Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/19/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom

zasadnutí konanom 11. marca 2008 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. K.

a spol., pre trestný čin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 9

ods. 2, , Tr. zák. ( v znení neskorších

predpisov účinných do 31. decembra 2005), o dovolaní obvinených J. K. a E. K.,

zastúpených obhajcom JUDr. M. D., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 26. januára 2006, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa sa dovolanie obvinených J. K.

a E. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo 6. septembra 2005, sp. zn.

, boli obvinení J. K. a E. K. uznaní za vinných

zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve

podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 14. októbra 2004 asi o 14.20 hod. v L. na ulici M. č. X. spoločne prišli pred

vchodové dvere bytu na treťom poschodí, kde po zazvonení

im dvere bytu otvorila M. H., narodená X., pričom táto ich do bytu odmietla pustiť

a vchodové dvere sa pred nimi snažila zatvoriť spoločne s manželom B. H.,

narodeným X., v čom im bránili J. K. a E. K. tým, že svoje nohy položili medzi prah

a dvere, J. K. pritom držal ľavú ruku M. H. a obaja obžalovaní do dverí tlačili,

následne vošli do chodby bytu, kde poškodenej M. H. nadávali do kuriev a vyhrážali

sa jej zabitím a byt opustili až na výzvu M. H., že zavolá políciu, pričom naďalej do

dverí búchali a kopali zvonku, ktorým konaním došlo k poškodeniu vchodových dverí

bytu a kukátka na dverách, čím pre M. H. bola spôsobená škoda vo výške 373 Sk.

Za to im bol každému osobitne podľa § 238 ods. 2 Tr. zák. uložený trest

odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon bol obom podľa § 58

ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu

1 (jeden) rok.

Podľa bola taktiež obom uložená povinnosť zaplatiť

poškodenej M. H. spôsobenú škodu vo výške 373 Sk.

Odvolania oboch obvinených proti tomuto rozsudku (podané v zákonnej lehote

priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 6. septembra 2005 – č. l. 205 spisu)

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. januára 2006, sp. zn.

, ako nedôvodné podľa ( v znení

neskorších predpisov) zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali obvinení J. K. a E. K.

spoločným písomným podaním zo 14. júna 2006 (doručeným súdu prvého stupňa

19. júna 2006) prostredníctvom spoločne zvoleného obhajcu JUDr. M. D.

(plnomocenstvo je na č. l. 243 spisu) dovolanie, ktoré bolo ním neskôr doplnené

písomným podaním z 11. septembra 2006.

Dovolatelia v dovolaní namietali, že krajský súd pri dôslednom splnení

revíznej povinnosti podľa ( v znení

neskorších predpisov) mal vec pre podstatné chyby konania, ktoré rozsudku

predchádzali najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť

objasnenie veci a právo obhajoby, pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení

a nutnosť vykonať pre objasnenie veci ďalšie dôkazy zrušiť a vrátiť vec súdu prvého

stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Preto podľa nich bol napadnutým

rozhodnutím porušený zákon v ich neprospech v ustanoveniach § 258 ods. 1

písm. a/, písm. c/, písm. d/ a a v konaní, ktoré

mu predchádzalo, v ustanoveniach ,

V ďalšom popreli spáchanie skutku, pre ktorý boli v predmetnom konaní

odsúdení. Uviedli, že sa nedopustili násilného konania, ktorým by naplnili zákonné

znaky trestného činu porušovania domovej slobody v zmysle odsudzujúcich

rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa. Pokiaľ by sa orgány činné v trestnom

konaní dôsledne riadili ustanovením , teda s rovnakou

starostlivosťou objasňovali aj okolnosti svedčiace v ich prospech a aj v tomto smere

vykonali nimi navrhované dôkazy a ustanovením , teda hodnotili

ich v logických súvislostiach, dospeli by k iným skutkovým i právnym záverom.

Z hľadiska dôkaznej situácie vytkli orgánom činným v trestnom konaní

(vrátane súdov oboch stupňov), že počas celého konania neakceptovali ich návrh

na zabezpečenie priestupkového spisu svedkyne M. H. č. O. (v tomto priestupkovom

konaní v procesnom postavení obvinenej).

Dôkazy obsiahnuté v tomto priestupkovom spise podľa dovolateľov vyvracajú,

že by títo násilne vnikli do bytu poškodenej M. H. a poškodili

jej dvere. Tieto dôkazy majú spochybňovať prítomnosť svedkov J. S. a A. S. v byte

poškodenej H. v inkriminovanom čase, pričom poukazujú na jednotlivé dôkazy.

Taktiež namietli, že odvolací súd nebral do úvahy výpovede príslušníkov

policajného zboru (R. P., M. G., S. G.), ktorí, hoci boli prítomní na mieste činu,

nepotvrdili poškodenie predmetných dverí a ani nedostali od nikoho informáciu

o násilnom vniknutí do bytu.

Uvedenými dôkazmi je podľa nich taktiež spochybnená autentickosť záznamu

o odovzdaní veci na priestupok (svedok R. P.), hodnovernosť výpovede svedkyne

(poškodenej) H. pokiaľ ide o tvrdenie, že v predmetnom čase došlo k zatekaniu vody

do jej bytu, o čom dovolatelia predložili ako prílohu k dovolaniu listinný dôkaz –

potvrdenie S. v L. (č. l. 247 spisu), z ktorého vyplýva, že v inkriminovanom čase

nebola na bytovom družstve evidovaná žiadna porucha v byte poškodenej H.

Napokon ako prílohu k dovolaniu predložili aj oznámenie prednostu

Obvodného úradu v Lučenci o spôsobe vybavenia sťažnosti E. K. proti postupu

pracovníčky tohto úradu pri prejednávaní predmetného priestupku

(č. l. 246 spisu). Z oznámenia pritom vyplýva, že táto sťažnosť bola vyhodnotená

ako neopodstatnená vzhľadom na zastavenie predmetného priestupkového konania,

ku ktorému došlo v súlade so zákonom o priestupkoch.

Na základe výzvy okresného súdu (po vrátení veci najvyšším súdom)

adresovanej obhajcovi obvinených, aby doplnil dovolanie o dovolací dôvod (resp.

dôvody), o ktoré dovolanie opiera, v zmysle a , tento

v písomnom podaní z 11. septembra 2006 uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako

aj rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za založené na nesprávnom právnom

posúdení skutku a na nesprávnom použití v dovolaní uvedených trestnoprávnych

ustanovení. Ďalej uviedol, že tým, že nebol do všetkých dôsledkov v rámci

hodnotenia dôkazov dodržaný postup podľa , (zákon

č. v znení neskorších predpisov) je možné konštatovať, že napadnuté

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom. Tým sú podľa obhajcu obvinených dané dôvody dovolania v zmysle

,

Z uvedeného vymedzenia dovolacích dôvodov je zrejmé, že dovolatelia

napadli uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. januára 2006,

sp. zn. , z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/

a písm. j/

Preto žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil,

že napadnutým uznesením, ako aj ďalšími naň obsahovo nadväzujúcimi

rozhodnutiami bol porušený zákon v ich neprospech a aby po ich zrušení prikázal

Krajskému súdu v Banskej Bystrici vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať

a rozhodnúť.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvinených

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre v Lučenci a poškodenej M. H.. Po tomto postupe

predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril okresný prokurátor v Lučenci písomným

podaním zo 7. júla 2006 (č. l. 250 spisu), ktorý navrhol dovolanie obvinených

zamietnuť ako nedôvodné. Poukázal pritom na skutočnosť, že dovolateľmi navrhnutý

dôkaz, ktorého vykonania sa dožadujú – predmetný priestupkový spis, s predmetnou

trestnou vecou nesúvisí, preto v konaní ani nebol dôvod na jeho vyžiadanie.

Vo vzťahu k ďalším v dovolaní namietaným skutočnostiam uviedol, že tieto považuje

za irelevantné a naopak, napadnuté uznesenie za zákonné.

K dovolaniu sa taktiež vyjadrila aj poškodená M. H.,

a to písomným podaním z 10. júla 2006 (č. l. 254 spisu), ktorá navrhla dovolanie

obvinených zamietnuť. K obsahu dovolania uviedla, že tvrdenia obvinených považuje

za účelové a tendenčné, sledujúce jediný cieľ, ktorým je vyhnúť sa trestnej

zodpovednosti za spáchaný skutok. V ďalšom poukázala na rozhodnutia súdov

oboch stupňov, ktoré považuje za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

uzneseniu je prípustné ( a ods. 3 ) a bolo podané

oprávnenými osobami ( ) v zákonom stanovenej lehote

( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v

až , ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že žiadny z dovolacích dôvodov namietaných dovolateľmi (§ 371 ods. 1 písm. g/,

písm. i/ a písm. j/ ) v posudzovanom prípade nebol naplnený,

a to z nasledovných dôvodov.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava

skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Dovolací súd

nie je legitimovaný v danom prípade posudzovať ani úplnosť skutkových zistení

ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní a rovnako ani hodnotenie

dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní.

Vo vzťahu k námietke dovolateľa o nesprávnej právnej kvalifikácii skutku

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutok ustálený rozsudkom súdu

prvého stupňa a jeho právne posúdenie zodpovedá stavu veci a zákonu. Podstatou

správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní

(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol

subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú

v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje

naplnenie dovolacieho dôvodu podľa Správnosť

a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Z uvedeného vyplýva, že ak zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu vyplýva,

že obvinení J. K. a E. K. násilím neoprávnene vnikli do bytu M. H. a B. H., neprináleží

dovolaciemu súdu skúmať, či uvedený záver má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Došlo by tým totiž k skúmaniu správnosti zisteného skutkového stavu dovolacím

súdom v rozpore s

Pokiaľ ide o namietané „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho

ustanovenia“, dovolatelia neuviedli v dovolaní žiadne hmotnoprávne ustanovenie,

pri aplikácii ktorého pochybili súdy oboch stupňov v pôvodnom konaní. Dovolatelia

namietali výlučne porušenie ustanovení § 2 ods. 5, ods. 6, § 258 ods. 1 písm. a/,

písm. c/, písm. d/ a ( v znení

neskorších predpisov), teda procesnoprávnych (a nie hmotnoprávnych) ustanovení.

Pri viazanosti dovolacieho súdu dovolaním ( a )

tak z hľadiska dovolacích dôvodov ( ), ako aj chýb dovolaním

vytýkaných, naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu – „nesprávneho použitia

iných hmotnoprávnych ustanovení“ taktiež nebolo zistené.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Z dovolania je zrejmé, že naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu

dovolatelia vidia v nesprávnom hodnotení dôkazov súdmi oboch stupňov. Z úpravy

dovolacích dôvodov uvedených v však vyplýva, že dovolanie

je mimoriadnym opravným prostriedkom smerujúcim k náprave právnych

(nie skutkových) chýb rozhodnutí súdov, resp. chýb v konaní, ktoré týmto

rozhodnutiam predchádzali. Dôvod dovolania podľa

možno uplatniť len v prípade, že dôjde k porušeniu zákonných ustanovení

upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazov, nemožno ním však (úspešne)

napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu súdom, čo možno vyvodiť zo samotného

významu slov „vykonať“ a „hodnotiť“ dôkaz. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno

napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní.

Dovolacie dôvody uvedené v a

je potrebné vykladať systematicky. Skutočnosť, že pod „nezákonným vykonaním

dôkazu“ nemožno rozumieť „jeho nesprávne hodnotenie“ vyplýva (okrem

gramatického výkladu) aj z toho, že vylučuje,

aby dovolací súd skúmal a menil správnosť a úplnosť zisteného skutku. Opačný

výklad dovolacieho ustanovenia by totiž pripúšťal

obchádzanie ustanovenia , preto je takýto výklad

vylúčený.

Podľa dovolanie možno podať, ak odvolací

súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné

dôvody.

Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané

oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne

vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala

späť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že Krajský súd v Banskej

Bystrici v konaní o odvolaní (toho času) obžalovaných J. K. a E. K. proti

prvostupňovému rozsudku správne v intenciách prechodného ustanovenia § 564

ods. 3 aplikoval skorší procesnoprávny predpis – zákon

č. v znení neskorších predpisov.

Zákonnému ustanoveniu pritom obsahom zodpovedá

§ 253 ods. 1 citovaného zákona.

Krajský súd ako súd odvolací však predmetné odvolania zamietol podľa § 256

v znení neskorších predpisov ako nedôvodné, teda zamietol

ich po meritórnom preskúmaní napadnutého rozsudku v zmysle § 254 ods. 1

citovaného zákona a nie z procesných dôvodov podľa § 253 ods. 1 tohto zákona.

Nakoľko v pôvodnom konaní nenastala procesná situácia predpokladaná

ustanovením , ktorým je rozhodnutie podľa

alebo podľa skoršieho procesnoprávneho predpisu, uplatnenie

uvedeného dovolacieho dôvodu nie je dôvodné.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí

uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí dospel

k záveru, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané

ustanovením , a , a tak podľa

písm. c/ uznesením dovolanie obvinených J. K. a E. K. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 11. marca 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: