Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/223/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. M. Fridovej

a členiek senátu JUDr. H. Haukvitzovej a JUDr. Z. Ďurišovej v právnej veci

navrhovateľa: F., D., X., IČO: X., proti odporcovi: I., správca konkurznej podstaty

úpadcu: A., J., IČO: X., zast. J., advokátkou, Ž., X., o určenie pravosti pohľadávky,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

145/2004–66 zo dňa 12. júna 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 145/2004–66 zo dňa

12. júna 2006 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, určil, že pohľadávka

navrhovateľa vo výške 1 401 000 Sk je čo do pravosti nesporná. V časti návrhu

na určenie pravosti pohľadávky vo výške 4 259 328 Sk žalobu zamietol. Vo zvyšku

konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá

nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na znenie ustanovenia § 13 ods. l, § 14

ods. l, ods. l, ods. l, ods. l a ods. l a 2

v platnom znení a uviedol, že na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 13.10.2004

správca konkurznej podstaty úpadcu pohľadávku navrhovateľa vo výške 5 674 746 Sk, čo

do navrhovateľom navrhovaného zaradenia medzi pohľadávky s právom na oddelené

uspokojenie a tiež čo do pravosti, poprel. Dôvody čiastočného popretia pohľadávky

navrhovateľa konkretizoval správca konkurznej podstaty úpadcu v písomnom vyjadrení

k žalobe zo dňa 27.1.2005 a v jeho doplnení zo dňa 16.11.2005, kde uviedol, že popretá

časť pohľadávky navrhovateľa vo výške 5 674 746 Sk pozostáva jednak z nároku na úrok

z omeškania vo výške 592 746 Sk, a jednak z nároku na zmluvnú pokutu vo výške

5 082 000 Sk. Vo vzťahu k nároku na úrok správca konkurznej podstaty úpadcu

v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že pohľadávku navrhovateľa v tejto časti poprel

jednak z dôvodu chybného výpočtu v sume 14 418 Sk, a jednak z dôvodu premlčania.

Dôvodom popretia nároku na zmluvnú pokutu bola skutočnosť, že tento nárok

navrhovateľovi vôbec nevznikol, pretože v zmluve o predaji podniku si zmluvné strany

v článku VI bod 1 dohodli zmluvnú pokutu len pre prípad, ak kupujúci splní záväzok

preinvestovať dohodnutú čiastku a nepredloží predávajúcemu do 45 dní po ukončení

kalendárneho roka doklady o investícii. Tento prípad však podľa vyjadrenia odporcu

nenastal, pretože úpadca nerealizoval žiadne investície, čo znamená, že nemohol predložiť

žiadne doklady, a pokiaľ ide o nepreinvestovanie dohodnutej sumy, zmluvné strany si

podľa vyjadrenia odporcu zmluvnú pokutu nedohodli, pričom podotkol, že pre tento

prípad zmluva v článku VI bod l zaväzuje kupujúceho len na zaplatenie nepreinvestovanej

čiastky zvýšenej o 8,8 % úrok ročne za obdobie od účinnosti zmluvy do zaplatenia

nepreinvestovanej čiastky. Vo vzťahu k popretiu práva na oddelené uspokojenie

pohľadávky vo výške 5 082 000 Sk správca uviedol, že Zmluvou o zriadení záložného

práva č. 1730/1996/Z zo dňa 24.1.1997 bola podľa článku I bod l zabezpečená záložným

právom pohľadávka, ktorá vznikla žalobcovi, podľa zmluvy o predaji časti podniku

č. 1730/1996 zo dňa 29.11.1996 vo výške 17 000 000 Sk s prísl., pričom uvedená suma je

splatná podľa časového harmonogramu uvedeného v článku IV. ods. l písm. b/ zmluvy,

podľa podmienok uvedených v článku VI ods. 1 citovanej zmluvy s tým, že podľa

uvedených ustanovení predmetná suma pozostávala v čase uzatvorenia záložnej zmluvy

z nezaplatenej časti kúpnej ceny vo výške 4 800 000 Sk podľa článku IV ods. l

a z povinnosti zaplatiť nepreinvestovanú sumu 11 200 000 Sk podľa článku VI ods. l

zmluvy. Zmluvná pokuta, podľa vyjadrenia odporcu, netvorí príslušenstvo týchto dvoch

nárokov, ide o samostatný nárok, ktorý ani nie je dohodnutý v článku VI ods. l, ale

v článku VI ods. 3 citovanej zmluvy.

Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, dospel súd

k záveru, že nárok navrhovateľa na úrok z nepreinvestovanej sumy vo výške 8,8 % p. a.

vyjadrený v sume 578 328 Sk bol v čase podania prihlášky konkurzného veriteľa

premlčaný, pretože podľa článku VI bod l zmluvy č. 1730/1996 v znení dodatku č. l

zo dňa 10.9.1998 k uvedenej zmluve vzniklo navrhovateľovi právo účtovať úrok

z nepreinvestovanej sumy vo výške 8,8 % p. a. za obdobie odo dňa účinnosti zmluvy

do zaplatenia sumy, ktorá mala byť podľa čl. VI ods. l preinvestovaná, a to najneskôr

do 31.3. nasledujúceho roka, teda nie v lehote ustanovenej navrhovateľom tak, ako je to

v prípade úroku z omeškania vo výške 30 % p. a. za nesplnenie povinnosti zaplatiť úrok

vo výške 8,8 % z nepreinvestovanej sumy, resp. z nerealizovaných investícií.

Z uvedeného vyplýva, že odporca poprel pohľadávku navrhovateľa vo výške

578 328 Sk zodpovedajúcu nároku na úrok z nerealizovaných investícií podľa článku VI

bod l zmluvy č. 1730/1996 vo výške 8,8 % p. a. na prieskumnom pojednávaní konanom

dňa 13.10.2004 dôvodne, pretože vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol tento

nárok ku dňu podania prihlášky konkurzného veriteľa za obdobie do 30.8.2000

premlčaný. Pokiaľ ide o nárok na zmluvné pokuty uplatnený v prihláške konkurzného

veriteľa zo dňa 26.8.2004 vo výške 5 082 000 Sk, súd dospel k záveru, že navrhovateľovi

vznikol podľa článku V ods. 2 zmluvy č. 1730/1996, ktorý ako právny dôvod

uplatňovania zmluvných pokút uviedol navrhovateľ v internom liste zo dňa 27.7.2004

tvoriacom prílohu prihlášky konkurzného veriteľa len vo výške 2 541 000 Sk, preto

odporca poprel na prieskumnom pojednávaní nárok na zmluvné pokuty zodpovedajúci

rozdielu sumy a sumy 2 541 000 Sk dôvodne, pričom súd konštatoval, že ak si

navrhovateľ uplatnil najneskôr do konania prieskumného pojednávania pohľadávku

vo výške 5 082 000 Sk zodpovedajúcu nároku na zmluvné pokuty podľa článku V ods. 2

zmluvy č. 1730/1996, tak v incidenčnej žalobe nemôže právny dôvod uplatňovaného

nároku rozšíriť aj na článok IV ods. 4 a 5 zmluvy č. 1730/1996/Z, pretože je to v rozpore

s ustanovením § 23 ods. 2 ZKV, podľa ktorého konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré

zostali sporné, smú sa v incidenčných žalobách domáhať len právneho dôvodu, poradia

a výšky uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní.

Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, súd ďalej dospel

k záveru, že odporca poprel časť z pohľadávky zodpovedajúcej nároku na zmluvné pokuty

podľa článku V ods. 2 zmluvy 1730/1996 z dôvodu premlčania dôvodne, pretože rovnako

ako v prípade vyššie uvedenej pohľadávky zodpovedajúcej nároku na úrok vo výške

8,8 % p. a. z nerealizovaných investícií platí, že pohľadávka navrhovateľa vo výške

1 140 000 Sk prihlásená navrhovateľom ako zmluvné pokuty podľa článku V ods. 2

zmluvy č. 1730/1996 je vzhľadom na štvorročnú premlčaciu lehotu premlčaná za obdobie

do 30.8.2000. Na základe uvedených skutočností, súd žalobe v časti nároku na určenie

pravosti pohľadávky vo výške 1 401 000 Sk zodpovedajúcej nároku na nepremlčanú časť

zmluvných pokút uplatnených podľa článku V ods. 2 zmluvy č. 1730/1996 zo dňa

29.11.1996 vyhovel, v časti nároku na určenie pravosti pohľadávky vo výške

4 259 328 Sk zodpovedajúcej nároku na zmluvné pokuty podľa článku II ods. 4 a 5

zmluvy č. 1730/1996/Z zo dňa 24.1.1997, ďalej premlčanému nároku na zmluvné pokuty

podľa článku V ods. 2 zmluvy č. 1730/1996 zo dňa 29.11.1996 a premlčanému nároku

na úrok vo výške 8,8 % p. a. z nerealizovaných investícií podľa článku VI ods. l zmluvy

č. 1730/1996 zo dňa 29.11.1996 žalobu zamietol, vo zvyšku konanie na základe

čiastočného späťvzatia žaloby v časti nároku na určenie pravosti úroku vo výške 8,8 %

p. a. z nerealizovaných investícií v sume 14 418 Sk, v časti nároku na určenie pravosti

pohľadávky vo výške 40 098 850,10 Sk a v časti nároku na určenie zaradenia pohľadávky

vo výške 5 674 746 Sk medzi pohľadávky s právom na oddelené uspokojenie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku v časti, kde súd zamietol návrh na určenie pravosti

pohľadávky vo výške 4 259 328 Sk podal navrhovateľ odvolanie. Uviedol, že F. si

uplatnil nárok na zmluvné pokuty v celkovej sume

5 082 000 Sk, a to za obdobie od 18.7.1997 do 2.7.2004, t. j. za 2541 dní zo zmluvy

o predaji časti podniku č. 1730/1996 zo dňa 29.11.1996 podľa článku V ods. 2, a taktiež

zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 1730/1996/Z podľa článku II ods. 4 a 5

za obdobie od 18.7.1997 do 2.7.2004, t. j. 2541 dní. Na základe uvedených skutočností

a vykonaného dokazovania navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu

a rozhodol tak, že určuje, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 5 082 000 Sk je čo

do pravosti nesporná a je správne zaradená do prvej triedy s právom na oddelené

uspokojenie. Navrhuje tiež, aby bolo odporcovi uložené nahradiť navrhovateľovi trovy

konania.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212

ods. l a napadnutý rozsudok z dôvodov jeho správnosti podľa potvrdil.

Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu zostalo žalobcom uplatnené právo na určenie

pravosti a poradia pohľadávky v celkovej sume 4 259 328 Sk z titulu zmluvnej pokuty,

a to podľa článku V odsek 2 zmluvy č. 1730/1996 o predaji podniku za obdobie

pred 30.8.2000 v sume 1 140 000 Sk a 2 541 000 Sk zmluvnej pokuty podľa článku IV

odsek 4 a 5 zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 1730/1996/Z., teda za celých

2541 dní omeškania.

Podľa o konkurze a vyrovnaní v platnom znení,

konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia,

môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať

na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli, smú sa v nej

dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom

pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo

na prieskumnom pojednávaní. Navrhovateľ si svoju pohľadávku prihlásil do konkurzu

v položke zmluvné pokuty vo výške 5 082 000 Sk. Súčasťou tejto prihlášky bola

aj písomnosť označená ako interný list, kde je položka zmluvné pokuty odôvodnená

článkom V ods. l, 2 v sume 5 082 000 Sk. Týmto navrhovateľ odôvodnil svoj nárok

na zmluvnú pokutu podľa zmluvy o predaji podniku č. 1730/1996, kde takáto dohoda

vyplýva z článku V odsek 2. Vzhľadom na citované znenie ustanovenia § 23 ZKV,

nemôže už meniť ani dopĺňať právny dôvod takto prihlásenej zmluvnej pokuty, to

znamená, že nemôže rozširovať právny dôvod prihlásenej zmluvnej pokuty aj z inej

zmluvy, ktorá nebola súčasťou prihlášky. Postup prvostupňového súdu, pokiaľ v tejto

časti žalobu zamietol, bol správny.

K námietke premlčania sa odvolateľ v odvolaní nevyjadril a túto ani nespochybnil,

a keďže súd k nej prihliadol dôvodne, odvolací súd nezistil ani z tohto pohľadu dôvody

na zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolaniu navrhovateľa preto nevyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ods. l v spojení s ods. l , ale

pretože odporca žiadne trovy neuplatnil, neboli mu ani žiadne priznané.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 18. marca 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: