Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/8/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obvinenému Š. F . ,

pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení

účinnom do 1. januára 2006 (ďalej iba Tr. zák.) a iné, vedenej na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. , v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja

Majchráka a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Ing. Antona Jakubíka prerokoval

na neverejnom zasadnutí 18. marca 2008 v Bratislave dovolanie, ktoré podal

obvinený Š. F. prostredníctvom obhajcu JUDr. I. V. proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo 17. apríla 2007, sp. zn. a rozhodol

t a k t o:

Podľa sa dovolanie obvineného Š. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 12. decembra 2006, sp. zn.

bol obvinený Š. F. uznaný za vinného:

- v bode 1. z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 221 ods. 1 Tr. zák. a z trestného činu násilia proti skupine

obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zák. a

- v bode 2. z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1,

ods. 3 Tr. zák., ktorých trestných činov sa podľa skutkových zistení súdu prvého

stupňa dopustil na tom skutkovom základe, že

1. dňa 6. marca 2005 v čase okolo 18.30 hod. v P. na ulici Č. A. č. X.,

v reštaurácii C. bezdôvodne fyzicky napadol za stolom sediaceho M. N. tak, že ho

udrel päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre, a keď sa poškodený chcel postaviť,

nasledoval ďalší úder päsťou do tváre. Poškodený sa začal brániť útokom

obžalovaného tak, že mu zachytil nohu, ktorou ho chcel obžalovaný kopnúť, zvalil

ho na zem a tak ho prisadol, kde mu chcel dohovoriť, ale v tej chvíli už poškodeného

napadol brat obvineného R. F. tak, že ho kopol do pravej časti tela v oblasti rebier,

poškodený sa zvalil na zem, kde doňho obžalovaný so svojim bratom kopali nohou

do tela a udierali ho rukami, nato obvinený Š. F. ho ešte stoličkou udrel do chrbta

a na zemi ho bil stoličkou po rukách, ktorými si chránil poškodený hlavu pred jeho

útokmi, čím mu spôsobil poranenia, a to krvnú podliatinu s pomliaždením v oblasti

ľavej očnice, pomliaždenie v oblasti sánky vľavo, tržnozmliaždenú ranu na spodnej

pere, podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia od 6. marca 2005 do 21. mar-

ca 2005 a následne sa obvinený Š. F. vyhrážal zabitím PhDr. J. G., čím u neho

vzbudil dôvodnú obavu o svoj život. Pri odchode z reštaurácie obvinený Š. F. chytil

stoličku do rúk a túto hodil v smere k poškodenému M. N., ktorý tam stál so skupinou

svojich známych, pričom stolička zasiahla Ľ. G. do pravej časti tváre a brady, čím jej

obvinený spôsobil bolestivosť sánky a reaktívny depresívny stav s dobou liečenia

od 7. marca 2005 do 24. marca 2005. Od Ľ. G. sa stolička odrazila a spadla na stôl,

pričom došlo k rozbitiu pohárov a poškodeniu zariadenia, čím vznikla škoda pre P. P.

S. S., s. r. o., vo výške 2 477 Sk;

2. dňa 2. októbra 2005 v čase okolo 20.30 hod. na ulici Č. A., pred objektom

V. v nákupnom stredisku C. na sídlisku II. v P. fyzicky bezdôvodne napadol Ľ. F.,

nar. X. a T. F., nar. X. tak, že udrel Ľ. F. päsťou do hlavy a po páde na zem ho kopal

do rôznych častí tela, následne napadol aj T. F. päsťami do hlavy a po páde na zem

ho kopal viackrát do tela a do hlavy, potom chytil Ľ. F. za šaty na chrbte a hodil ho

do skleneného výkladu V., pričom ho rozbil, čím takto spôsobil Ľ. F. pomliaždenia

hlavy, krku a hrudníka, rozbitím skleneného výkladu Večierky spôsobil poškodenému

R. V. škodu vo výške 2 940 Sk; T. F. bol prevezený a hospitalizovaný vo Fakultnej

nemocnici s poliklinikou v Prešove dňa 3. októbra 2005 s opuchom mozgu,

krvácaním do mozgu a mnohopočetnými zlomeninami tvárových kostí, ku ktorým

sa pridružili poúrazové komplikácie, v dôsledku ktorých T. F. dňa 5. októbra 2005

o 05.00 hod. zomrel.

Za to bol obvinený Š. F. rozsudkom súdu prvého stupňa odsúdený podľa

§ 222 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere desať rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Súčasne bol obvinený Š. F. podľa zaviazaný k úhrade

spôsobenej škody, a to poškodenej strane P. P. S. S., s. r. o., vo výške 2 477 Sk,

poškodenému R. V. vo výške 2 940 Sk, pričom poškodená Ľ. G. bola podľa § 229

ods. 1 s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie

o veciach občiansko-právnych.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obvinený Š. F.

a v jeho neprospech aj okresný prokurátor v Prešove.

Na podklade odvolanie prokurátora Krajský súd v Košiciach rozsudkom

zo 17. apríla 2007, sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 258

ods. 1 písm. e/, ods. 2 zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu

a na podklade ustanovenia sám vo veci rozhodol tak,

že obvinenému Š. F. za súdené trestné činy uložil podľa § 222 ods. 3

Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov, pre výkon ktorého

obvineného zaradil podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej

skupiny.

Súčasne podľa odvolanie obvineného Š. F. ako nedôvodné

podľa zamietol.

Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal obvinený Š. F.

prostredníctvom obhajcu JUDr. I. V. dovolanie. Tento mimoriadny opravný

prostriedok oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/

a písm. g/ , argumetujúc tým, že

- bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu (§ 371

ods. 1 písm. c/ ),

- vo veci (v prípravnom konaní, v rámci rozhodovania o väzbe) konal sudca,

ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (§ 371 ods. 1

písm. e/ ) a

- rozhodnutia súdov sú založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané

zákonným spôsobom ( ).

Dovolateľ predovšetkým namietal, že 8. októbra 2005 sudca Okresného súdu

Prešov JUDr. Marek Čech rozhodol o návrhu okresného prokurátora (vyhovel tomuto

návrhu), pričom výsluch obvineného pred vzatím do väzby bol vykonaný v neprí-

tomnosti obhajcu, hoci išlo o prípad tzv. nutnej obhajoby. V dôsledku toho došlo

zásadným spôsobom k porušeniu práva obvineného na obhajobu v zmysle ustano-

venia

Po tom, čo bola na obvineného podaná obžaloba (23. decembra 2005) a vec

bola pridelená sudcovi Okresného súdu Prešov JUDr. Marekovi Čechovi, vyslovil

tento sudca svoju zaujatosť s poukazom na to, že sa osobne pozná s poškodeným

PhDr. J. G. (tykajú si a ide o bývalého riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Prešove),

ktorá okolnosť však menovanému sudcovi musela byť známa už v čase podania

návrhu na vzatie obvineného do väzby a rozhodovania o tomto návrhu dotknutým

sudcom. Krajský súd v Košiciach na uvedené pochybenie nereagoval a sudcu

JUDr. Mareka Čecha z vykonávania úkonov trestného konania v posudzovanej veci

vylúčil uznesením z 23. marca 2006, sp. zn. . Vo veci teda konal

a rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

čím je podľa odvolateľa daný dôvod dovolania podľa

V ďalšom dovolateľ namietal, že pokiaľ išlo o prípravné konanie, situáciu

pred „Večierkou“ natočil na mobil, ktorý je obsahom spisu a je možné urobiť si z neho

záver, v akom stave boli v tom čase svedkovia Mgr. Ľ. F., R. S., M. U. a M. A..

Skutok v bode 2/ rozsudku prvostupňového súdu bol dokumentovaný o 21.00 hod.

ako priestupok, na miesto činu sa dostavila hliadka polície, ktorú privolala

predavačka Ľ. D., s hliadkou sa dovolateľ rozprával, nikto neležal na zemi a bolo mu

povedané, že sa nič nestalo. Pred rekonštrukciou 23. novembra 2005 na upozor-

nenie obhajcu vykonal vyšetrovateľ dychovú skúšku na alkohol v krvi M. A., M. U.,

R. S. a Mgr. Ľ. F., pričom bolo zrejmé, že sú pod vplyvom alkoholu a ich výpovede,

písané na počítači obsahujú rovnaké výrazy, ktoré osoby ich typu nikdy nepoužívajú

a na hlavnom pojednávaní ich nevedeli zreprodukovať. Vyšetrovateľ vec uzavrel

úradným záznamom, podľa ktorého zistené množstvo alkoholu v ich krvi u svedkov

vzhľadom na ich osobnosť a spôsob života nebolo také, aby ovplyvňovalo ich

rozpoznávacie schopnosti.

Z následného konania pred súdom je zrejmé, aké rozpory boli v ich tvrdeniach

a že odpovede mali naučené.

V konaní pred súdom, kde boli vykonané ďalšie dôkazy navrhnuté prokurá-

torom, došlo podľa názoru dovolateľa k vydaniu rozhodnutia, ktoré je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V tomto smere

dovolateľ namietal, že celá ťarcha dôkazov o jeho vine vo vzťahu ku skutku v bode 2/

bola založená na výpovediach svedkov M. A., M. U., R. S. a Mgr. Ľ. F., ťažkých

alkoholikov, asociálov a skrachovaných indivíduí, ktorých životným štýlom je mať

čo piť, občas niečo zjesť a niekde sa vyspať a tak dookola. Dovolateľ pritom

podrobne rozviedol, v čom nesúhlasí s tvrdeniami svedkov a závermi súdov

a naznačil, že práve v uvedených súvislostiach mal súd vychádzať zo zásady

in dubio pre reo. V závere dovolateľ poukázal aj na to, že o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby z 9. decembra 2005 súd rozhodol až 8. júna 2006.

Obvinený Š. F. sa preto v podanom dovolaní domáhal zrušenia napadnutého

uznesenia krajského súdu, ako aj rozsudku súdu prvého stupňa a prikázania veci

súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie s tým, aby podľa § 388

ods. 2 vec prikázal na rozhodnutie inému vecne príslušnému súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

( ) prostredníctvom obhajcu ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok

podať ( ). Zároveň však z obsahu podaného dovolania a v ňom

uplatnených námietok zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené v ňom uvedené dôvody dovolania podľa

, a ( ),

resp. dovolací súd na tieto uplatnené dôvody nemohol prihliadať (§ 371 ods. 3

).

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/

nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už

v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom;

to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Z pohľadu citovaného zákonného ustanovenia sa dovolací súd vôbec nemohol

zaoberať v dovolaní uplatnenými námietkami, vzťahujúcimi sa k v dovolaní uplatne-

ným ustanoveniam (, ), pretože uvedené dôvody

(dovolacie námietky) boli dovolateľovi známe už v pôvodnom konaní a podľa obsahu

spisu ich nenamietal najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Rovnako však neobstojí dovolateľom uplatnený dôvod na podanie mimoriad-

neho opravného prostriedku podľa V uvedenom smere

treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení

a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho

dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovola-

cieho dôvodu. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje

na príslušné ustanovenie, upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti

obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie,

ktoré je potrebné odmietnuť podľa

V posudzovanej veci súd prvého stupňa podľa obsahu spisu vykonal všetky

dostupné a pre posúdenie veci relevantné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom

(čo sa nenamietalo ani v podanom odvolaní) a dovolateľom bola celkom zjavne

napadnutá predovšetkým správnosť skutkových zistení, z ktorých súd prvého stupňa,

ako aj súd odvolací vychádzali, pričom odvolateľ argumentoval predovšetkým

spôsobom hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi oboch stupňov, ako aj nevyho-

vením jeho návrhov na doplnenie dokazovania, resp. na závery ktoré sám z dôkazov

vyvodzoval.

Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný vychádzať zo skut-

kových zistení súdu prvého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav zvážiť

hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého stupňa

nemôže meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania, ako ani

v závislosti na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných

dôkazov.

Z uvedeného pohľadu tvrdenia obvineného ako dovolateľa, že okresný súd

a rovnako aj súd odvolací podľa názoru nesprávne a na základe nesprávneho

hodnotenia jednotlivých vykonaných dôkazov rozhodol o jeho vine, nemôže byť

dôvodom, ktorý by bol identický s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/

tak, ako to namietal dovolateľ. Už uvedený dôvod totiž predpokladá,

že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli skutočne vykonané, avšak neboli

vykonané zákonným spôsobom. Z uvedeného pohľadu však výpovede namietaných

svedkov boli vykonané zákonom predpokladaným spôsobom a súdy oboch stupňov

sa s týmito dôkazmi v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite, logicky nespochyb-

niteľne a zákonom predpísaným spôsobom vyrovnali, hoci inak než sa toho dovolateľ

domáhal. V dôsledku toho je zrejmé, že podané dovolanie sa vo vzťahu k v ňom

uplatnenému dôvodu fakticky viaže na spochybnenie skutkových zistení a odôvod-

nenie rozhodnutí oboch stupňov, ktoré okolnosti však nenapĺňajú dovolací dôvod

podľa

V posudzovanej veci to v konečnom dôsledku znamená, že pre dovolací súd

boli rozhodujúce skutkové zistenia, z ktorých súdy oboch stupňov vychádzali

pri závere, že obvinený Š. F. spáchal skutky, tak ako sú tieto vymedzené v tzv.

skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Prešov z 12. decembra 2006, sp. zn.

, keďže odvolací súd v uznesení napadnutom odvolaním obvineného

tieto skutkové zistenia žiadnym spôsobom nemodifikoval.

V rozsudku okresného súdu popísanému skutkovému stavu zodpovedá

právny záver vyjadrený v právnom posúdení skutkov obvineného Š. F. ako trestných

činov výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom

ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 221 ods. 1 Tr. zák.,

trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a

ods. 1 Tr. zák. (bod 1. rozsudku okresného súdu) a trestného činu výtržníctva podľa

§ 202 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví

podľa § 222 ods. 1. ods. 3 Tr. zák. (bod 2. rozsudku okresného súdu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené pre celkom zjavné

nesplnenie podmienok dovolania podľa odmietol dovolanie obvineného

Š. F. na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. marca 2008

JUDr. Juraj M a j c h r á k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: