Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/11/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného

P. G., pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4

v znení zmien a doplnkov (Tr. zák.) účinného

do 31. decembra 2005 na verejnom zasadnutí 18. marca 2008 o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2007, sp. zn.

, rozhodol

t a k t o :

Podľa v znení zmien a doplnkov

účinného do 31. decembra 2005 odvolanie obžalovaného P. G.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2007, sp. zn. , bol

obžalovaný P. G. uznaný za vinného z trestného činu neodvedenia dane a poistného

podľa , v znení zmien a doplnkov (ďalej

len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti R., spol. s r. o., so sídlom v P., T. X.,

a od 21. marca 2001 so sídlom N., M. X., registrovanej ako mesačný platca dane

z pridanej hodnoty, v úmysle získať neoprávnený prospech:

1/ za zdaňovacie obdobie mesiaca november 2000 zahrnul do daňového

priznania k dani z pridanej hodnoty, ktoré bolo doručené na Daňový úrad Piešťany

dňa 22. decembra 2000 fiktívne prijaté zdaniteľné plnenie od spoločnosti R.,

spol. s r. o., M. X., B., za nákup strojov na výrobné účely napriek tomu, že žiadny

nákup takýchto strojov od uvedenej spoločnosti sa v tomto zdaňovacom období

neuskutočnil, na základe čoho si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu dane podľa o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom potom ako mu bolo

oznámené vykonanie daňovej kontroly so začiatkom 15. januára 2001, bolo dňa

12. januára 2001 Daňovému úradu Piešťany doručené za spoločnosť R., spol. s r. o.,

upravené dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za november 2000,

v ktorom bola znížená daň na vstupe o 4 150 000 Sk vo vzťahu k už podanému

riadnemu daňovému priznaniu, čím nedošlo k vzniku nadmerného odpočtu dane ani

daňovej povinnosti;

2/ napriek tomu, že v mesiaci apríl 2001 nevykonával za spoločnosť R., spol.

s r. o., žiadnu obchodnú činnosť, podal za toto zdaňovacie obdobie Daňovému

úradu I. Nitra daňové priznanie, do ktorého zahrnul fiktívne prijaté zdaniteľné plnenie

od spoločnosti G.G., spol. s r. o., P. X., B., za nákup strojov a zariadení na výrobné

účely napriek tomu, že takýto nákup sa v tomto období neuskutočnil, avšak na jeho

základe si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane, hoci

neboli splnené podmienky na takéto uplatnenie uvedené v § 20 ods. 2 zákona

č. 289/1995 Z. z . o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom

v rámci daňovej kontroly so začiatkom dňa 31. mája 2001, ktorej sa osobne obvinený

P. G. zúčastnil, predložil pracovníkom Daňového úradu I. Nitra fiktívne účtovné

doklady, na základe ktorých bol nadmerný odpočet v sume 3 225 982 Sk spoločnosti

R.,

spol. s r. o., priznaný a vrátený;

3/ napriek tomu, že v mesiaci máj 2001 nevykonával za spoločnosť R., spol.

s r. o., žiadnu obchodnú činnosť a za uvedené zdaňovacie obdobie nepodal daňové

priznanie a po tom, čo sa dozvedel, že neoprávnená osoba podala dňa

25. júna 2001 za uvedenú spoločnosť Daňovému úradu I. Nitra za obdobie máj 2001

daňové priznanie, ktoré nebolo pravdivé a bolo v ňom zahrnuté fiktívne prijaté

zdaniteľné plnenie za nákup strojov a zariadení, túto skutočnosť daňovému úradu

neoznámil, pričom sa zúčastnil daňovej kontroly dňa 16. júla 2001 a vedel o tom,

že neboli splnené podmienky na vyplatenie nároku na odpočet dane uvedené v § 20

ods. 2 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov, napriek tomu predložil pracovníkom daňového úradu fiktívne

účtovné a daňové doklady, na základe ktorých bol nadmerný odpočet v sume

1 839 032 Sk spoločnosti R., spol. s r. o., priznaný a vrátený;

4/ napriek tomu, že v mesiaci jún 2001 nevykonával za spoločnosť

R., spol. s r. o., žiadnu obchodnú činnosť, podal za toto zdaňovacie obdobie

Daňovému úradu I. Nitra daňové priznanie, do ktorého zahrnul fiktívne prijaté

zdaniteľné plnenie od spoločnosti D., spol. s r. o., M. X., B., na základe faktúry číslo

X. zo dňa 27. júna 2001 vystavenej na nákup náhradných dielov na sumu

21 058 264,20 Sk hoci sa žiadny takýto nákup v tomto období nerealizoval;

uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu bol v rozpore s podmienkami

uvedenými v o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov; obvinený fiktívne daňové a účtovné doklady predložil pri

daňovej kontrole dňa 3. augusta 2001, na základe čoho bol nadmerný odpočet

Daňovým úradom I. Nitra priznaný a vrátený v sume 3 884 004 Sk spoločnosti R.,

spol. s r. o.;

5/ napriek tomu, že v mesiaci august 2001 nevykonával za spoločnosť R.,

spol. s r. o., žiadnu obchodnú činnosť, podal za toto zdaňovacie obdobie Daňovému

úradu I. Nitra daňové priznanie, do ktorého zahrnul fiktívne prijaté zdaniteľné plnenia

týkajúce sa nákupu tovarových zásob, hoci žiadny takýto nákup sa neuskutočnil

a na základe toho neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu bez

splnenia podmienok uvedených v o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý nárok bolo spoločnosti R.,

spol. s r. o., priznaný a vrátený Daňovým úradom I. Nitra v sume 2 494 039 Sk.

Za to mu bol podľa § 148a ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody

vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu zaradený

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný P. G.

V jeho písomnom odôvodnení podanom prostredníctvom obhajkyne namietol výrok

o vine a treste s tým, že žiaden trestný čin nespáchal, pretože v každom prípade bolo

zdaniteľné plnenie vykonané a za toto riadne zaplatil. Potvrdzujú to svedkovia, ktorí

predmet zdaniteľného plnenia do jeho skladu priviezli (svedkovia P. a I. G.), svedok

R. P., ktorý mu skladové priestory prenajal ako aj pracovníci daňového úradu, ktorí

v jednotlivých prípadoch (s výnimkou skutkov v bodoch 1/ a 5/) vykonali daňovú

kontrolu.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

podľa , zrušil a podľa vec

vrátil krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Alternatívne navrhol, aby ho najvyšší súd podľa , spod

obžaloby krajského prokurátora oslobodil.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhol odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania podaného

obžalovaným preskúmal v rozsahu zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať

odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc

pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa

vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité

zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s § 2

ods. 5 a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,

ako to ukladá ustanovenie

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením

krajský súd vyslovil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom

na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa krajský súd

vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného

zákona v otázkach viny a trestu.

Najvyšší súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených

vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného

dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne

preukázané, že obžalovaný v kritických dňoch, za okolností a spôsobom uvedeným

v skutkových vetách napadnutého rozsudku, spáchal predmetné skutky.

Odvolacie námietky obžalovaného nie sú dôvodné.

Obžalovaný sa v priebehu trestného stíhania obhajoval v podstate tým,

že aj keď bol jediným konateľom spoločnosti a jediným majiteľom jej účtov

zo všetkých skutkov osobne realizoval len obchod v bode 1/ napadnutého rozsudku

a k uskutočneniu zdaniteľného plnenia skutočne došlo a riadne zaň zaplatil.

Z výpovedí svedka M. M., ktorý mal byť v tomto prípade jeho obchodným

partnerom, konateľa spoločnosti R., spol. s r. o., M. X., B., ale vyplýva, že zdaniteľné

plnenie vo vzťahu k spoločnosti obžalovaného nevykonal, a preto nebol dôvod, aby

zaň obžalovaný zaplatil. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti R., s. r. o.,

je zrejmé, že predaj strojov v predmete jej činnosti nie je uvedený a taktiež ani

predmet činnosti spoločnosti obžalovaného neobsahuje šitie obuvi a kožených

výrobkov, na ktoré mali byť stroje zakúpené. Z výpisu z bankových účtov

obžalovaného vyplýva, že úhrada nebola vykonaná na účet spoločnosti R., ale

spoločnosti C., a. s., ktorá zdaniteľné plnenie nevykonala a túto skutočnosť

obžalovaný vysvetliť nevedel. Je potrebné zdôrazniť to, že obžalovaný za ním

uvádzaných okolností skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku (t. j. ak by bolo

zdaniteľné plnenie skutočne vykonané a zaplatil zaň) nemal žiaden dôvod

na podanie opravného (nulového) daňového priznania na daň z pridanej hodnoty hoc

aj prostredníctvom svedka P. B., pretože sa tým zbavil nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Nelogické je preto aj jeho vysvetlenie

po podaní opravného daňového priznania, že pracovníkom daňového úradu klamal

o vrátení peňazí uskutočňovateľom zdaniteľného plnenia len preto, aby mal s vecou

pokoj. Navyše aj svedok R. M., ktorý od obžalovaného kúpil celý obchodný podiel

spoločnosti R., spol. s r. o., vo svojich výpovediach po začatí trestného stíhania

uviedol, že okrem účtovnej evidencie od obžalovaného neprevzal nič. Až neskôr

uvádzal, že pre odstup času si už na túto skutočnosť nepamätá. Za tejto dôkaznej

situácie krajský súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď výpovediam

obžalovaného a svedkov P. a I. G. (otca a brata obžalovaného) o dopravení strojov

obžalovanému neuveril a tieto vyhodnotil ako snahu pomôcť obžalovanému zbaviť

sa trestnej zodpovednosti.

K skutkom v bodoch 2/, 3/, 4/ a 5/ napadnutého rozsudku obžalovaný uviedol,

že obchody v nich uvedené v skutočnosti realizoval výlučne svedok P. B., pracovník

Daňového úradu v Nitre, ktorý mu sľúbil, že po skončení svojho pracovného pomeru

spoločnosť prevedie na seba. Skladové priestory však svedok nemal a tovar

neskladoval, pretože to podľa jeho názoru bolo nákladné a tovar hneď predával

ďalej. V týchto prípadoch mu svedok prikázal ukladať peniaze na účet a následne ich

prevádzať na účty ním určených spoločností, podpisovať rôzne listiny a podávať

daňové priznania. Peniaze mu však žiadne nedal dôvodiac tým, že nie

je ziskový. Na jeho námietky, že takéto podnikanie nemá potom zmysel a aby

spoločnosť previedol na seba mu svedok mal povedať, že všetko je v poriadku

a nech „nevyskakuje“, pretože ho môže navštíviť niekto z Bratislavy. Výpisy z účtov

rovnako ako ani obsah protokolov z vykonaných daňových kontrol nečítal, pretože

ho to nezajímalo.

Z dôkazov vykonaných vo vzťahu k skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku

vyplýva, že obžalovaný podpísal daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty

za mesiac apríl 2001, ktorým si uplatnil nadmerný odpočet a tiež aj protokol

o vykonaní daňovej kontroly. Z obsahu protokolu vyplýva, že aj v tomto prípade

nadmerný odpočet vznikol z dôvodu nákupu strojov na šitie obuvi a kožených

výrobkov od spoločnosti G. G., spol. s r. o. Konateľ tejto spoločnosti Z. S. však

vykonanie zdaniteľného plnenia v prospech spoločnosti obžalovaného poprel. Aj keď

pracovník Daňového úradu v Nitre svedok Ing. R. G. uviedol, že predmet

zdaniteľného plnenia videl, jeho výpovedi nemožno veriť preto, že stroje a ani ďalší

tovar údajne zakúpený svedkom P. B. nebol uložený v sklade a ihneď mal byť

predaný ďalej. Z výpovedí pracovníkov Daňového úradu v Nitre, ktorí vykonávali

u obžalovaného kontrolu na daň z pridanej hodnoty (s výnimkou svedka Ing. R. G.)

navyše vyplýva, že kontrola v jednotlivých prípadoch prebiehala v sídle spoločnosti

obžalovaného, a to len na podklade predložených účtovných dokladov bez fyzickej

kontroly predmetu zdaniteľného plnenia. Pokiaľ bolo potrebné vykonať miestne

zisťovania, bolo na rozhodnutí kontrolórov, či ho vykonajú a v akom rozsahu.

Aj napriek obhajobe obžalovaného, že realizoval pokyny svedka P. B. (t. j.

aj prevody peňazí na ním udané účty) vykonanými dôkazmi týkajúcimi sa skutku

v bode 3/ bolo preukázané, že obžalovaný prevod peňazí za údajne vykonané

zdaniteľné plnenie nevykonal, a to ani z jedného zo svojich účtov. Nesplnil tak jednu

zo základných podmienok uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty,

pretože nezaplatil daň platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie a napriek tomu,

že daň za neho uplatnila iná osoba (pričom boli v jeden deň podané dve daňové

priznania, z ktorých bolo jedno bez uplatnenia a druhé s uplatnením nadmerného

odpočtu) predložil kontrole nepravdivé výpisy z účtov.

Je pravdou, že v bode 4/ rovnako ako ani v bode 3/ obžalovaný nepodpísal

daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty a dokonca bankovým prevodom zaplatil

daň z pridanej hodnoty, ale daňovej kontrole uviedol, že k zdaniteľnému plneniu

došlo, čo nebola pravda. Navyše uviedol ďalšie nepravdivé skutočnosti,

že zdaniteľné plnenie predstavovala dodávka náhradných dielov do šijacích strojov

a hlavnou náplňou jeho spoločnosti je šitie zvrškov ako i to, že výrobné priestory

sa nachádzajú v N. na C. ul. č. X. Takéto konanie obžalovaného svedčí

o úmyselnom zavádzaní orgánov daňovej kontroly obžalovaným s cieľom vyvolať

dojem o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia. Zástupca spoločnosti D., spol.

s r. o., svedok I. R. uskutočnenie zdaniteľného plnenia poprel a vysvetlil, že peniaze

vrátil cez sprostredkovateľa obchodu J. K. na jeho výslovnú žiadosť.

Vo vzťahu k bodu 5/ obžalovaný daňové priznanie podpísal, podal

ho a vyhotovil aj súčasť daňového priznania – oznámenie k dani z pridanej hodnoty,

v ktorom uviedol, že nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vznikol z dôvodu

nákupu tovarových zásob. Z účtov spoločnosti obžalovaného ani z príkazu na úhradu

nevyplýva, že úhrada za uskutočnenie zdaniteľného plnenia bola vykonaná.

Podľa § 148a ods. 1 Tr. zák. trestný čin neodvedenia dane a poistného

spácha ten, kto v rozsahu, nie malom, uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej

hodnoty v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov platiteľ má nárok na odpočet dane ak

a/ sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo,

b/ daň na vstupe zaúčtoval,

c/ daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,

d/ má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad o zaplatení dane,

pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na vstupe je 200 000 Sk a viac,

je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo

doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou.

Zo skôr uvedeného vyplýva, že obžalovaný mal sám vykonať obchodný prípad

v bode 1/ a v bodoch 2/, 3/, 4/ a 5/ mal vystupovať len ako realizátor pokynov svedka

P. B., ktorý pre svoje úmrtie nemohol byť v žiadnom štádiu trestného stíhania

vypočutý. Dôkazmi vykonanými k bodu 1/ bolo preukázané, že neboli splnené

zákonné podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu, pretože k uskutočneniu

zdaniteľného plnenia nedošlo a rovnako nedošlo ani k zaplateniu dane.

Dôkazmi vykonanými vo vzťahu k skutkom v bodoch 2/, 3/, 4/ a 5/

napadnutého rozsudku zas bolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia

nedošlo (body 2/, 4/) alebo obžalovaný nezaplatil daň platiteľovi, ktorý mal uskutočniť

zdaniteľné plnenie (body 3/, 5/) a pracovníkov daňového úradu vykonávajúcim

daňové kontroly zavádzal, keď im uvádzal zjavne nepravdivé skutočnosti

o uskutočnení zdaniteľného plnenia.

Obžalovaný napriek tomu, že ani v jednom z uvedených prípadov nesplnil

zákonné podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty

uvedené v o dani z pridanej hodnoty

si vyplatenie nadmerného odpočtu uplatnil, alebo na podporu uplatneného

nadmerného odpočtu inou osobou uvádzal orgánom daňovej kontroly pri jej výkone

zjavne nepravdivé údaje s cieľom navodiť dojem, že k jeho uskutočneniu skutočne

došlo.

Vychádzajúc z tohto správne zisteného skutkového stavu krajský súd

nepochybil, keď konanie obžalovaného správne právne posúdil ako trestný čin

neodvedenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pretože

neoprávnene vo veľkom rozsahu si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej

hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste. Uložený trest odňatia

slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov je zákonný, pretože zohľadňuje

všetky zistené okolnosti prípadu, zákonné podmienky pre ukladanie trestu uvedené

v § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr. zák., ktoré sú rozhodujúce pri určení druhu trestu a jeho

výmery.

Rovnako správne, vzhľadom na stupeň a povahu narušenia obžalovaného,

ktorý doposiaľ nebol súdom trestaný je tiež rozhodnutie krajského súdu o zaradení

obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do prvej

nápravnovýchovnej skupiny v zmysle § 39a ods. 3 Tr. zák., pretože v tejto skupine

je jeho náprava a prevýchova lepšie zaručená ako v tretej nápravnovýchovnej

skupine.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 18. marca 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Martin Piovartsy

Za správnosť vyhotovenia: