Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
86f/374218.3549f7.pdf
PDF · 90.68 KB
No categories available
3Obo/29/2007
Najvyšší súd 3 Obo 29/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci žalobcu M., proti žalovanému P., o zdržanie sa nekalosúťažného konania a zaplatenie 700 000 Sk, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2006 č. k. 10 Cbs 25/2003-98, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 100 000 Sk vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 20 279 Sk. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobca žiadal, aby sa žalovaný zdržal výroby a predaja cestovín v obaloch
s uvedením obchodného mena žalobcu, ako výrobcu cestovín a zaplatenia sumy
700 000 Sk z dôvodu primeraného zadosťučinenia. Na základe vykonaného
dokazovania zistil, že obaja účastníci konania sú výrobcami cestovinových
výrobkov. Žalobca obalmi výrobkov, ako aj blokmi z registračnej pokladne
preukázal, že v roku 2001 a 2002 žalovaný uvádzal do obehu svoje cestovinárske
výrobky označené obchodným menom žalobcu, ktorý bol na obale uvedený ako
výrobca cestovín – špagety. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 44 ods. 1, § 46
ods. 1, § 48 Obch. zák., ako aj na ust. § 123 ods. 1 a § 120 ods. 6 zák. č. 152/1995
Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a konštatoval, že v r. 2001 a 2002
došlo zo strany žalovaného k nekalosúťažnému konaniu a porušeniu ust, § 46
ods. 1 Obch. zák. Žalobcovi sa však nepodarilo preukázať porušenie ust. § 48
Obch. zák., t.j., že by žalovaný uvádzaním do obehu týchto výrobkov získal
prospech, ktorý by inak nedosiahol. Keďže podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, žalobca tiež nepreukázal, že by v čase
vyhlásenia rozsudku žalovaný naďalej dával do obehu cestovinárske výrobky
s označením výrobcu obchodným menom žalobcu, preto súd prvého stupňa žalobu
v časti zdržovacieho petitu zamietol. Ďalej konštatoval, že nakoľko vykonaným
dokazovaním bolo preukázané porušenie § 46 ods. 1 Obch. zák. žalovaným,
žalobcovi podľa § 53 Obch. zák. priznal primerané zadosťučinenie vo výške
100 000 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvého stupňa mal za to,
že požadovaná výška primeraného zadosťučinenia 700 000 Sk je neprimeraná,
nakoľko konanie žalovaného bolo preukázané iba v rokoch 2001 a 2002 a od toho
času do vydania rozsudku uplynulo 6 rokov a nekalosúťažné konanie žalovaného
po roku 2002 už nepokračovalo.
Proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené a proti výroku o trovách
konania podal žalovaný odvolanie. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť
a žalobu zamietnuť. Žalovaný naďalej aj v odôvodnení odvolania zastával názor,
že žalobca nepreukázal, že by žalovaný uvádzal svoje cestovinárske výrobky
označené obchodným menom žalobcu do obehu v hospodárskom styku, t.j. dodal
predmetné cestovinárske výrobky obchodným reťazcom B. a S., alebo s nimi
akokoľvek inak nakladal v hospodárskom styku. Samotná skutočnosť,
že žalobca preukázal v konaní tak obaly cestovinárskych výrobkov, označení
obchodným menom žalobcu, ako aj bloky z registračnej pokladne, nijako
nepreukazujú dodanie predmetných cestovinárskych výrobkov obchodným
reťazcom B. a S. žalovaným, ani iné nakladanie s týmito výrobkami v hosp. súťaži
žalovaným. Pokiaľ ide o otázku, ako sa sporné cestovinárske výrobky dostali
do obehu v hospodárskom styku, žalovaný vzhľadom na veľký časový odstup,
6 rokov, nevie na túto otázku odpovedať. Má však za to, nakoľko on sám ku dňu
podania tohto odvolania nemá vedomosť o tom, že by uvádzal svoje cestovinárske
výrobky označené obchodným menom žalobcu dom obehu v hospodárskom styku,
ani mu nie sú známe žiadne dokumenty svedčiace o tom, že by v predmetných
rokoch 2001 až 2002 dodával cestovinárske výrobky do obchodných spoločností B.
a S., že žalobca nesie dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení uvedených
v žalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.),
prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je
dôvodné.
Žalobca podal zdržovaciu žalobu, ktorú skutkovo oprel o ustanovenie § 46
a § 48 Obchodného zákonníka o nekalej súťaži. Súčasne požadoval primerané
zadosťučinenie v peniazoch.
Vecná aktívna legitimácia k podaniu žaloby o ochrane proti nekalej súťaži sa
odvodzuje z ustanovenia § 53 a § 54 Obchodného zákonníka a zo znení
jednotlivých skutkových podstát nekalej súťaže, v prejednávanej veci z ustanovenia
§ 46 Obchodného zákonníka. Podľa týchto ustanovení v prípade klamlivého
označenia výrobkov sú na podanie žaloby legitimované všetky subjekty, ktorých
práva boli klamlivým označením výrobkov porušené a ohrozené. Pre zodpovedanie
otázky, či konanie žalovaného bolo konaním v hospodárskej súťaži, je určujúce
zistenie, či medzi účastníkmi konania išlo o súťažný vzťah. Súťažný vzťah bol
naplnený tým, že účastníci vyrábali výrobky rovnakého druhu. Žalovaný nepoprel
skutočnosť, že na ním vyrábaných výrobkov bol v rozpore so skutočnosťou uvedený
ako výrobca tiež žalobca. Ku klamlivému označeniu dochádza objektívne, nezávisle
od úmyslu, či vedomia možnosti vyvolať v hospodárskom styku domnienku,
e označený výrobok je od určitého výrobcu, alebo že vykazuje osobitné
charakteristické znaky, alebo osobitnú akosť. K naplneniu skutku uvedenému v § 46
Obchodného zákonníka nemusí dôjsť, stačí potenciálna hrozba, preto nie je
potrebné skúmať úmysel osoby alebo skutočnosť, či vedela alebo mohla vedieť
o klamlivom označení. Taktiež nie je stanovená podmienka získania prospechu
konajúceho.
Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobe vyhovel, nakoľko žalobca
v konaní preukázal, že žalovaný zabalil cestovinársky výrobok – špagety do obalov,
na ktorých bol ako výrobca v rozpore so skutočným stavom uvedený aj žalobca.
Toto konanie žalovaného je konaním v hospodárskej súťaži a skutkovo napĺňa
ustanovenie § 46 Obchodného zákonníka a je spôsobilé žalobcovi privodiť ujmu.
Obrana žalovaného, že predmetné výrobky on nedodal do obchodných reťazcov, je
vzhľadom na uvedené posúdenie veci právne bezvýznamná. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa je preto vecne správne a Najvyšší súd Slovenskej republiky
ho v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 13. marca 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu