Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9bb/375001.7b832f.pdf
PDF · 93.7 KB
No categories available
5Cdo/197/2007
Najvyšší súd 5 Cdo 197/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného D. S., bývajúceho
v K., proti povinným 1/ O. F., bývajúcemu v K. a 2/ H. F. bývajúcej v K., o vymoženie
1 300 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. Er 672/96,
o dovolaní súdneho exekútora Ing. Mgr. K. M., so sídlom v K., proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach z 28. februára 2007, sp.zn. 1 CoE 29/2006 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I uznesením z 30. septembra 2005 č.k. Er 672/96-12 zastavil na
návrh súdneho exekútora exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm.h/ zákona č. 233/1995 Zb.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
1 940 Sk do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Výrok o trovách exekúcie napadli odvolaním oprávnený a súdny exekútor. Krajský
súd v Košiciach uznesením z 28. februára 2007 sp.zn. 1 CoE 29/2006 napadnutý výrok
uznesenia súdu prvého stupňa zmenil tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 1 364 Sk do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Mal
za to, že exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času v zmysle § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení noviel, pričom pre vyčíslenie týchto trov platí vyhláška
č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že súd prvého stupňa
vychádzal správne z časovej špecifikácie jednotlivých úkonov vykonaných exekútorom
a spočítaním jednotlivých úkonov výšku odmeny určil v rozsahu 5 hodín účelne
vynaložených na výkon exekúcie. Odvolací súd však posúdil exekútorom vykonané
vyúčtovanie z hľadiska času potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov odlišne, keď
zrátal celkový čas úkonov v rozsahu 175 minút, teda v rozsahu troch začatých hodín x 200 Sk,
spolu v sume 600 Sk, čo spolu s náhradou paušálnej sumy za získanie poverenia na vykonanie
exekúcie v sume 100 Sk, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sume 100 Sk, za
zisťovanie bydliska povinného v sume 100 Sk a za zisťovanie platiteľa mzdy povinného
v sume 100 Sk, s pripočítaním hotových výdavkov (poštovné 124 Sk, kolok 50 Sk) a s DPH
z priznanej odmeny v sume 190 Sk, predstavuje celkovú sumu odmenu exekútora 1 364 Sk.
Námietky oprávneného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko z obsahu exekučného
spisu nevyplynulo, že relevantne žiadal predchádzajúcu súdnu exekútorku o zastavenie
exekučného konania.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie. Žiadal uznesenie
odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie
odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Už postup
prvostupňového súdu pri sčítaní časov úkonov súdneho exekútora, vykonaných v rôzne dni,
bol nesprávny. Odvolací súd išiel nad rámec odvolania a sám určoval, koľko trval ten – ktorý
úkon súdneho exekútora, čím ešte viac krátil trovy súdneho exekútora. Posúdenie účelnosti
vynaložených procesných úkonov súdneho exekútora neprislúcha procesnému súdu. Namietal
nesprávny záver súdu o počte hodín, v tom smere, že či úkon trval 20 minút alebo 50 minút,
vždy šlo o jednu aj začatú hodinu, a preto v danom prípade mu mala byť priznaná náhrada za
9 aj začatých hodín exekučnej činnosti.
Oprávnený a povinní sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. v znení do 1. júla 2007 (ďalej len O.s.p.), podľa
ktorého je s poukazom na ustanovenie § 372o zák.č. 273/2007 Z.z. potrebné vec právne
posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.). Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je
prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania súdneho exekútora z ustanovenia § 239
O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená a dovolateľom ani namietaná.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie súdneho exekútora ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v dovolacom
konaní nemal dovolateľ úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. marca 2008
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :