Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/54/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. M Lipovského a JUDr. Jany Serbovej

v trestnej veci proti obvinenej K K a spol., vedenej na Okresnom súde v Nových

Zámkoch pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa

5. marca 2008 v Bratislave, prerokoval dovolanie obvinenej K K a dovolanie

obvineného S L a v jeho prospech i jeho sestry Z R, podaného prostredníctvom

obhajcu JUDr. R B proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. januára 2007,

sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

I. Podľa dovolanie obvineného S L a jeho sestry Z R

sa o d m i e t a .

II. Podľa dovolanie obvinenej K K sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Nových Zámkoch podal dňa 11. augusta 2006

na Okresný súd v Nových Zámkoch obžalobu -68, v ktorej obvineným S

L a K K kládol za vinu spáchanie zločinu únosu podľa § 209 ods. 1, ods. 3 písm. a/

spolupáchateľstvom podľa , ktorého

sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa 23. marca 2006 asi o 11.30 hod. v obci B, okres N z ulice pred domom č. X

po predchádzajúcej dohode a spoločným konaním odlákali do pristaveného

osobného motorového vozidla Opel Ascona, evidovaného v Maďarskej republike

pod evidenčným číslom E J C, zverenú do opatery Š O uznesením Okresného súdu

v Nových Zámkoch, sp. zn. , zo dňa 23. februára 2006 a odviezli ju

na cestný hraničný priechod v Komárne, v úmysle ju zavliecť do Chorvátskej

republiky cez Maďarskú republiku, kde obvinený S L podal hraničnej kontrole na J C

občiansky preukaz číslo S, vyhotovený na osobu A R, narodená X, trvale bytom K, B

číslo X, ktorej meno malo byť použité pri prechode štátnych hraníc, avšak počas

colnej kontroly boli zaistení pracovníkmi oddelenia hraničnej polície PZ v Komárne.

Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 9. novembra 2006,

č. k. -235, boli obvinení K K a S L uznaní za vinných zo spáchania zločinu

únosu podľa § 209 ods. 1 Tr. zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20

Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na novokoncipovanom skutkovom základe, že

- dňa 23. marca 2006 asi o 11,30 hod. v obci B, okres N z ulice po predchádzajúcej

dohode odlákala K K do pristaveného osobného motorového vozidla Opel Ascona,

evidovaného v Maďarskej republike pod evidenčným číslom E, ktorého vodičom bol

obžalovaný S L, J C, narodenú X, trvale prihlásenú bytom N, K, prechodne bytom B

číslo X, ktorej bola rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 18. februára 1999,

sp. zn. , obmedzená spôsobilosť na právne úkony a ktorá bola zverená

do opatery Š O uznesením Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. , zo dňa

23. februára 2006 a odviezli ju na cestný hraničný priechod v Komárne, v úmysle

vycestovať do Chorvátskej republiky cez Maďarskú republiku, kde obžalovaný S L

podal hraničnej kontrole na J C občiansky preukaz číslo S vyhotovený na osobu A R,

narodená X, trvale bytom K, B číslo X, ktorej meno malo byť použité pre J C

pri prechode štátnych hraníc, avšak počas colnej kontroly boli zaistení pracovníkmi

oddelenia Hraničnej polície PZ v Komárne.

Za to okresný súd obvinenej K K podľa § 209 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38

ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť

mesiacov, ktorý podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. nariadil vykonať v ústave

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obvinenému S L podľa § 209 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.

uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorý nariadil podľa § 48 ods. 2

písm. a/ Tr. zák. vykonať v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. januára 2007 v dôsledku odvolaní

podaných oboma obvinenými i okresným prokurátorom konajúci druhostupňový

Krajský súd v Nitre vyhlásil rozsudok, č. k. -274, ktorým v bode I. podľa

, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe ustanovenia K K a S L uznal za vinných

zo spáchania zločinu únosu spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. vo vzťahu

k ustanoveniu § 209 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorý novokoncipoval

na skutkovom základe, že

- dňa 23. marca 2006 o 11,30 hod. po predchádzajúcej spoločnej dohode prišli

na osobnom motorovom vozidle Opel Ascona, evidovanom v Maďarskej republike

pod evidenčným číslom E do obce B, okres N, kde na miestnej komunikácii

obžalovaná K K odlákala svoju sestru J C, narodenú X, trvale bytom N, K, prechodne

B X, ktorej bola rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch z 18. februára 1989,

sp. zn. , obmedzená spôsobilosť na právne úkony z dôvodu duševnej

poruchy a ktorá bola zverená do opatery Š O uznesením Okresného súdu v Nových

Zámkoch z 23. februára 2006, sp. zn. , o čom obaja obžalovaní vedeli

a v aute ju odviezli na cestný hraničný priechod v K, v úmysle zavliecť ju do cudziny

Bosny a Hercegoviny cez Maďarskú republiku, kde obžalovaný S L podal hraničnej

kontrole za J C občiansky preukaz číslo S vyhotovený na A R, narodená X, bytom K,

B číslo X, ktorý občiansky preukaz mal byť použitý pre J C aj pri prechode ďalších

štátnych hraníc, následne počas colnej kontroly boli zaistení pracovníkmi oddelenia

hraničnej polície PZ Komárne.

Za to krajský súd obvinenému S L podľa § 209 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38

ods. 2, ods. 3 Tr. zák. za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.

uložil trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obvinenej K K podľa § 209 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4

Tr. zák. za zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil trest

odňatia slobody vo výmere desať rokov, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ju

na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

V bode II. postupom podľa odvolania obvinených K K a S L

ako nedôvodné zamietol.

Z uvedeného vyplýva, že k právoplatným odsúdeniam obvinených K K a S L

došlo na základe vyššie citovaných odsudzujúcich rozhodnutí dňom

31. januára 2007, počnúc ktorým dňom obaja obvinení právoplatne uložené tresty

odňatia slobody vykonávajú po zhodnom započítaní väzby od 23. marca 2006

do 31. januára 2007.

Dňa 25. apríla 2007 (č. l. 344-350 spisu) doručila priamo Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (sp. zn. Nt 174/07) dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok obvinená K K, pričom toto bolo obratom zaslané príslušnému Okresnému

súdu v Nových Zámkoch.

Okresný súd v Nových Zámkoch bez ďalšieho dňa 25. júna 2007 predložil

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky uvedené dovolanie K K (z č. l. 344-350

spisu) s fotokópiami oboch odsudzujúcich rozhodnutí a kompletným dovtedy

zhromaždeným spisovým materiálom, pričom takéto dovolanie bolo vedené

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. .

Dňa 29. júna 2007 bolo Okresnému súdu v Nových Zámkoch doručené aj

dovolanie obvineného S L, ktoré podal ním splnomocnený obhajca JUDr. R B, a to

jednak za samotného obvineného a jednak aj v mene jeho sestry Z R.

Z písomných dôvodov tohto dovolania je zrejmé, že obvinený i jeho sestra

jedným písomným podaním namietali skutkové a právne závery súdov oboch druhov

a stupňov, ktoré konali a rozhodli v pôvodnom konaní. Dovolanie opreli

o ustanovenie , Hneď v úvode dovolacích

dôvodov napadli skutkové závery odsudzujúcich rozhodnutí s akcentom na okolnosť,

že obvinený L nevedel o zverení J C do starostlivosti inej osoby, ani o jej pozbavení

spôsobilosti na právne úkony a rovnako ani nevedel, že mala byť zavlečená

do Bosny a Hercegoviny, čo robí rozsudok odvolacieho krajského súdu vzhľadom

na nedostatok dôkazov nepreskúmateľným. V ďalšom dovolateľ namietal, že krajský

súd dospel k iným skutkovým záverom ako súd prvého stupňa bez vykonania

patričných dôkazov. V sumáre dovolaním namietal fakt, že obvinenému L nebolo

preukázané úmyselné zavinenie. V petite preto navrhol, aby dovolací súd zrušil

rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. januára 2007, sp. zn. , i jemu

predchádzajúci rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 9. novembra

2006, sp. zn. . Neuviedol, ako sa má po takomto postupe ďalej konať.

V lehote stanovenej predsedom senátu Okresného súdu v Nových Zámkoch

sa z oprávnených procesných strán písomne vyjadril okresný prokurátor písomným

podaním zo dňa 26. septembra 2007, keď vyslovil názor, že rozsudok Krajského

súdu v Nitre z 31. januára 2007, sp. zn. , je zákonný a správny.

Dňa 19. septembra 2007 zaslal okresnému súdu písomné vyjadrenie aj Š O.

Uviedol v ňom, že k pôvodnému konaniu nemá čo dodať a ak obaja obvinení

namietajú zavinenie, logicky nemali v inkriminovanom čase v obci B čo robiť.

Takto zhromaždený spisový materiál bol predložený dovolaciemu súdu dňa

18. októbra 2007, pričom bol vedený na Najvyššom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením zo dňa

19. decembra 2007 podľa per analogiam obe trestné veci, sp. zn.

a , spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie,

pričom od tohto okamihu je spoločné konanie vedené pod sp. zn. .

Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doručil dňa

31. januára 2008 obvinenej K K výzvu na doplnenie dovolania. V uvedenej

písomnosti obvinenú poučil v tom smere, že podľa obvinený

alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom

obhajcu, pričom súčasne jej oznámil, že podľa obvinený musí

byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom. Súčasne jej stanovil

30-dňovú lehotu od doručenia výzvy na splnenie vyššie uvedených podmienok

s poučením, že jej podanie z 25. apríla 2007 je neúpné a v zmysle § 379 ods. 1

trpí konkrétnymi odstrániteľnými chybami – nedostatkami. Zároveň obvinenej

adresoval upozornenie, že ak v stanovenej lehote nevyvinie patričnú súčinnosť,

v zmysle bude jej dovolanie bez meritórneho preskúmania

veci odmietnuté.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinená uvedenú výzvu predsedu senátu

nerešpektovala a v stanovenej lehote naznačeným spôsobom nepostupovala. Dňa

7. februára 2008 predsedovi senátu doručila list, v ktorom uviedla, že si obhajcu

nezvolila, a že takýto postup mal iniciovať Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V ďalšom sa dovolávala svojej neviny, nastolenia spravodlivosti a vyslovila názor,

že má nárok na bezplatnú obhajobu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle

na neverejnom zasadnutí postupom podľa prejednal dovolanie podané

obvinenou K K a zistil, že nie sú splnené podmienky dovolania napriek postupu podľa

Podľa obvinený alebo osoby uvedené v

môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Podľa obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený

obhajcom.

Podľa ak podanie nie je úplné, alebo má iné odstrániteľné

chyby, predseda senátu vyzve osobu oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu

obvineného, aby tieto nedostatky odstránil. Predseda senátu zároveň určí primeranú

lehotu na ich odstránenie.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí

uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky

dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1.

Z vyššie uvedených faktov vyplýva, že od formálneho vlastnoručne podaného

dovolania obvinenou K K dňa 25. apríla 2007 do dnešného dňa nedošlo k splneniu

zákonom vyžadovaných podmienok a ani k naplneniu pokynov koncipovaných

výzvou predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z jej strany, takže

obvinená dovolanie s náležitosťami obsiahnutými v ustanovení

do dnešného dňa napriek výzve a patrične jasnému poučeniu nepodala.

Zhrnúc tieto skutočnosti preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

bez meritórneho skúmania veci na neverejnom zasadnutí dovolanie obvinenej K K

postupom pod bodom II. v súlade s ustanovením odmietol.

Obvinenej dáva do pozornosti ustanovenie , a z neho tú príslušnú dikciu

zákona, podľa ktorej obvinenému, nemajúcemu dostatočné prostriedky na úhradu

trov obhajoby sa obhajca ustanoví, avšak túto skutočnosť musí obvinený

preukázať. V prejednávanej veci si takúto povinnosť obvinená nesplnila od doby

podania dovolania a po dobu dlhšiu ako desať mesiacov ju nepreukázala

a nedokumentovala, pričom je irelevantné, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia

slobody.

Odlišná je situácia u dovolateľa – obvineného S L a jeho sestry S R. Tieto

osoby podali dovolanie za splnenia procesných podmienok prostredníctvom obhajcu

JUDr. R B a učinili tak v zákonom stanovenej trojročnej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle

na neverejnom zasadnutí postupom podľa prejednal takto podané

dovolanie a zistil, že nie je dôvodné.

Podľa dovolanie možno podať, ak

d/ hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti

obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

i/ rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Zo znenia príslušných ustanovení a z inštitútu dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade

dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní, je viazaný skutkovým stavom,

ako ho zistili súdy prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je

oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania

súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

V posudzovanej trestnej veci je z dôvodov dovolania (ako aj z celého

obhajobného postoja obvineného S L prezentovaného počas pôvodného trestného

konania) zrejmé, že namietal spôsob, akým súdy oboch stupňov vyhodnotili

v pôvodnom konaní vykonané dôkazy v jeho neprospech. Avšak skutok v znení

koncipovanom Okresným súdom v Nových Zámkoch a prevzatom Krajským súdom

v Nitre je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky záväzný, z čoho sekundárne

vyplýva, že aj ustálená právna kvalifikácia skutku je v súlade so zákonom a správna.

Pôvodné konanie v žiadnom prípade nevykazuje porušenie zákona v tom

smere, aby bolo možné akceptovať dôvody dovolania uvedené v ustanovení § 371

ods. 1 písm. d/ K takýmto pochybeniam totiž v pôvodnom konaní pred súdmi

oboch druhov a stupňov nedošlo. Ako bolo vyššie uvedené vo vzťahu k ustanoveniu

platí, že hodnotenie skutkového stavu i samotných

dôkazov je výlučnou kompetenciou konajúcich súdov. Ak takéto príslušné súdy došli

k iným skutkovým a právnym záverom ako si predstavoval obvinený S L, to

neznamená, že došlo k porušeniu zákona, resp. jeho práva na obhajobu, alebo

poprípade práva na spravodlivý proces. Preskúmaním veci dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj k tomu ďalšiemu záveru, že súdy rozhodujúce v pôvodnom

konaní neporušili zásadu zachovania totožnosti skutku v rozsahu na aký poukazoval

dovolateľ.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa

, v posudzovanej veci obvineného S L nie sú

dané, a preto dovolací súd dovolanie tohto obvineného i jeho sestry Z R podľa § 382

písm. c/ na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci

postupom obsiahnutým v bode I. odmietol.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 5. marca 2008

JUDr. Ján M i h a l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: