Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)912/380185.17cfee.pdf
PDF · 125.95 KB
No categories available
2obo/144/2007
Najvyšší súd 2 Obo 144/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci
žalobcu: JUDr. V., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu S., IČO: X., proti žalovanému: Mgr.
J., zastúpený advokátkou JUDr. O., o neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. novembra 2006 č.k. 35 Cbi 102/03-96,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
13. novembra 2006 č.k. 35 Cbi 102/03-96 p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2001 uzavretej medzi S. ako postupcom a J. ako
postupníkom, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky postupcu vo výške 10 000 000 Sk
voči dlžníkovi C., voči všetkým konkurzným veriteľom úpadcu S. zamietol. V časti návrhu na
uloženie povinnosti žalovanému spätne postúpiť na žalobcu peňažnú pohľadávku vo výške
10 000 000 Sk z titulu peňažnej pôžičky voči dlžníkovi C. vyplývajúca zo zmluvy o peňažnej
pôžičke uzavretej dňa 26.7.2001 medzi S. ako veriteľom a C. ako dlžníkom, návrh zamietol.
Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, okrem iného určenia
neúčinnosti označeného právneho úkonu a uloženie povinnosti spätného postúpenia označenej
pohľadávky z dôvodu, že na majetok dlžníka S. bol uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici dňa 22.11.2001 sp. zn. 27-24 K 304/01 vyhlásený konkurz a ustanovený správca
konkurznej podstaty JUDr. J., ktorý zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2001 uzavretú
medzi S. a žalovaným a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 25.7.2001
uzavretú medzi S. a žalovaným označil za odporovateľné právne úkony. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný ako veriteľ dňa 25.7.2001
uzatvoril so spoločnosťou S. ako dlžníkom zmluvu o peňažnej pôžičke, predmetom ktorej bolo
poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 10 000 000 Sk pri ročnej úrokovej sadzbe 6 % p.a. so
splatnosťou do 20.8.2001. Za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka voči veriteľovi uzatvoril
žalovaný s dlžníkom S. zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva tak, že do doby splnenia
svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke dlžník prevádza vlastnícke právo k cenným
papierom-kmeňovým akciám na meno v listinnej podobe eminenta C. v počte 230 kusov.
Spoločnosť S. zmluvou o peňažnej pôžičke zo dňa 26.7.2001 požičala peňažné prostriedky vo
výške 10 000 000 Sk spoločnosti C.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2001
postupca S. postúpila pohľadávku vo výške 10 000 000 Sk voči C. postupníkovi - žalovanému.
Po zmene obchodného názvu a sídla spoločnosti S. na S. bol vyhlásený konkurz na majetok
úpadcu S. a v čase uzatvorenia predmetných právnych úkonov bol žalovaný generálnym
riaditeľom úpadcu. Súd prvého stupňa skúmal, či boli splnené podmienky ust. § 15 ods. 1 zákona
č. 328/1991 Zb. v znení zák.č. 238/2000 Z.z. a dospel k záveru, že tieto podmienky neboli
splnené. Uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je zmluvou, ktorá má zabezpečujúci
charakter, pričom k postúpeniu pohľadávky nedochádza za účelom jej trvalého nadobudnutia, ale
len prechodne, za účelom jej zabezpečenia. Z vyjadrenej vôle zmluvných strán v čl. I. zmluvy
o postúpení pohľadávok je zrejmá vôľa zmluvných strán o zabezpečenie pohľadávky zmluvou
o zabezpečovacom prevode práva. Postúpenie pohľadávky došlo bez odplaty, preto nie je splnená
základná podmienka ust. § 15 a to ukrátenie konkurzného veriteľa. Zo zabezpečovacej zmluvy
vyplýva, že k zmene osoby veriteľa dochádza do doby, pokiaľ nebude pohľadávka veriteľa
uspokojená a preto zmluva o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 544 Obč. zák. je právnym
úkonom, ktorý plní preventívnu funkciu a nemôže byť právnym úkonom ukracujúcim
konkurzného veriteľa. Žalovaný si pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o peňažnej pôžičke
uzavretej dňa 25.7.2001 v konkurznom konaní neprihlásil, preto nemôže dôjsť k duplicitnému
uspokojeniu pohľadávky žalovaného na základe zmluvy o peňažnej pôžičke zo dňa 25.7.2001
a na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.7.2001, preto ani z tohto dôvodu nedošlo
k ukráteniu konkurzných veriteľov nad rámec povinnosti splniť riadne záväzok úpadcu
vyplývajúci zo zmluvy o peňažnej pôžičke zo dňa 25.7.2001.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil odkazom na ust. § 150 O.s.p. s tým, že
okolnosťou hodnou osobitného zreteľa považuje vylúčenie z uspokojenia trov konania, ktoré
vznikli v súvislosti s vyhlásením konkurzu a konania s ním súvisiaceho.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a v posudzovanej
časti návrhu vyhovieť. Poukázal na nesprávny výklad čl. I bod 4 zmluvy o postúpení
pohľadávky, podľa ktorého nesplnením dlhu v lehote splatnosti sa postupník stáva definitívnym
vlastníkom pohľadávky voči spoločnosti C. Ďalej uviedol, že omeškaním postupcu ako dlžník sa
postupník stáva vlastníkom postúpenej pohľadávky a odporovaný úkon stráca svoju
zabezpečovaciu funkciu. Citované ustanovenie článku zmluvy má sankčný charakter, nakoľko
omeškaním dlžníka definitívne stráca postupca majetkovú hodnotu - postúpenú pohľadávku a jej
majiteľom sa stáva postupník. Uzatvorením odporovanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
26.7.2001 a omeškaním úpadcu s vrátením peňažnej pôžičky, nastala právna situácia, že
žalovaný má voči úpadcovi peňažnú pohľadávku z titulu pôžičky vo výške 10 miliónov Sk
a nadobudol taktiež z majetku úpadcu pohľadávku vo výške 10 mil. Sk voči obchodnej
spoločnosti C. Odvolateľ definitívne nadobudnutie peňažnej pohľadávky voči tejto spoločnosti
z majetku úpadcu v prospech žalovaného bez zániku „zabezpečovacieho“ peňažného záväzku
úpadcu voči žalovanému spôsobuje ukrátenie konkurzných veriteľov úpadcu. Poukázal na to, že
žalovaný navyše peňažnú pohľadávku voči úpadcovi z titulu pôžičky zabezpečil zmluvou
o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva
úpadcu k cenným papierom emitenta C. v počte 230 kusov v menovitej hodnote akcie 100 000
Sk. Vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť týmito úkonmi svojich konkurzných
veriteľov, podľa názoru odvolateľa, je preukázaná skutočnosťou, že obidva odporované právne
úkony, zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva a zmluvu o postúpení pohľadávky
podpísal za obe zmluvné strany z titulu funkcie generálneho riaditeľa úpadcu žalovaný. Poukázal
na nesprávnosť rozhodnutia čiastočným rozsudkom, keď uplatnený nárok mal byť posudzovaný
vo svojej vzájomnej súvislosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal vec
podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p.
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Podľa ust. § 15 zák. č. 328/1991 Zb. v znení platnom v čase začatia konania (ďalej len
ZKV) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný,
alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnym úkonom, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo
v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil
v uvedenom čase v prospech týchto osôb; to však neplatí, ak druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa nemohla pri náležitej starostlivosti poznať. Právo odporovať právnym úkonom sa
uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon,
ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.
Podľa ust. § 16 ods. 1, 4 ZKV právo odporovať právnym úkonom je oprávnený uplatniť
veriteľ alebo správca. Všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok
ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa citovanej úpravy (§ 15 ZKV) možno odporovať všetkým právnym úkonom,
ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle skrátiť svojich veriteľov, ak bol
tento úmysel druhej strane známy. Odporovateľným právnym úkonom môže byť nielen
zcudzovací právny úkon, ale akýkoľvek úkon, ktorým sa zhoršuje veriteľova vyhliadka na
uspokojenie jeho pohľadávky. Podmienky, za ktorých sú právne úkony odporovateľné, sú
vymedzené v § 15 odst. 2. Všeobecne sa vyžaduje, aby išlo o úkony, ktoré dlžník urobil v
posledných troch rokoch. Predmetom odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu je v danej veci
zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 25.7.2001 a zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.7.2001. Súd prvého stupňa v danej veci rozhodol nesprávne len
o odporovateľnosti právneho úkonu – zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2007
a povinnosti spätne postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu čiastočným rozsudkom.
Predmetom žaloby bolo aj uplatnené právo na odporovateľnosť zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva zo dňa 25.7.2001 a vrátení 230 kusov akcií na meno emitenta C. pod číslom
001-230, ktoré skutkovo aj právne spolu súvisia a mali byť prejednané v jednom konaní, nakoľko
nejde o rozhodnutie o základe veci. Pri skúmaní podmienky splnenia lehoty na podanie takejto
žaloby odvolací súd zistil, že táto podmienka bola splnená, keď konkurz na majetok úpadcu bol
vyhlásený dňom 22.11.2001 a odporovateľné právne úkony boli úpadcom urobené dňa 26.7.2001
a 25.7.2001. V súvislosti s prejednaným odporovateľným právnym úkonom odvolací súd skúmal
ako predbežnú otázku platnosť predmetného právneho úkonu – zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 26.7.2001 a poukazuje na to, že právna teória delí právne úkony na jednostranné
a dvojstranné (viacstranné). Jednostranný právny úkon je oprávnený vykonať jeden spôsobilý
subjekt, ktorý svojim vyhlásením zakladá určité práva, zmenu týchto práv alebo ich zánik. Vždy
pôjde o fyzickú osobu, aj keď úkon robí v mene právnickej osoby (konateľ, štatutárny zástupca).
Právnická osoba ako taká, bez pôsobenia fyzickej osoby (osôb) nemá spôsobilosť nejaký úkon
vykonať. Nemôže preto vystupovať jedna fyzická osoba v dvojstrannom právnom úkone a to ani
vtedy, keď na jednej strane vystupuje ako konateľ právnickej osoby (osôb) a na strane druhej ako
fyzická osoba a ešte ju aj na oboch zmluvných stranách podpíše. Sama so sebou zmluvu uzavrieť
nemôže a to ani vtedy, keby sa nechala na niektorej strane zastúpiť, pretože zástupca vystupuje
v mene toho, koho zastupuje. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2001 na strane
postupníka uzavrel a zmluvu podpísal postupník J., na strane postupcu S., zastúpená riaditeľom
spoločnosti J.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 26.7.2001 je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občians. zák.
a neplatný právny úkon nemožno z tohto dôvodu odporovať, s ktorým rozhodnutím súvisí
povinnosť spätne postúpiť na žalobcu peňažnú pohľadávku vo výške 10 000 000 Sk.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219
O.s.p. ako vecne správny ale z iných právnych dôvodov potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 150 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že
v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
procesne bol v konaní úspešný, ale z iných právnych dôvodov na strane žalobcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 5. marca 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu