Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/146/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej v právnej veci žalobcu: Ž., P., X., IČO: X., zast. J., advokátom, J., X., proti

žalovanému: A., S., X., IČO: X., zast. J., advokátom, V., X., o zaplatenie 1 062 500 Sk

s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -103 zo dňa 3. apríla 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 3. apríla 2006 č. k. -103 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

53 533 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi 1 062 500 Sk so 17,6 % úrokom od 18.12.1999 do zaplatenia a trovy konania

a právneho zastúpenia v sume 222 044 Sk na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom

došlým súdu dňa 16.11.2001 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie

sumy 1 062 500 Sk titulom zaplatenia ceny za vyhotovenie diela „Časť projektu

reštrukturalizácie a transformácie ŽSR“ na základe Zmluvy o dielo č. zo dňa

2.9.1999.

Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie, súd

doplnil dokazovanie v zmysle intencií odvolacieho súdu a dospel k záveru, že

k bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalovaného zo Zmluvy o dielo č. l/GR/1997

zo dňa 26.5.1997, predmetom ktorého bolo Zosúladenie R., D.

s požiadavkami legislatívy v rozsahu uvedenom v čl. II, bod 2.1. predmetnej zmluvy,

nedošlo. Po riadnom vykonaní prác a dodávok na základe uvedenej zmluvy a ich riadnom

prevzatí žalovaným dňa 30.7.1998, vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 980164

na sumu vo výške 5 788 636,70 Sk a predmetnú sumu žalovaný uhradil bez výhrad dňa

28.8.1998 v celom rozsahu. Dôkaznú povinnosť žalobca splnil tým, že svoje tvrdenia

doložil písomným dôkazom, a to súpisom vykonaných prác, ktorý tvoril súčasť faktúry

č. 980164. Po uplynutí dvoch rokov od odovzdania prác a dodávok žalovaný namietal, že

žalobca mu plnil predmet zmluvy o dielo vadne, čo sa týka rozsahu diela s tým, že tvrdil,

že injektážnu hmotu a injektáž žalovanému žalobcom neboli dodané a vykonané vadne, len

v rozsahu zodpovedajúcom sume 2 792 855,10 Sk a požiadal žalobcu, aby mu rozdiel

oproti sume zaplatenej žalobcovi za prevzaté dielo vo výške 2 995 781,60 Sk uhradil

titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca s týmto názorom žalovaného nesúhlasil,

vykonal žalovaný dňa 16.5.2000 jednostranné započítanie jeho, podľa názoru súdu,

neexistujúcej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu vo výške

2 995 781,60 Sk voči žalovaným uznanej a splatnej pohľadávke žalobcu vo výške

1 062 500 Sk titulom neuhradenej časti faktúry č. 99157, týkajúcej sa Zmluvy o dielo

č. . Poukázal v ďalšom na ust. § 440 ods. 2 Obch. zák., v spojení s ust. § 564

Obch. zák., z ktorého vyplýva, že uspokojenie, ktorého možno dosiahnuť uplatnením

niektorého z nárokov z vád diela podľa § 436 a § 437 Obch. zák., nemožno dosiahnuť

uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Platná právna úprava

tak bráni tomu, aby sa účel jeho ustanovení o zodpovednosti za prípadné vady diela

obchádzal tým, že by sa objednávateľ mohol domôcť nahradenia prípadnej ujmy z vadného

plnenia, nie uplatnením nároku z vád diela, ale požiadavkou na plnenie z odlišného

právneho dôvodu, v predmetnom prípade bezdôvodného obohatenia. Žalovaný si žiadny

nárok voči žalobcovi titulom zodpovednosti za vady predmetného diela, pokiaľ ide o jeho

rozsah od riadneho prevzatia a odsúhlasenia dňa 30.7.1998, neuplatnil.

Po takto vykonanom dokazovaní, súd návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného

na zaplatenie dlžnej sumy 1 062 500 Sk žalobcovi, na základe Zmluvy o dielo

č. , čl. IV, bod 4.2. Vzhľadom k nezaplateniu dlžnej sumy v lehote splatnosti,

súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 17,6 % z dlžnej sumy od 18.12.1999

do zaplatenia podľa § 369 a § 502 Obch. zák. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 .

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplné zisteného

skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal

a nepreskúmal skutočnosti podľa usmernenia odvolacieho súdu, ktorý napadnutý rozsudok

zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že nie je pravdou,

že dielo bolo riadne prevzaté a odsúhlasené dňa 30.7.1998. V uvedený deň bol vykonaný

len súpis prác a dodávok na stavbe „Zosúladenie požiadaviek R.

s požiadavkami legislatívy, názov stavebného objektu SO- 01 Podzemná tesniaca

injektážna stena“ za mesiac júl roku 1998 ako podklad k fakturácii v zmysle čl. VI.

ods. 6.1. Zmluvy o dielo č. l/GR/1997. Súpis prác a dodávok bol vypracovaný vždy

mesačne počas realizácie celej stavby tak, ako to upravovala zmluva o dielo. Súpis

vykonaných prác a dodávok nenapĺňa znaky diela podľa definície uvedenej v § 536 ods. 2

Obch. zák. Vzhľadom k tomu, že dielo „Zosúladenie R. (R.), A., D. s požiadavkami

legislatívy“ nikdy nebolo vykonané, t. j. riadne ukončené a odovzdané, nemohol si

žalovaný uplatňovať práva z vád diela, nakoľko aj podľa ust. § 536 ods. 2 písm. c/ Obch.

zák. musí byť na ich priznanie splnená podmienka, že vady diela musí oznámiť

objednávateľ zhotoviteľovi do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Na základe

uvedeného, nebolo možné uspokojenie žalovaného dosiahnuť uplatnením niektorého z

nárokov vád diela podľa § 436 a § 437 Obch. zák., a preto sa

na tento prípad nemôže vzťahovať ust. § 440 ods. 2 Obch. zák. Vzhľadom k tomu, že

prišlo k nesprávnej fakturácii a k úhrade žalovaným za niečo, čo vôbec nebolo dodané

a vykonané, mohol si žalovaný uplatniť svoj nárok len titulom vydania bezdôvodného

obohatenia sa.

Prvostupňový súd nezisťoval, či žalobca dodal materiál a práce v takom rozsahu

ako fakturoval, ale sa obmedzil iba na zistenie, že výška faktúry zodpovedá súpisu

vykonaných prác a dodávok zo dňa 30.7.1998, podpísaný oboma stranami. Neexistenciu

záväzku podľa súpisu vykonaných prác a dodávok zo dňa 30.7.1998 preukázal žalovaný

aj doložením rozdielu fakturácie medzi žalobcom a spoločnosťou U., A., ktorý bol

výhradným dodávateľom tejto injektáže a injektážnej hmoty pre žalobcu. Uvedená

spoločnosť nikdy nedodala injektáž a injektážnu hmotu vo fakturovanom rozsahu podľa

faktúry č. 980164 žalobcovi. Dôkazmi, ktoré predložil žalovaný, a to rozdiely

vo fakturácii a súpis vykonaných prác a dodávok, ktoré sú podstatné na zistenie

rozhodujúcich skutočností v predmetnom spore, sa však prvostupňový súd vôbec

nezaoberal, a teda ich nevykonal. Namietal tiež, že súd prvého stupňa priznaním úrokov

z omeškania rozhodol nad rozsah žaloby, pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal

len úhrady istiny a trov konania a počas konania žalobu nezmenil.

Odvolanie podal aj voči súdom priznaným trovám konania žalobcovi vo výške

222 044 Sk. Nakoľko v rámci odôvodnenia rozsudku nie sú zdôvodnené priznané trovy

konania, zrejme súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony,

ktorých vykonanie nebolo nevyhnutné a potrebné v rámci predmetného procesu, a to

právny úkon vyúčtovaný právnym zástupcom – 2x ďalšia porada s klientom. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému

priznal náhradu trov konania. V prípade, že by odvolací súd nevyhovel odvolaniu

žalovaného a svojím rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, žiadal pripustiť

dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nakoľko

rozhodnutie vychádza z toho, že žalovaný si mal uplatniť svoje uspokojenie niektorým

z nárokov z vád diela napriek tomu, že dielo nebolo vykonané a odovzdané. Zásadný

význam rozhodnutia spočíva v tom, či je vôbec prípustné, aby si objednávateľ mohol

u zhotoviteľa uplatniť nároky z vád diela, ktoré nie je vykonané a odovzdané, t. j. ktoré

nie je dokončené.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že považuje odvolanie

žalovaného za zavádzajúce a nedôvodné. Na základe vyhodnotenia vykonaných

relevantných dôkazov, dospel prvostupňový súd k vecne správnemu záveru, že na základe

Zmluvy o dielo č. l/GR/1997 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, na vzájomne

písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác a dodávok aj s ich ocenením z 30.7.1998

a riadne zaplatenie faktúry č. 980164 z 30.7.1998 žalovaným, v tomto prípade k žiadnemu

bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalovaného nemohlo dôjsť, a teda žalovanému

ani žiadna pohľadávka voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia (ktorú by bolo

možné uplatniť na súde) nemohla vzniknúť (preto ju žalovaný ani na súde neuplatnil).

Žalovaným navrhované znalecké dokazovanie o rozsahu injektáží vykonaných v júli

1998, ako aj dodatočné odvolávanie sa na subdodávateľské obchodno-právne vzťahy

žalobcu, je vzhľadom na výslovnú dohodu žalobcu a žalovaného v článku VI. („Platobné

podmienky“) Zmluvy o dielo č. l/GR/1997 z 26.5.1997 a vzájomné odsúhlasenie súpisu

vykonaných prác a dodávok aj s ich ocenením (vykonaných zo strany žalovaného na to

určeným technickým dozorom) z 30.7.1998, len účelovým konaním žalovaného a jeho

snahou neustále odďaľovať zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi. Úroky z omeškania žalobca

požadoval na základe rovnakého skutkového základu ako zaplatenie istiny vo výške

1 062 500 Sk. Pokiaľ ide o žalovaným namietané trovy konania, a to 2x ďalšia porada

s klientom, tak žalobca ich vzhľadom na skutkovú zložitosť veci, ktorým právnym

základom sú zmluvy o dielo z roku 1997 a 1999 a neskoršie prevzatie veci právnym

zástupcom, považoval za nevyhnutne potrebné. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného

na náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), prejednal

odvolanie žalovaného podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo

na zaplatenie sumy 1 062 500 Sk s príslušenstvom ako právo na zaplatenie zostatku ceny

za vykonanie diela zhotoveného na základe zmluvy č. zo dňa 2.9.1999,

vyfakturovanej faktúrou č. 99157 zo dňa 3.12.1999, splatnej 17.12.1999. Z vykonaného

dokazovania ani z prejavu účastníkov nie je sporné, že táto pohľadávka žalobcovi vznikla,

že žalobca fakturované práce na základe Zmluvy o dielo č. zhotovil.

Medzi účastníkmi je však sporné, či tvrdenie žalovaného, že túto pohľadávku

uhradil formou jednostranného zápočtu, čím pohľadávka žalobcu zanikla, je dôvodné.

Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný započítal jednostranným zápočtom jeho

pohľadávku vo výške 2 995 781,60 Sk, ktorá mu vznikla podľa tvrdenia žalovaného

bezdôvodným obohatením na strane žalobcu tým, že žalobca prijal od žalovaného sumu

5 788 636,70 Sk fakturovanú faktúrou č. 980164, ktorou žalobca žalovanému fakturoval

práce žalobcom realizované, na základe Zmluvy o dielo č. na stavbe

„Zosúladenie R., D. s požiadavkami legislatívy“. Nie je sporné, že žalovaný sumu 5 788

636,70 Sk na základe faktúry č. 980164 žalobcovi uhradil dňa 28.8.1999 v celom rozsahu,

a že dielo ako také nebolo úplne dokončené, keďže došlo

k pozastaveniu prác. Žalovaný namietal, že k vyfakturovaniu sumy 2 995 781,60 Sk došlo

bez právneho titulu z dôvodu, že predmetné práce – injektáž vo vyfakturovanom rozsahu,

neboli vykonané a požiadal žalobcu, aby mu rozdiel oproti sume zaplatenej žalobcovi

za prevzaté dielo vo výške 2 995 781,60 Sk uhradil titulom bezdôvodného obohatenia.

Žalobca s týmto návrhom žalovaného nesúhlasil, preto žalovaný dňa 16.5.2000 vykonal

jednostranné započítanie titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu v sume

2 995 781,60 Sk voči žalovaným uznanej a splatnej pohľadávke žalobcu vo výške

1 062 500 Sk titulom neuhradenej časti faktúry č. 99157, týkajúcej sa Zmluvy o dielo

č. . Súd prvého stupňa návrhu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi dlžnú sumu 1 062 500 Sk istiny so 17,6 % úrokom z omeškania od 18.12.1999

do zaplatenia. Rozhodol tak s odôvodnením, že z ust. § 440 ods. 2 v spojení s ust. § 564

Obch. zák. vyplýva, že uspokojenie, ktorého možno dosiahnuť uplatnením niektorého

z nárokov z vád diela podľa § 436 a § 437 Obch. zák., nemožno dosiahnuť uplatnením

nároku z iného právneho dôvodu. Žalovaný si žiadny nárok voči žalobcovi titulom

zodpovednosti za vady predmetného diela, pokiaľ ide o jeho rozsah od riadneho prevzatia

a odsúhlasenia diela dňa 30.7.1998, neuplatnil.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či

žalovaný mohol zaplatenie sumy 1 062 500 Sk realizovať formou jednostranného zápočtu.

Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý

z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane

okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Odvolací súd nesúhlasí

s dôvodmi, čo sa týka právnej kvalifikácie súdom prvého stupňa, pretože v danom prípade

nešlo o právo zo zodpovednosti za vady diela, lebo dielo nebolo dokončené. V tomto

prípade ust. § 440 ods. 2 Obch. zák. neobstojí. Nárok žalovaného proti pohľadávke žalobcu

treba kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu,

na základe vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu prvostupňovým aj odvolacím

súdom, žalovaný nepreukázal. Vzájomne potvrdený súpis vykonaných prác síce nie je

dokladom o odovzdaní diela, ale je dokladom o tom, že v ňom uvedené práce boli

vykonané, a to až dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak. Odvolací súd má za to, že žalovaný

nepredložil taký relevantný dôkaz, ktorým by túto domnienku vyvrátil. Čo sa týka úrokov

z omeškania, žalobca úroky z omeškania požadoval na základe rovnakého skutkového

základu, ako zaplatenie istiny vo výške 1 062 500 Sk. Výška úrokov z omeškania sa

spravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán. Len ak výška úrokov z omeškania

nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom. Neobstojí preto

námietka žalovaného, že žalobca si úroky z omeškania neuplatnil. Pokiaľ ide o žalovaným

namietané trovy konania (a to právny úkon vyúčtovaný právnym zástupcom žalobcu – 2x

ďalšia porada s klientom), žalovaný svoje tvrdenie ničím nepreukázal, že tieto úkony

potrebné, resp. vykonané neboli. Odvolací súd preto túto námietku žalovaného považoval

za neopodstatnenú. Z uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa podľa potvrdil.

Odvolací súd prípustnosť dovolania, na základe návrhu odvolateľa, vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, pretože nejde o rozhodnutie zásadného

právneho významu. Rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu

je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach

prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska

rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy.

Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy,

ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad,

ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú

právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie

odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie právnej otázky. O takéto

riešenie právnej otázky v tomto prípade nejde.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení § 142 ods. 1

. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z 3 úkonov poskytnutej právnej služby

advokátom (ďalšia porada s klientom, písomné vyjadrenie k odvolaniu a účasť

na pojednávaní na odvolacom súde) po 14 850 Sk + 19 % DPH = 53 015 Sk, 2x režijný

paušál po 164 Sk, lx režijný paušál 190 Sk, v celkovej výške 53 533 Sk (§ 10 ods. 1, § 14

ods. 1 písm. b, c, d), a vyhl. č.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 18. marca 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: