Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6ec/369224.d0815f.pdf
PDF · 105.38 KB
No categories available
1Obo/193/2006
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Obo 193/2006
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. M. Fridovej
a členiek senátu JUDr. H. Haukvitzovej a JUDr. Z. Ďurišovej v právnej veci
navrhovateľa: D., K., IČO: X., zast. J., advokátkou, P., proti odporcovi: H., R., IČO: X.,
o zaplatenie 639 919 Sk, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 4 Cb 6/04-195 zo dňa 15. mája 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cb 6/04-195 zo dňa 15. mája 2006
p o t v r d z u j e.
Odporcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, zamietol návrh
navrhovateľa. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že navrhovateľ sa vzájomným návrhom v konaní 21 Cb 3497/92 domáhal
zaplatenia sumy 1 047 771 Sk. Tento vzájomný návrh bol vylúčený uznesením súdu
č. k. 21 Cb 3497/92-64 zo dňa 18.11.2003 na samostatné konanie. Toto bolo vedené
pod sp. zn. 4 Cb 6/04. Týmto návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia od odporcu vo výške 1 047 771 Sk s 21 % úrokom z omeškania ročne
od 24.6.1994 do zaplatenia. Predmetom konania po skoršom rozhodnutí odvolacím súdu
zostala suma 693 919 Sk, ktorej zaplatenie navrhovateľ požaduje od odporcu spolu
s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj právny nárok opiera o rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. 2 Obo 310/97 zo dňa 18.2.1998, ktorým bolo rozhodnuté o tom,
že akciová spoločnosť D. nebola pasívne legitimovaná v konaní, ktoré bolo vedené
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 19 Cb 1993/92, a z ktorého vyplynul záver, že
na akciovú spoločnosť D. neprešiel záväzok z nezaplatených 26 faktúr. Je preto toho
názoru, že keď plnil odporcovi tým, že zaplatil záväzok vo výške 693 918,74 Sk, plnil
bezdôvodne a odporcovi tým vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré navrhovateľ žiada
v tomto konaní vydať.
Súd ďalej poukazuje na znenie ustanovenia § 451 a § 49a Obč. zák. s tým, že
z citovaného ustanovenia § 49a nesporne vyplýva, že zákon považuje za právne
významný, t. j. majúci za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu len taký omyl,
ktorý urobila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca a osoba, t. j. v tomto prípade odporca tento omyl vyvolala, resp.
o ňom vedela. V prejednávanej veci navrhovateľ považuje za konanie urobené v omyle
započítanie vzájomných pohľadávok s odporcom. Zo spisu je nesporné, že k započítaniu
pohľadávok došlo na základe iniciatív navrhovateľa, pričom tomuto predchádzalo uznanie
záväzku. K vzájomnému započítaniu pohľadávok došlo prostredníctvom F.. Z uvedeného
nie je zrejmá skutočnosť, že by odporca o tomto omyle vedel, resp. že by odporca tento
omyl sám vyvolal. Na základe uvedeného, nie je možné vyhodnotiť konanie navrhovateľa
smerujúce k vzájomnému započítaniu ako konanie v omyle. Súd konštatoval, že
odporcovi nevzniklo bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. l OSP,
súd však úspešnému odporcovi trovy nepriznal, nakoľko si tento žiadne neuplatňoval.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Uviedol, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nie je pravdou tak, ako sa
v napadnutom rozsudku uvádza, že k omylu došlo v konaní o započítaní vzájomných
pohľadávok medzi navrhovateľom a odporcom. Taktiež nie je pravdou, že k započítaniu
došlo z iniciatívy navrhovateľa. Pravdou, je, že navrhovateľ konal v omyle, ku ktorému
došlo pred a následne v konaní započítavania pohľadávok, a to pri delimitácii záväzkov
po P. na nástupnícke organizácie. Navrhovateľ bol jedným z trinástich právnych
nástupcov. Delimitačná skupina zaniknutého š. p., ktorá vykonávala delimitáciu, uznala
pohľadávky odporcu podľa zoznamu zo dňa 13.2.1991, ktorý jej predložil odporca.
Odporca vedel, že plnenie dodávok cementu, z ktorých pohľadávky vznikli, nevykonal
v prospech navrhovateľa, ale pre odberateľa T., ktorý jej prevzatie dodávky potvrdil na
dodacích listoch. Navrhovateľ nedisponoval takýmito dokladmi, preto v omyle
z domnienky, že plnenie dodávky cementu bolo vykonané v prospech jeho predchodcu,
tieto pohľadávky uznal, a následne došlo k ich čiastočnému započítaniu. Nebolo to však
z iniciatívy navrhovateľa, ale z povinnosti oboch účastníkov v zmysle § 2 zák. č. 160/93
Z. z., podľa ktorého v lehote do 15 dní od účinnosti zákona museli obaja požiadať F.
o vzájomné započítanie pod hrozbou pokuty do l mil. Sk. Až v priebehu dokazovania
v súdnom spore č. k. 19 Cb 1993/92 a č. k. 2 Obo 310/97 navrhovateľ zistil, že konal
v omyle, keď pohľadávky uznal, a následne plnil vzájomným započítaním medzi oboma
účastníkmi. Započítanie je spôsob nahradzujúci splnenie záväzku. Navrhovateľ ďalšie
platenie faktúr odmietol a podal tento návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. Má za
to, že odporca svojím konaním spôsobil neplatnosť právneho úkonu započítania
pohľadávok podľa § 40a Obč. zák. v spojení s § 49a Obč. zák. Navrhuje, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a odvolaniu vyhovel. Požaduje tiež priznať trovy konania,
ktoré vyčísli.
Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212
ods. l OSP a napadnutý rozsudok z dôvodov jeho správnosti podľa § 219 OSP potvrdil.
Vychádza zo zistenia, že navrhovateľ požadoval vrátenie v tomto štádiu konania spornej
sumy 693 919 Sk z titulu bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca
osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom
musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.
Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. l, § 479, § 589 a § 701 ods. l, považuje sa
právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom
o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Ide teda o výpočet dôvodov relatívnej
neplatnosti právnych úkonov, to znamená, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod
relatívnej neplatnosti sa považuje za platný, pokiaľ sa ho ten, kto je takýmto právnym
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Navrhovateľ nespĺňa
zákonom predpokladané podmienky neplatnosti právneho úkonu urobené v omyle. Zákon
stanovuje splnenie kumulatívnych podmienok tam uvedených, t. j. právne následky
neplatnosti vyvoláva len taký omyl vo vôli, ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je
pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca a ak osoba, ktorej bol právny úkon určený,
omyl vyvolala alebo aspoň o ňom vedela. V tomto prípade o takýto omyl vo vôli, ktorý by
spočíval v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave o právnych následkoch, ktoré
vzniknú z právneho úkonu, nejde. Argumenty navrhovateľa spočívajú v evidenčných
nedostatkoch delimitácie po jeho zaniknutom právnom predchodcovi a nie
v nedostatočnej predstave o právnych následkoch svojho právneho úkonu.
Nie je splnená ani ďalšia podmienka spočívajúca v tom, že odporca, ktorému bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolal alebo o ňom aspoň vedel. Takýto omyl, za ktorý
ho označuje navrhovateľ, odporca nemohol vyvolať a nie je ani predpoklad, aby o ňom
vedel. Otázky delimitácie majetku, práv a záväzkov právneho predchodcu navrhovateľa
štátneho podniku Pozemné stavby na nástupnícke organizácie boli vecou založenou
na rozhodnutí zakladateľa. Odvolací súd preto odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. l v spojení
s § 142 ods. l OSP, ale odporca si trovy v odvolacom konaní neuplatnil, odvolací súd mu
preto ani žiadne nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 18. marca 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: