Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56C-20-2020.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56C/20/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobkyne: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, R., proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava I., so sídlom Palackého 24, Bratislava, IČO: 00 169 226, o určenie pravosti a výšky pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd o d m i e t a podanie žalobkyne zo dňa 9.3.2020 doručené súdu dňa 2.4.2020.
II. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 2.4.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobkyne, označené ako „Žaloba o určenie pravosti a výšky pohľadávky“. Žalobkyňa uviedla, že sa žalobou domáha, aby súd určil, že pohľadávka uplatňovaná žalovaným voči žalobkyni ako podielovému spoluvlastníkovi (podiel 1/2 k celku) vo výške 9 455,24 € z titulu nedoplatku za náklady spojené s užívaním bytu č. X nachádzajúcom sa na X.p. bytového domu vchod B. X v R., postavenom na parc. č. XXXX, súp. č. XXXX, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2087/100000, evidovanom v okrese: R. V., obec: BA - m.č. D., katastrálne územie: D., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, nie je určená v správnej výške. Žalovaný je povinný prijať splnenie dlhu spôsobom, akým navrhol žalovaný. Spôsobom odplaty za postúpenie pohľadávky.
2. Nakoľko vyššie uvedené podanie žalobkyne nespĺňalo náležitosti žaloby podľa § 132 a nasl. CSP, súd uznesením č. k. 56C/20/2020-141 zo dňa 19. októbra 2021 vyzval žalobkyňu na opravu a doplnenie svojho podania v lehote 10 dní, a to tak aby uviedla určitý, jednoznačný a vykonateľný žalobný návrh (petit) - označenie toho, čoho sa žalobkyňa domáha, t.j. ako má súd rozhodnúť s tým, že petit musí byť vymedzený tak presne, určito a zrozumiteľne, aby po jeho prevzatí do výroku rozhodnutia súdu mohol byť prípadne nariadený jeho výkon. Žalobkyňa bola v predmetnom uznesení poučená, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne, ak pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Predmetné uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 7.11.2021.
3. Žalobkyňa na výzvu súdu svoje podanie nedoplnila.
4. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
5. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
6. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
8. Podanie žalobkyne, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 2.4.2020, označené ako žaloba, nespĺňalo náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP. Súd z tohto dôvodu žalobkyňu uznesením vyzval na odstránenie vytýkaných vád jeho podania. Žalobkyňa na výzvu súdu svoje podanie nedoplnila, pričom neodstránené vady žalobného návrhu (petitu) sú takého charakteru, že znemožňujú súdu v konaní pokračovať.
9. Žalobným návrhom sa rozumie formulácia výroku súdu, ktorého sa žalobca domáha, t.j. návrh, ako má súd v prípade vyhovenia žalobe rozhodnúť vo veci samej. Žalobný návrh spoločne so skutkovým odôvodnením žaloby určuje predmet žaloby, a teda umožňuje súdu zistiť, o čom má konať. Znenie petitu musí byť jasné, presné a zrozumiteľné. Od žalobcu sa pritom nevyžaduje, aby presne vystihol formuláciu výroku rozhodnutia súdu, avšak z jeho žalobného návrhu musí byť možné bez rozumných pochybností určiť, čoho sa žalobca domáha. Súčasne petit musí spĺňať požiadavky kladené na materiálnu vykonateľnosť rozsudku, t.j. presné vymedzenie obsahu nároku a jeho rozsahu, aby žalobný návrh prevzatý do výroku rozsudku bolo možné vykonať niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie.
10. Zo žalobkyňou zvolenej formulácie žalobného petitu nie je možné s určitosťou zistiť, čo je predmetom konania. Žalobkyňa sa v prvej časti petitu domáhala určenia, že pohľadávka „nie je určená v správnej výške“. Predmetnú pohľadávku vymedzila neurčito tak, že má ísť o pohľadávku uplatňovanú žalovaným voči žalovanej, avšak neuviedla akým spôsobom má byť táto pohľadávka uplatňovaná, ďalej ju vymedzila jej výškou a titulom, ktorým má byť nedoplatok za náklady spojené s užívaním (v žalobe špecifikovaného) bytu bez špecifikácie obdobia, za ktoré mal nedoplatok vzniknúť. Okrem neurčitého vymedzenia pohľadávky súdu nebolo ani zrejmé, čo žalobkyňa sleduje samotným návrhom určiť, že pohľadávka „nie je určená v správnej výške“. V texte žaloby žalobkyňa poukázala na § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, v ktorom sa v jeho druhej vete uvádza, že záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zo žalobného petitu, ani z ostatných častí žaloby však nevyplýva, že by si žalobkyňa uplatnila akýkoľvek nárok zo zodpovednosti záložného veriteľa podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Najmä však z takto formulovaného žalobného petitu nie je jasné, v akej časti má byť predmetná pohľadávka určená (zrejme určená žalovaným) nesprávne.
11. Pokiaľ ide o ďalšiu časť žalobného petitu, formulácia: „Žalovaný je povinný prijať splnenie dlhu spôsobom, akým navrhol žalovaný. Spôsobom odplaty za postúpenie pohľadávky,“ je zjavne zmätočná a rovnako neurčitá. Ak by aj súd pripustil, že v prvej vete ide iba o chybu v písaní (namiesto slova žalovaný na konci vety malo byť uvedené žalobkyňa), druhá veta stále neumožňuje súdu s určitosťou zistiť, o akú odplatu a za podstúpenie akej pohľadávky má ísť, a teda ani jednoznačne identifikovať predmet konania.
12. Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko podanie žalobkyne zo dňa 9.3.2020 doručené tunajšiemu súdu dňa 2.4.2020 nespĺňa náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP, pričom pre vady žalobného návrhu v konaní nemožno pokračovať, súd podľa § 129 ods. 3 CSP podanie žalobkyne odmietol.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s článkom 4 ods. 1 CSP za analogickej aplikácie § 256 ods. 1 CSP. Nakoľko Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitné ustanovenia o rozhodovaní o trovách konania v prípade odmietnutia žaloby, súd v zmysle článku 4 ods. 1 CSP rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP upravujúcim svojou povahou najbližšiu procesnú situáciu, teda rozhodovanie o trovách konania, ktoré bolo zastavené, kedy rovnako ako v prípade odmietnutia žaloby sa súd vecou meritórne nezaoberá. Žalobkyňa tým, že neodstránila vady žaloby, procesne zavinila, že súd musel podanie odmietnuť, čím sa konanie končí. Ide teda o prípad podobný zastaveniu konania zavinenému stranou sporu, v tomto prípade žalobcom. Žalovanému by preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, mu však súd proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
nepriznal. S poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nebude potom ani potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.