Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2a1/378989.93eca3.pdf
PDF · 88.66 KB
No categories available
3Tdo/9/2007
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 9/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. Milana Lipovského a JUDr. J Serbovej,
v trestnej veci proti obvinenej J B , vedenej na Okresnom súde vo Zvolene
pod sp. zn. 5T 175/2005, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. marca 2008
v Bratislave, prerokoval dovolanie obvinenej J B, podané prostredníctvom obhajcu Ľ
S proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. októbra 2006, sp. zn.
2 To 289/2006 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej J B sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 29. júna 2006, č. k.
5T 175/2005-184, bola obvinená J B uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (Zákona číslo 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005 – ďalej len Tr. zák.), ktorého
sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že:
- ako zamestnankyňa spoločnosti K inkasovala v kancelárii na tomto pracovisku
od 1. júna 2002 až do konca mesiaca február 2003 od klientov poisťovne hotovostné
platby poistného, z ktorých časť v sume nie menej ako 204 292 Sk neodviedla
na bankový účet A, ale si tieto neodvedené čiastky postupne v období
od 11. augusta 2002 až do 28 februára 2003 prisvojovala a následne použila
pre vlastnú potrebu, čím podľa poisťovňou predložených inkasných blokov spôsobila
spoločnosti K škodu nie menej ako 204 292 Sk.
Za to jej bol podľa § 248 ods. 3 Tr. zák. uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere štrnásť mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 58 ods. 1
písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. jej bol uložený aj trest zákazu činnosti
vykonávať zamestnanie spojené s hmotnou zodpovednosťou na dobu dvoch rokov.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) súd
poškodenú stranu akciovú spoločnosť K odkázal s uplatneným nárokom na náhradu
škody na konanie o občianskoprávnych veciach.
Na základe odvolania podaného obvinenou druhostupňový Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 12. októbra 2006, č. k. 2 To 289/2006-200,
podľa § 256 Tr. por. toto odvolanie obvinenej zamietol.
Z uvedeného vyplýva, že k právoplatnému odsúdeniu obvinenej J B došlo
na základe vyššie citovaných odsudzujúcich rozhodnutí dňom 12. októbra 2006.
Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala
v zákonom stanovenej trojročnej lehote dňa 12. januára 2007 prostredníctvom svojho
obhajcu Ľ S na Okresný súd vo Zvolene vo svoj prospech dovolanie obvinená J B.
Podstatou jej dovolania je nezmenené obhajobné tvrdenie, prezentované počas
pôvodného trestného konania, a to že skutok ustálený súdmi oboch stupňov
sa nestal, resp. že nejde o žiaden trestný čin. Zotrvala na doterajších obhajobných
postojoch a akcentovala, že súdy oboch druhov a stupňov nesprávne právne posúdili
zistený skutok, resp. jej osobnú trestnoprávnu zodpovednosť, čím je daný dovolací
dôvod ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V dovolacích dôvodoch opakovane rozviedla svoje obhajobné tvrdenia
z prípravného i súdneho konania (a tiež z podaných opravných prostriedkov – odporu
proti trestnému rozkazu a odvolania proti prvostupňovému odsudzujúcemu rozsudku)
v tom smere, že skutočne vykonané dôkazy preukázali, že v inkriminovanom čase
neodviedla peniaze prijaté od klientov K v prospech tejto poisťovňe, čo napokon
nikdy nepoprela a čo potvrdili aj svedkovia vypočutí pred okresným súdom
na hlavnom pojednávaní. Má za to, že zamestnávateľ nevytvoril dostatočné
podmienky na odkladanie peňazí v trezore, pričom tento ani neexistoval, a tak každý
pracovník od klientov vybrané peniaze, ktoré nestihol odviesť do peňažného ústavu
ukrýval podľa svojich možností a schopností, pričom ona ich nosila domov
a na druhý deň odvádzala do peňažného ústavu. Manko, ktoré jej reálne vzniklo
nepovažoval ani jej bývalý zamestnávateľ K za žiadny trestný čin, ale výlučne
za pracovnoprávny vzťah vyplývajúci z dohody o hmotnej zodpovednosti. Výlučne
po negatívnej intervencii jej bývalého manžela došlo k jej trestnému stíhaniu, aj to
s dlhším časovým odstupom od inkriminovaného skutku. Vyslovila názor, že jej
bývalý manžel vedel asi o zmiznutých finančných čiastkach viac, k peniazom ktoré
prinášala takto domov mal voľný prístup, pričom peniaze pred ním nemala dôvod
skrývať, nakoľko mu dôverovala. Netvrdí ani v súčasnosti, že peniaze vzal on,
ale rozhodne popiera, že by si ich privlastnila a minula vo svoj prospech pre svoju
potrebu. O neodvedení všetkých finančných čiastok vybratých od klientov poisťovne
sa dozvedela až na podklade ich osobných reklamácií. Apelovala na dovolací súd,
aby vyhodnotil, že peniaze neodcudzila a neminula pre svoju potrebu, pretože nie je
hlúpa a naivná a každý rozumný človek vie, že na neodvedenie peňazí sa musí
časom prísť. S poškodenou stranou v rámci vyrovnania dlhov uzatvorila dohodu
o splácaní manka. Vyslovila preto názor, že jej konanie nevykazuje znaky
úmyselného trestného činu, ale zodpovednosti z pracovnoprávneho vzťahu
a navrhla, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v oboch označených
rozhodnutiach okresného i krajského súdu a vrátil vec druhostupňovému súdu, aby ju
tento v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol tak, že na podklade
ustanovenia § 226 písm. b/ Tr. por. dôjde k jej oslobodeniu spod obžaloby.
Okresný prokurátor vo Zvolene v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu
dňa 25. januára 2007 uviedol, že súdy oboch druhov a stupňov v pôvodnom konaní
vykonali všetky podstatné a pre zistenie skutkového stavu potrebné dôkazy a tieto
následne správne vyhodnotili do podoby svojich odsudzujúcich rozhodnutí.
Obhajobu J B považuje za účelovú a takú, ktorá nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch. Dokazovanie podľa prokurátora plne preukázalo, že skutok sa stal a tento
je aj trestným činom sprenevery podľa ustanovenia § 248 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona účinného do 31. decembra 2005. Taktiež skonštatoval, že konajúce súdy
správne prihliadli na všetky hmotnoprávne ustanovenia, ktoré v posudzovanej veci
prichádzali do úvahy.
Vzhľadom na názor, že nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle § 371
Tr. por., navrhol dovolanie obvinenej na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/
Tr. por. odmietnuť a alternatívne v prípade vykonania verejného zasadnutia ho
navrhol zamietnuť podľa § 392 ods. 1 Tr. por.
Poškodená strana K sa k dovolaniu obvinenej nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, po predložení veci dňa 21. februára 2007,
na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 381 Tr. por. prejednal dovolanie
obvinenej J B, podané prostredníctvom obhajcu Ľ S a zistil, že toto nie je dôvodné.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku
však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku a z inštitútu
dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je
v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní je viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistili súdy prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je
oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania
súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
V posudzovanej trestnej veci je z dôvodov dovolania (ako aj celého
obhajobného postoja obvinenej prezentovaného počas pôvodného trestného
konania) zrejmé, že obvinená namieta spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa
v pôvodnom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jej neprospech. Avšak skutok
v znení koncipovanom Okresným súdom vo Zvolene a Krajským súdom v Banskej
Bystrici je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky záväzný, z čoho sekundárne
vyplýva, že aj ustálená právna kvalifikácia skutku je v súlade so zákonom a správna.
Súdy oboch druhov a stupňov správne prihliadli aj na všetky hmotnoprávne
ustanovenia, ktoré v prejednávanom prípade prichádzali do úvahy.
Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že prezentovaný dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci nie je daný, a preto dovolací
súd dovolanie obvinenej J B podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí,
bez meritórneho preskúmania veci, odmietol.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 5. marca 2008
JUDr. Ján M i h a l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: