Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/193/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. M. Fridovej

a členiek senátu JUDr. H. Haukvitzovej a JUDr. Z. Ďurišovej v právnej veci

navrhovateľa: D., K., IČO: X., zast. J., advokátkou, P., proti odporcovi: H., R., IČO: X.,

o zaplatenie 639 919 Sk, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -195 zo dňa 15. mája 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -195 zo dňa 15. mája 2006

p o t v r d z u j e.

Odporcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, zamietol návrh

navrhovateľa. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia

uviedol, že navrhovateľ sa vzájomným návrhom v konaní domáhal

zaplatenia sumy 1 047 771 Sk. Tento vzájomný návrh bol vylúčený uznesením súdu

č. k. -64 zo dňa 18.11.2003 na samostatné konanie. Toto bolo vedené

pod sp. zn. . Týmto návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia od odporcu vo výške 1 047 771 Sk s 21 % úrokom z omeškania ročne

od 24.6.1994 do zaplatenia. Predmetom konania po skoršom rozhodnutí odvolacím súdu

zostala suma 693 919 Sk, ktorej zaplatenie navrhovateľ požaduje od odporcu spolu

s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj právny nárok opiera o rozsudok

Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 18.2.1998, ktorým bolo rozhodnuté o tom,

že akciová spoločnosť D. nebola pasívne legitimovaná v konaní, ktoré bolo vedené

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , a z ktorého vyplynul záver, že

na akciovú spoločnosť D. neprešiel záväzok z nezaplatených 26 faktúr. Je preto toho

názoru, že keď plnil odporcovi tým, že zaplatil záväzok vo výške 693 918,74 Sk, plnil

bezdôvodne a odporcovi tým vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré navrhovateľ žiada

v tomto konaní vydať.

Súd ďalej poukazuje na znenie ustanovenia § 451 a § 49a Obč. zák. s tým, že

z citovaného ustanovenia § 49a nesporne vyplýva, že zákon považuje za právne

významný, t. j. majúci za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu len taký omyl,

ktorý urobila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho

uskutočnenie rozhodujúca a osoba, t. j. v tomto prípade odporca tento omyl vyvolala, resp.

o ňom vedela. V prejednávanej veci navrhovateľ považuje za konanie urobené v omyle

započítanie vzájomných pohľadávok s odporcom. Zo spisu je nesporné, že k započítaniu

pohľadávok došlo na základe iniciatív navrhovateľa, pričom tomuto predchádzalo uznanie

záväzku. K vzájomnému započítaniu pohľadávok došlo prostredníctvom F.. Z uvedeného

nie je zrejmá skutočnosť, že by odporca o tomto omyle vedel, resp. že by odporca tento

omyl sám vyvolal. Na základe uvedeného, nie je možné vyhodnotiť konanie navrhovateľa

smerujúce k vzájomnému započítaniu ako konanie v omyle. Súd konštatoval, že

odporcovi nevzniklo bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 451 Občianskeho

zákonníka, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ods. l ,

súd však úspešnému odporcovi trovy nepriznal, nakoľko si tento žiadne neuplatňoval.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Uviedol, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nie je pravdou tak, ako sa

v napadnutom rozsudku uvádza, že k omylu došlo v konaní o započítaní vzájomných

pohľadávok medzi navrhovateľom a odporcom. Taktiež nie je pravdou, že k započítaniu

došlo z iniciatívy navrhovateľa. Pravdou, je, že navrhovateľ konal v omyle, ku ktorému

došlo pred a následne v konaní započítavania pohľadávok, a to pri delimitácii záväzkov

po P. na nástupnícke organizácie. Navrhovateľ bol jedným z trinástich právnych

nástupcov. Delimitačná skupina zaniknutého š. p., ktorá vykonávala delimitáciu, uznala

pohľadávky odporcu podľa zoznamu zo dňa 13.2.1991, ktorý jej predložil odporca.

Odporca vedel, že plnenie dodávok cementu, z ktorých pohľadávky vznikli, nevykonal

v prospech navrhovateľa, ale pre odberateľa T., ktorý jej prevzatie dodávky potvrdil na

dodacích listoch. Navrhovateľ nedisponoval takýmito dokladmi, preto v omyle

z domnienky, že plnenie dodávky cementu bolo vykonané v prospech jeho predchodcu,

tieto pohľadávky uznal, a následne došlo k ich čiastočnému započítaniu. Nebolo to však

z iniciatívy navrhovateľa, ale z povinnosti oboch účastníkov v zmysle § 2 zák. č. 160/93

Z. z., podľa ktorého v lehote do 15 dní od účinnosti zákona museli obaja požiadať F.

o vzájomné započítanie pod hrozbou pokuty do l mil. Sk. Až v priebehu dokazovania

v súdnom spore č. k. a č. k. navrhovateľ zistil, že konal

v omyle, keď pohľadávky uznal, a následne plnil vzájomným započítaním medzi oboma

účastníkmi. Započítanie je spôsob nahradzujúci splnenie záväzku. Navrhovateľ ďalšie

platenie faktúr odmietol a podal tento návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. Má za

to, že odporca svojím konaním spôsobil neplatnosť právneho úkonu započítania

pohľadávok podľa § 40a Obč. zák. v spojení s § 49a Obč. zák. Navrhuje, aby odvolací súd

zrušil napadnutý rozsudok a odvolaniu vyhovel. Požaduje tiež priznať trovy konania,

ktoré vyčísli.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212

ods. l a napadnutý rozsudok z dôvodov jeho správnosti podľa potvrdil.

Vychádza zo zistenia, že navrhovateľ požadoval vrátenie v tomto štádiu konania spornej

sumy 693 919 Sk z titulu bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca

osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie

rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom

musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.

Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu

podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. l, § 479, § 589 a § 701 ods. l, považuje sa

právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti

právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov

(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom

o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Ide teda o výpočet dôvodov relatívnej

neplatnosti právnych úkonov, to znamená, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod

relatívnej neplatnosti sa považuje za platný, pokiaľ sa ho ten, kto je takýmto právnym

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Navrhovateľ nespĺňa

zákonom predpokladané podmienky neplatnosti právneho úkonu urobené v omyle. Zákon

stanovuje splnenie kumulatívnych podmienok tam uvedených, t. j. právne následky

neplatnosti vyvoláva len taký omyl vo vôli, ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je

pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca a ak osoba, ktorej bol právny úkon určený,

omyl vyvolala alebo aspoň o ňom vedela. V tomto prípade o takýto omyl vo vôli, ktorý by

spočíval v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave o právnych následkoch, ktoré

vzniknú z právneho úkonu, nejde. Argumenty navrhovateľa spočívajú v evidenčných

nedostatkoch delimitácie po jeho zaniknutom právnom predchodcovi a nie

v nedostatočnej predstave o právnych následkoch svojho právneho úkonu.

Nie je splnená ani ďalšia podmienka spočívajúca v tom, že odporca, ktorému bol

právny úkon určený, tento omyl vyvolal alebo o ňom aspoň vedel. Takýto omyl, za ktorý

ho označuje navrhovateľ, odporca nemohol vyvolať a nie je ani predpoklad, aby o ňom

vedel. Otázky delimitácie majetku, práv a záväzkov právneho predchodcu navrhovateľa

štátneho podniku Pozemné stavby na nástupnícke organizácie boli vecou založenou

na rozhodnutí zakladateľa. Odvolací súd preto odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. l v spojení

s ods. l , ale odporca si trovy v odvolacom konaní neuplatnil, odvolací súd mu

preto ani žiadne nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 18. marca 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: