Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
24c/379944.edec66.pdf
PDF · 101.84 KB
No categories available
3Cdo/10/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 10/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ H, 2/ B, oboch
bývajúcich v S a zastúpeným JUDr. J K, advokátom so sídlom v K, proti žalovaným
1/ A, bývajúcemu v S, 2/ M, bývajúcemu v S, 3/ K, bývajúcemu v S, 4/ S, bývajúcemu v S,
5/ J, bývajúcemu v H, 6/ R, bývajúcemu v S, P, 7/ M, bývajúcemu v S, zastúpených JUDr. M
G, advokátom so sídlom v S, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa
pod sp. zn. 2 C 47/2005, o dovolaní žalovaných 1/ až 7/ proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 10. októbra 2007 sp. zn. 3 Co 62/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo 6. februára 2007 č.k. 2 C 47/2005-160
zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej len „žalobcovia“) domáhali náhrady
škody titulom bolestného podľa bodového ohodnotenia ošetrujúceho lekára a svoje
rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie vo veci samej založil na závere, že v konaní neboli preukázané dva základné
predpoklady zodpovednosti za škodu a súd nemal preukázaný protiprávny úkon žalovaných
1/, 2/, 4/ a 6/ a ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných a vzniknutou škodou.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcov spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť
žalovaným 1/ až 4/, 6/, 7/ trovy konania vo výške 29 138,- Sk na účet právneho zástupcu
žalovaných do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 142 ods. 1 O.s.p.), žalovanému 5/ právo na
ich náhradu nepriznal pre ich neuplatnenie a žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne
nahradiť trovy štátu vo výške 253,- Sk na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (§ 148 ods. 1 O.s.p.).
Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove rozsudkom z 10. októbra 2007 sp. zn.
3 Co 62/2007 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby i vo výroku
o trovách štátu potvrdil s odôvodnením, že súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle
dokazovanie, tieto dôkazy správne vyhodnotil a s jeho právnymi závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil. Vo výroku o trovách konania medzi žalobcami a žalovanými 1/ až
4/, 6/, 7/ rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznal (§ 220 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
tým, že u žalobcov sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania
žalovaným, ktoré videl najmä v okolnostiach prípadu (žalobkyňa pri incidente 20. apríla 2002
na predmetný pozemok vstupovala ako jeho vlastníčka a jej nasledujúce konanie súviselo
s ochranou jej vlastníctva) a v osobných i majetkových pomeroch žalobcov (sú dôchodcami).
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 150 O.s.p.
Proti výroku rozsudku krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania,
podali dovolanie žalovaní 1/ až 7/, poukazujúc na ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a § 241
ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Uviedli, že sa nemôžu stotožniť s právnym názorom odvolacieho
súdu, pokiaľ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, nakoľko mali
za to, že predmetnom sporu nebola ochrana vlastníckeho práva žalobcov, ale krivé obvinenie
žalovaných zo skutku, ktorého sa voči žalobcom nedopustili. Uviedli, že konanie žalobkyne je
v rozpore s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, nakoľko vedie voči žalovaným viacero
trestných oznámení, súdnych i priestupkových konaní a svojím správaním sama zadáva
príčinu súdnych konaní.
Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žalovaných 1/ až 7/ uviedli, že dovolanie nespĺňa
ani jednu z dovolacích podmienok uvedených v ustanoveniach § 237 a nasl. O.s.p. a navrhli
dovolanie v celom rozsahu zamietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podali
včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236
a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolatelia v prejednávanej veci napadli dovolaním výrok rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Ich
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, ale
má charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym
rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto
povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti
nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné
dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.).
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce
uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
O.s.p.). Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo
veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolatelia v prejednávanej veci napadli dovolaním výrok o trovách konania. Ustanovenie
§ 239 ods. 3 O.s.p. v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom vadou
uvedenou v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle
§ 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolatelia v danej veci nenamietali vady konania v zmysle § 237 O.s.p. a procesné
vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Prípustnosť dovolania preto
nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Dovolatelia v dovolaní namietajú, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konanie v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného
aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencii tzv. inej vady konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu
opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého
zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto
povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne
prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo
nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (pozn.: dovolací
súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne
neprípustné. So zreteľom na to dovolanie žalovaných 1/ až 7/ odmietol podľa § 243b ods. 4
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu.
V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovaným 1/ až 7/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu žalobcom nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto
konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 14. marca 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: