Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/9/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. Milana Lipovského a JUDr. J Serbovej,

v trestnej veci proti obvinenej J B , vedenej na Okresnom súde vo Zvolene

pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. marca 2008

v Bratislave, prerokoval dovolanie obvinenej J B, podané prostredníctvom obhajcu Ľ

S proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. októbra 2006, sp. zn.

a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvinenej J B sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 29. júna 2006, č. k.

-184, bola obvinená J B uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu

sprenevery podľa , Tr. zák. (Zákona číslo v znení

neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005 – ďalej len Tr. zák.), ktorého

sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že:

- ako zamestnankyňa spoločnosti K inkasovala v kancelárii na tomto pracovisku

od 1. júna 2002 až do konca mesiaca február 2003 od klientov poisťovne hotovostné

platby poistného, z ktorých časť v sume nie menej ako 204 292 Sk neodviedla

na bankový účet A, ale si tieto neodvedené čiastky postupne v období

od 11. augusta 2002 až do 28 februára 2003 prisvojovala a následne použila

pre vlastnú potrebu, čím podľa poisťovňou predložených inkasných blokov spôsobila

spoločnosti K škodu nie menej ako 204 292 Sk.

Za to jej bol podľa § 248 ods. 3 Tr. zák. uložený podmienečný trest odňatia

slobody vo výmere štrnásť mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 58 ods. 1

písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní

dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. jej bol uložený aj trest zákazu činnosti

vykonávať zamestnanie spojené s hmotnou zodpovednosťou na dobu dvoch rokov.

Podľa ( v znení neskorších predpisov) súd

poškodenú stranu akciovú spoločnosť K odkázal s uplatneným nárokom na náhradu

škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

Na základe odvolania podaného obvinenou druhostupňový Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 12. októbra 2006, č. k. -200,

podľa toto odvolanie obvinenej zamietol.

Z uvedeného vyplýva, že k právoplatnému odsúdeniu obvinenej J B došlo

na základe vyššie citovaných odsudzujúcich rozhodnutí dňom 12. októbra 2006.

Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala

v zákonom stanovenej trojročnej lehote dňa 12. januára 2007 prostredníctvom svojho

obhajcu Ľ S na Okresný súd vo Zvolene vo svoj prospech dovolanie obvinená J B.

Podstatou jej dovolania je nezmenené obhajobné tvrdenie, prezentované počas

pôvodného trestného konania, a to že skutok ustálený súdmi oboch stupňov

sa nestal, resp. že nejde o žiaden trestný čin. Zotrvala na doterajších obhajobných

postojoch a akcentovala, že súdy oboch druhov a stupňov nesprávne právne posúdili

zistený skutok, resp. jej osobnú trestnoprávnu zodpovednosť, čím je daný dovolací

dôvod ustanovenia

V dovolacích dôvodoch opakovane rozviedla svoje obhajobné tvrdenia

z prípravného i súdneho konania (a tiež z podaných opravných prostriedkov – odporu

proti trestnému rozkazu a odvolania proti prvostupňovému odsudzujúcemu rozsudku)

v tom smere, že skutočne vykonané dôkazy preukázali, že v inkriminovanom čase

neodviedla peniaze prijaté od klientov K v prospech tejto poisťovňe, čo napokon

nikdy nepoprela a čo potvrdili aj svedkovia vypočutí pred okresným súdom

na hlavnom pojednávaní. Má za to, že zamestnávateľ nevytvoril dostatočné

podmienky na odkladanie peňazí v trezore, pričom tento ani neexistoval, a tak každý

pracovník od klientov vybrané peniaze, ktoré nestihol odviesť do peňažného ústavu

ukrýval podľa svojich možností a schopností, pričom ona ich nosila domov

a na druhý deň odvádzala do peňažného ústavu. Manko, ktoré jej reálne vzniklo

nepovažoval ani jej bývalý zamestnávateľ K za žiadny trestný čin, ale výlučne

za pracovnoprávny vzťah vyplývajúci z dohody o hmotnej zodpovednosti. Výlučne

po negatívnej intervencii jej bývalého manžela došlo k jej trestnému stíhaniu, aj to

s dlhším časovým odstupom od inkriminovaného skutku. Vyslovila názor, že jej

bývalý manžel vedel asi o zmiznutých finančných čiastkach viac, k peniazom ktoré

prinášala takto domov mal voľný prístup, pričom peniaze pred ním nemala dôvod

skrývať, nakoľko mu dôverovala. Netvrdí ani v súčasnosti, že peniaze vzal on,

ale rozhodne popiera, že by si ich privlastnila a minula vo svoj prospech pre svoju

potrebu. O neodvedení všetkých finančných čiastok vybratých od klientov poisťovne

sa dozvedela až na podklade ich osobných reklamácií. Apelovala na dovolací súd,

aby vyhodnotil, že peniaze neodcudzila a neminula pre svoju potrebu, pretože nie je

hlúpa a naivná a každý rozumný človek vie, že na neodvedenie peňazí sa musí

časom prísť. S poškodenou stranou v rámci vyrovnania dlhov uzatvorila dohodu

o splácaní manka. Vyslovila preto názor, že jej konanie nevykazuje znaky

úmyselného trestného činu, ale zodpovednosti z pracovnoprávneho vzťahu

a navrhla, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v oboch označených

rozhodnutiach okresného i krajského súdu a vrátil vec druhostupňovému súdu, aby ju

tento v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol tak, že na podklade

ustanovenia dôjde k jej oslobodeniu spod obžaloby.

Okresný prokurátor vo Zvolene v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu

dňa 25. januára 2007 uviedol, že súdy oboch druhov a stupňov v pôvodnom konaní

vykonali všetky podstatné a pre zistenie skutkového stavu potrebné dôkazy a tieto

následne správne vyhodnotili do podoby svojich odsudzujúcich rozhodnutí.

Obhajobu J B považuje za účelovú a takú, ktorá nemá oporu vo vykonaných

dôkazoch. Dokazovanie podľa prokurátora plne preukázalo, že skutok sa stal a tento

je aj trestným činom sprenevery podľa ustanovenia § 248 ods. 1, ods. 3 Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005. Taktiež skonštatoval, že konajúce súdy

správne prihliadli na všetky hmotnoprávne ustanovenia, ktoré v posudzovanej veci

prichádzali do úvahy.

Vzhľadom na názor, že nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle § 371

, navrhol dovolanie obvinenej na neverejnom zasadnutí podľa

odmietnuť a alternatívne v prípade vykonania verejného zasadnutia ho

navrhol zamietnuť podľa

Poškodená strana K sa k dovolaniu obvinenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, po predložení veci dňa 21. februára 2007,

na neverejnom zasadnutí postupom podľa prejednal dovolanie

obvinenej J B, podané prostredníctvom obhajcu Ľ S a zistil, že toto nie je dôvodné.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku

však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia a z inštitútu

dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je

v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní je viazaný skutkovým stavom,

ako ho zistili súdy prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je

oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania

súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

V posudzovanej trestnej veci je z dôvodov dovolania (ako aj celého

obhajobného postoja obvinenej prezentovaného počas pôvodného trestného

konania) zrejmé, že obvinená namieta spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa

v pôvodnom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jej neprospech. Avšak skutok

v znení koncipovanom Okresným súdom vo Zvolene a Krajským súdom v Banskej

Bystrici je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky záväzný, z čoho sekundárne

vyplýva, že aj ustálená právna kvalifikácia skutku je v súlade so zákonom a správna.

Súdy oboch druhov a stupňov správne prihliadli aj na všetky hmotnoprávne

ustanovenia, ktoré v prejednávanom prípade prichádzali do úvahy.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že prezentovaný dovolací dôvod

podľa v posudzovanej veci nie je daný, a preto dovolací

súd dovolanie obvinenej J B podľa na neverejnom zasadnutí,

bez meritórneho preskúmania veci, odmietol.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 5. marca 2008

JUDr. Ján M i h a l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: