriteľ dňa 25.7.2001

uzatvoril so spoločnosťou S. ako dlžníkom zmluvu o peňažnej pôžičke, predmetom ktorej bolo

poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 10 000 000 Sk pri ročnej úrokovej sadzbe 6 % p.a. so

splatnosťou do 20.8.2001. Za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka voči veriteľovi uzatvoril

žalovaný s dlžníkom S. zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva tak, že do doby splnenia

svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke dlžník prevádza vlastnícke právo k cenným

papierom-kmeňovým akciám na meno v listinnej podobe eminenta C. v počte 230 kusov.

Spoločnosť S. zmluvou o peňažnej pôžičke zo dňa 26.7.2001 požičala peňažné prostriedky vo

výške 10 000 000 Sk spoločnosti C.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2001

postupca S. postúpila pohľadávku vo výške 10 000 000 Sk voči C. postupníkovi - žalovanému.

Po zmene obchodného názvu a sídla spoločnosti S. na S. bol vyhlásený konkurz na majetok

úpadcu S. a v čase uzatvorenia predmetných právnych úkonov bol žalovaný generálnym

riaditeľom úpadcu. Súd prvého stupňa skúmal, či boli splnené podmienky ust. § 15 ods. 1 zákona

č. v znení a dospel k záveru, že tieto podmienky neboli

splnené. Uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je zmluvou, ktorá má zabezpečujúci

charakter, pričom k postúpeniu pohľadávky nedochádza za účelom jej trvalého nadobudnutia, ale

len prechodne, za účelom jej zabezpečenia. Z vyjadrenej vôle zmluvných strán v čl. I. zmluvy

o postúpení pohľadávok je zrejmá vôľa zmluvných strán o zabezpečenie pohľadávky zmluvou

o zabezpečovacom prevode práva. Postúpenie pohľadávky došlo bez odplaty, preto nie je splnená

základná podmienka ust. § 15 a to ukrátenie konkurzného veriteľa. Zo zabezpečovacej zmluvy

vyplýva, že k zmene osoby veriteľa dochádza do doby, pokiaľ nebude pohľadávka veriteľa

uspokojená a preto zmluva o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 544 Obč. zák. je právnym

úkonom, ktorý plní preventívnu funkciu a nemôže byť právnym úkonom ukracujúcim

konkurzného veriteľa. Žalovaný si pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o peňažnej pôžičke

uzavretej dňa 25.7.2001 v konkurznom konaní neprihlásil, preto nemôže dôjsť k duplicitnému

uspokojeniu pohľadávky žalovaného na základe zmluvy o peňažnej pôžičke zo dňa 25.7.2001

a na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.7.2001, preto ani z tohto dôvodu nedošlo

k ukráteniu konkurzných veriteľov nad rámec povinnosti splniť riadne záväzok úpadcu

vyplývajúci zo zmluvy o peňažnej pôžičke zo dňa 25.7.2001.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil odkazom na ust. s tým, že

okolnosťou hodnou osobitného zreteľa považuje vylúčenie z uspokojenia trov konania, ktoré

vznikli v súvislosti s vyhlásením konkurzu a konania s ním súvisiaceho.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a v posudzovanej

časti návrhu vyhovieť. Poukázal na nesprávny výklad čl. I bod 4 zmluvy o postúpení

pohľadávky, podľa ktorého nesplnením dlhu v lehote splatnosti sa postupník stáva definitívnym

vlastníkom pohľadávky voči spoločnosti C. Ďalej uviedol, že omeškaním postupcu ako dlžník sa

postupník stáva vlastníkom postúpenej pohľadávky a odporovaný úkon stráca svoju

zabezpečovaciu funkciu. Citované ustanovenie článku zmluvy má sankčný charakter, nakoľko

omeškaním dlžníka definitívne stráca postupca majetkovú hodnotu - postúpenú pohľadávku a jej

majiteľom sa stáva postupník. Uzatvorením odporovanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

26.7.2001 a omeškaním úpadcu s vrátením peňažnej pôžičky, nastala právna situácia, že

žalovaný má voči úpadcovi peňažnú pohľadávku z titulu pôžičky vo výške 10 miliónov Sk

a nadobudol taktiež z majetku úpadcu pohľadávku vo výške 10 mil. Sk voči obchodnej

spoločnosti C. Odvolateľ definitívne nadobudnutie peňažnej pohľadávky voči tejto spoločnosti

z majetku úpadcu v prospech žalovaného bez zániku „zabezpečovacieho“ peňažného záväzku

úpadcu voči žalovanému spôsobuje ukrátenie konkurzných veriteľov úpadcu. Poukázal na to, že

žalovaný navyše peňažnú pohľadávku voči úpadcovi z titulu pôžičky zabezpečil zmluvou

o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva

úpadcu k cenným papierom emitenta C. v počte 230 kusov v menovitej hodnote akcie 100 000

Sk. Vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť týmito úkonmi svojich konkurzných

veriteľov, podľa názoru odvolateľa, je preukázaná skutočnosťou, že obidva odporované právne

úkony, zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva a zmluvu o postúpení pohľadávky

podpísal za obe zmluvné strany z titulu funkcie generálneho riaditeľa úpadcu žalovaný. Poukázal

na nesprávnosť rozhodnutia čiastočným rozsudkom, keď uplatnený nárok mal byť posudzovaný

vo svojej vzájomnej súvislosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal vec

podľa ust. a po prejednaní odvolania na pojednávaní podľa

dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa ust. v znení platnom v čase začatia konania (ďalej len

ZKV) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú

uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má

veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný,

alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil

v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť druhej

strane známy, a právnym úkonom, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo

v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil

v uvedenom čase v prospech týchto osôb; to však neplatí, ak druhá strana vtedy dlžníkov úmysel

ukrátiť veriteľa nemohla pri náležitej starostlivosti poznať. Právo odporovať právnym úkonom sa

uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon,

ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho

majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu

prospech.

Podľa ust. § 16 ods. 1, 4 ZKV právo odporovať právnym úkonom je oprávnený uplatniť

veriteľ alebo správca. Všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok

ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa citovanej úpravy (§ 15 ZKV) možno odporovať všetkým právnym úkonom,

ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle skrátiť svojich veriteľov, ak bol

tento úmysel druhej strane známy. Odporovateľným právnym úkonom môže byť nielen

zcudzovací právny úkon, ale akýkoľvek úkon, ktorým sa zhoršuje veriteľova vyhliadka na

uspokojenie jeho pohľadávky. Podmienky, za ktorých sú právne úkony odporovateľné, sú

vymedzené v § 15 odst. 2. Všeobecne sa vyžaduje, aby išlo o úkony, ktoré dlžník urobil v

posledných troch rokoch. Predmetom odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu je v danej veci

zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 25.7.2001 a zmluva o postúpení

pohľadávky zo dňa 26.7.2001. Súd prvého stupňa v danej veci rozhodol nesprávne len

o odporovateľnosti právneho úkonu – zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2007

a povinnosti spätne postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu čiastočným rozsudkom.

Predmetom žaloby bolo aj uplatnené právo na odporovateľnosť zmluvy o zabezpečení záväzku

prevodom práva zo dňa 25.7.2001 a vrátení 230 kusov akcií na meno emitenta C. pod číslom

001-230, ktoré skutkovo aj právne spolu súvisia a mali byť prejednané v jednom konaní, nakoľko

nejde o rozhodnutie o základe veci. Pri skúmaní podmienky splnenia lehoty na podanie takejto

žaloby odvolací súd zistil, že táto podmienka bola splnená, keď konkurz na majetok úpadcu bol

vyhlásený dňom 22.11.2001 a odporovateľné právne úkony boli úpadcom urobené dňa 26.7.2001

a 25.7.2001. V súvislosti s prejednaným odporovateľným právnym úkonom odvolací súd skúmal

ako predbežnú otázku platnosť predmetného právneho úkonu – zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 26.7.2001 a poukazuje na to, že právna teória delí právne úkony na jednostranné

a dvojstranné (viacstranné). Jednostranný právny úkon je oprávnený vykonať jeden spôsobilý

subjekt, ktorý svojim vyhlásením zakladá určité práva, zmenu týchto práv alebo ich zánik. Vždy

pôjde o fyzickú osobu, aj keď úkon robí v mene právnickej osoby (konateľ, štatutárny zástupca).

Právnická osoba ako taká, bez pôsobenia fyzickej osoby (osôb) nemá spôsobilosť nejaký úkon

vykonať. Nemôže preto vystupovať jedna fyzická osoba v dvojstrannom právnom úkone a to ani

vtedy, keď na jednej strane vystupuje ako konateľ právnickej osoby (osôb) a na strane druhej ako

fyzická osoba a ešte ju aj na oboch zmluvných stranách podpíše. Sama so sebou zmluvu uzavrieť

nemôže a to ani vtedy, keby sa nechala na niektorej strane zastúpiť, pretože zástupca vystupuje

v mene toho, koho zastupuje. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2001 na strane

postupníka uzavrel a zmluvu podpísal postupník J., na strane postupcu S., zastúpená riaditeľom

spoločnosti J.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 26.7.2001 je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občians. zák.

a neplatný právny úkon nemožno z tohto dôvodu odporovať, s ktorým rozhodnutím súvisí

povinnosť spätne postúpiť na žalobcu peňažnú pohľadávku vo výške 10 000 000 Sk.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219

ako vecne správny ale z iných právnych dôvodov potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. a tak, že

v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože

procesne bol v konaní úspešný, ale z iných právnych dôvodov na strane žalobcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 5. marca 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu