Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/9/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom

zasadnutí konanom 18. marca 2008 v Bratislave v trestnej veci obvineného

Ing. P. K., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (zákon

č. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005),

o dovolaní obvineného Ing. P. K., zastúpeného obhajcom JUDr. P. V., proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2006, sp. zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Podľa sa dovolanie obvineného Ing. P. K.

o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 12. júla 2005, sp. zn. ,

bol obvinený Ing. P. K. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu sprenevery

podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 10. februára 1997 v sídle spoločnosti V. – E., a. s., na P. X. v B.

s Ing. J. T. uzatvoril v ústnej forme zmluvu o prevode zaknihovaných cenných

papierov, ktorých emitentom je akciová spoločnosť V. – E., a. s., P. X., B., ktorej

predmetom zmluvy bol prevod 6775 akcií na doručiteľa, pričom bola dohodnutá

kúpna cena 1 akcie 67 Sk, následne prevzal od Ing. J. T. v štyroch splátkach

dohodnutú kúpnu cenu, a to dňa 6. októbra 1997 sumu vo výške 200 000 Sk, dňa

5. decembra 1997 sumu vo výške 75 000 Sk, dňa 6. marca 1998 sumu vo výške

57 000 Sk a dňa 3. augusta 1999 sumu vo výške 122 000 Sk s tým, že po uhradení

celej sumy bude realizovať prevod 6775 akcií na osobu Ing. J. T., čo však nevykonal

a prevzaté finančné prostriedky nevrátil, čím spôsobil poškodenému Ing. J. T. škodu

vo výške 454 000 Sk.

Za to mu bol podľa § 248 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody

vo výmere 1 (jedného) roka, ktorého výkon mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59

ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť

poškodenému Ing. J. T. škodu vo výške 454 000 Sk.

Odvolanie obvineného proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave

uznesením z 26. januára 2006, sp. zn. , ako nedôvodné podľa § 256

( v znení neskorších predpisov) zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený Ing. P. K. písomným

podaním z 25. septembra 2006 (doručeným súdu prvého stupňa

27. septembra 2006) prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. P. V.

(v zmysle doloženého plnomocenstva) dovolanie.

Dovolateľ v ňom v plnom rozsahu zotrval na svojich obhajobných tvrdeniach

z pôvodného konania, podľa ktorých sa žalovaného trestného činu nedopustil,

nakoľko ústnu dohodu o prevode akcií s poškodeným Ing. T. neuzavrel. Podľa neho

dospeli súdy oboch stupňov k nesprávnym skutkovým záverom a na základe toho bol

aj nesprávne uznaný za vinného zo spáchania žalovaného skutku. V ďalšom

podrobne analyzoval priebeh súdneho konania, kde poukázal najmä

na tú skutočnosť, že predchádzajúce dva rozsudky, ktorými bol uznaný za vinného

na rovnakom skutkovom základe, boli na základe jeho odvolaní nadriadeným súdom

zrušené, pričom v prípade tretieho (napadnutého) odsudzujúceho rozsudku

sa prvostupňový súd nespravoval už skôr vysloveným právnym názorom odvolacieho

súdu. Taktiež v podrobnostiach poukázal na dôkazy produkované v konaní a na ich

nesprávne hodnotenie súdmi oboch stupňov, pričom argumentačne sa snažil najmä

zdôrazniť nehodnovernosť svedkov, ktorí ho usvedčujú, poukazujúc na viaceré

nelogickosti v ich výpovediach, ako aj na zaujatosť týchto svedkov (najmä svedka

Ing. Š. a poškodeného Ing. T.). Tak považuje najmä za nelogické prečo

by mal poškodenému predávať akcie v cene 67 Sk za kus, keď svedkovi

Ing. B., svojmu dlhoročnému priateľovi, ich predal za 278 Sk za kus. V tejto súvislosti

poukázal na výpoveď svedka Ing. Š. a poškodeného Ing. T., ktorí v inom konaní

(občianskom súdnom) vypovedali odlišne v tom zmysle, že podmienky prevodu akcií

boli pre všetkých rovnaké. Taktiež poukázal na to, že v čase údajnej poslednej

splátky existovali medzi obvineným a poškodeným vážne nezhody,

čo spochybňuje pravdivosť záveru súdu, že by k jej prevzatiu došlo bez potvrdenia.

Pochybné je podľa neho i to, prečo poškodený nežiadal postupný prevod akcií,

keď tieto splácal v splátkach. Taktiež svedok Ing. Š., ktorý mal potvrdiť odovzdávanie

peňazí za akcie, svoju výpoveď viackrát menil.

Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ v napadnutom uznesení krajského

súdu vidí naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ,

keď uviedol, že toto rozhodnutie považuje za „založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku, pretože došlo k pochybeniu pri jeho zisťovaní, pretože

súd porušil hmotnoprávne ustanovenie zákona“.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre v Bratislave II a poškodenému Ing. J. T.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky. K dovolaniu obvineného sa žiadna zo zainteresovaných strán nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne konštatuje, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu je prípustné ( a ) a bolo

podané oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej

lehote ( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v

až , ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietaný dovolací dôvod podľa ,

vzhľadom na ustanovenie v posudzovanom prípade naplnený

nebol, a to z nasledovných dôvodov.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa dôvod podľa odseku 1 písm. i/ nemožno

použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie

obvineného.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí

uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie

sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Primárne je potrebné konštatovať, že z citovaného zákonného ustanovenia

vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové

zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Dovolací súd

nie je legitimovaný v danom prípade posudzovať ani úplnosť skutkových zistení

ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní a rovnako ani hodnotenie

dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní. Z obsahu dovolania je pritom zrejmé,

že dovolateľ namietal výlučne skutkové závery súdov v pôvodnom konaní, a to tak

z hľadiska nesprávneho zistenia skutkového stavu ( ), ako

aj nesprávneho hodnotenia dôkazov ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky napriek uvedenému bol povinný preskúmať

správnosť právnej kvalifikácie ustáleného skutku súdmi oboch stupňov a musí

konštatovať, že skutok bol nesprávne právne posúdený.

Tieto ho v pôvodnom konaní právne posúdili ako trestný čin sprenevery podľa

§ 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. I keď okresný súd to v odôvodnení

prvostupňového rozsudku priamo neuvádza, je zrejmé, že na posúdenie trestnosti

činu obvineného aplikoval v zmysle § 16 ods. 1 Tr. zák. ako zákon pre obvineného

priaznivejší v znení účinnom v čase vyhlásenia prvostupňového

rozsudku (škoda, ktorú obvinený spôsobil žalovaným činom totiž z hľadiska

účinného v čase spáchania skutku bola z pohľadu ustanovenia

Tr. zák. škodou značnou, zatiaľ čo podľa účinného

v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku „len“ škodou väčšou, čomu zodpovedala

aj nižšia trestná sadzba v rozmedzí 1 až 5 rokov odňatia slobody).

Podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená

a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody

až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím

veci.

Podľa § 248 ods. 3 Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov

sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.

Už z uvedeného je zrejmé, že konanie obvineného nebolo možné správne

kvalifikovať podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., nakoľko odsek 3 citovaného

ustanovenia vôbec neobsahuje písmeno d/.

Odhliadnuc od uvedeného, nesprávnosť právnej kvalifikácie v posudzovanom

prípade sa však vzťahuje k samotným zákonným znakom trestného činu sprenevery.

Súd prvého stupňa a následne aj odvolací súd sa v odôvodnení svojich rozhodnutí

s otázkou naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery

nevysporiadali. Obmedzili sa len na konštatovanie, že uvedené znaky obvinený

žalovaným konaním naplnil.

Skutok právoplatne ustálený rozhodnutiami súdov oboch stupňov však

nenapĺňa objektívnu stránku trestného činu sprenevery, ktorou je „prisvojenie

si cudzej veci, ktorá bola obvinenému zverená“. Peňažnú sumu, ktorá bola

obvinenému odovzdaná poškodeným ako kúpna cena za prevod akcií na základe

ústnej zmluvy o prevode akcií, nemožno považovať za cudziu vec, ktorá bola

obvinenému zverená. Uvedená peňažná suma – kúpna cena – obvinenému patrila,

nakoľko zo strany poškodeného išlo o plnenie jeho zmluvnej povinnosti. Z rovnakého

dôvodu neprevedenie akcií obvineným na poškodeného po zaplatení celej kúpnej

ceny nemožno hodnotiť ako neoprávnené prisvojenie si predmetnej peňažnej sumy

(kúpnej ceny). Taktiež za cudziu inou osobou zverenú vec nemožno považovať

ani zaknihované cenné papiere, keďže ich vlastníkom bol obvinený.

Predmetný skutok preto nenapĺňa zákonné znaky trestného činu sprenevery.

Treba však konštatovať, že napĺňa zákonné znaky trestného činu podvodu podľa

§ 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo

iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl

a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím

slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo

prepadnutím veci.

Podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov

sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.

Zo skutkovej vety ustálenej súdmi oboch stupňov, bez toho, aby ju dovolací

súd skúmal z hľadiska úplnosti a správnosti zisteného skutku, vyplýva, že obvinený

uviedol poškodeného do omylu v otázke prevodu akcií po úplnom zaplatení

dohodnutej kúpnej ceny, keď predmetné akcie po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny

na poškodeného nepreviedol, čím seba obohatil o 454 000 Sk na škodu majetku

poškodeného Ing. J. T. V čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku uvedená suma

predstavovala z hľadiska § 89 ods. 13 Tr. zák. škodu väčšiu

(130 000 Sk až 649 999 Sk).

Vzhľadom na ustanovenie však uvedené pochybenie

oboch súdov v pôvodnom konaní nemožno napraviť, a teda napadnutý rozsudok

Okresného súdu Bratislava II a naň obsahovo nadväzujúce uznesenie Krajského

súdu v Bratislave nemožno zrušiť, pretože zistené porušenie zákona zásadne

neovplyvnilo postavenie obvineného.

Tento záver vyplýva z rovnakej trestnej sadzby ustanovenej za trestný čin

sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorá je vymedzená rozpätím 1 až 5 rokov odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí dospel

k záveru, že dôvod dovolania predpokladaný ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/

, vzhľadom na ustanovenie , nebol splnený, a tak podľa

uznesením dovolanie obvineného Ing. P. K. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. marca 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: