Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
84d/378294.92a8bc.pdf
PDF · 104.18 KB
No categories available
4Tdo/9/2007
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom
zasadnutí konanom 18. marca 2008 v Bratislave v trestnej veci obvineného
Ing. P. K., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (zákon
č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005),
o dovolaní obvineného Ing. P. K., zastúpeného obhajcom JUDr. P. V., proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2006, sp. zn. 2 To 173/05,
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. P. K.
o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 12. júla 2005, sp. zn. 3 T 42/02,
bol obvinený Ing. P. K. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu sprenevery
podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 10. februára 1997 v sídle spoločnosti V. – E., a. s., na P. X. v B.
s Ing. J. T. uzatvoril v ústnej forme zmluvu o prevode zaknihovaných cenných
papierov, ktorých emitentom je akciová spoločnosť V. – E., a. s., P. X., B., ktorej
predmetom zmluvy bol prevod 6775 akcií na doručiteľa, pričom bola dohodnutá
kúpna cena 1 akcie 67 Sk, následne prevzal od Ing. J. T. v štyroch splátkach
dohodnutú kúpnu cenu, a to dňa 6. októbra 1997 sumu vo výške 200 000 Sk, dňa
5. decembra 1997 sumu vo výške 75 000 Sk, dňa 6. marca 1998 sumu vo výške
57 000 Sk a dňa 3. augusta 1999 sumu vo výške 122 000 Sk s tým, že po uhradení
celej sumy bude realizovať prevod 6775 akcií na osobu Ing. J. T., čo však nevykonal
a prevzaté finančné prostriedky nevrátil, čím spôsobil poškodenému Ing. J. T. škodu
vo výške 454 000 Sk.
Za to mu bol podľa § 248 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jedného) roka, ktorého výkon mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59
ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť
poškodenému Ing. J. T. škodu vo výške 454 000 Sk.
Odvolanie obvineného proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave
uznesením z 26. januára 2006, sp. zn. 2 To 173/05, ako nedôvodné podľa § 256
Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený Ing. P. K. písomným
podaním z 25. septembra 2006 (doručeným súdu prvého stupňa
27. septembra 2006) prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. P. V.
(v zmysle doloženého plnomocenstva) dovolanie.
Dovolateľ v ňom v plnom rozsahu zotrval na svojich obhajobných tvrdeniach
z pôvodného konania, podľa ktorých sa žalovaného trestného činu nedopustil,
nakoľko ústnu dohodu o prevode akcií s poškodeným Ing. T. neuzavrel. Podľa neho
dospeli súdy oboch stupňov k nesprávnym skutkovým záverom a na základe toho bol
aj nesprávne uznaný za vinného zo spáchania žalovaného skutku. V ďalšom
podrobne analyzoval priebeh súdneho konania, kde poukázal najmä
na tú skutočnosť, že predchádzajúce dva rozsudky, ktorými bol uznaný za vinného
na rovnakom skutkovom základe, boli na základe jeho odvolaní nadriadeným súdom
zrušené, pričom v prípade tretieho (napadnutého) odsudzujúceho rozsudku
sa prvostupňový súd nespravoval už skôr vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu. Taktiež v podrobnostiach poukázal na dôkazy produkované v konaní a na ich
nesprávne hodnotenie súdmi oboch stupňov, pričom argumentačne sa snažil najmä
zdôrazniť nehodnovernosť svedkov, ktorí ho usvedčujú, poukazujúc na viaceré
nelogickosti v ich výpovediach, ako aj na zaujatosť týchto svedkov (najmä svedka
Ing. Š. a poškodeného Ing. T.). Tak považuje najmä za nelogické prečo
by mal poškodenému predávať akcie v cene 67 Sk za kus, keď svedkovi
Ing. B., svojmu dlhoročnému priateľovi, ich predal za 278 Sk za kus. V tejto súvislosti
poukázal na výpoveď svedka Ing. Š. a poškodeného Ing. T., ktorí v inom konaní
(občianskom súdnom) vypovedali odlišne v tom zmysle, že podmienky prevodu akcií
boli pre všetkých rovnaké. Taktiež poukázal na to, že v čase údajnej poslednej
splátky existovali medzi obvineným a poškodeným vážne nezhody,
čo spochybňuje pravdivosť záveru súdu, že by k jej prevzatiu došlo bez potvrdenia.
Pochybné je podľa neho i to, prečo poškodený nežiadal postupný prevod akcií,
keď tieto splácal v splátkach. Taktiež svedok Ing. Š., ktorý mal potvrdiť odovzdávanie
peňazí za akcie, svoju výpoveď viackrát menil.
Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ v napadnutom uznesení krajského
súdu vidí naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
keď uviedol, že toto rozhodnutie považuje za „založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku, pretože došlo k pochybeniu pri jeho zisťovaní, pretože
súd porušil hmotnoprávne ustanovenie zákona“.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného
na vyjadrenie Okresnej prokuratúre v Bratislave II a poškodenému Ing. J. T.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky. K dovolaniu obvineného sa žiadna zo zainteresovaných strán nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne konštatuje, že dovolanie proti
napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo
podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej
lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372
až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,
že dovolateľom namietaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
vzhľadom na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por. v posudzovanom prípade naplnený
nebol, a to z nasledovných dôvodov.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvod podľa odseku 1 písm. i/ nemožno
použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie
obvineného.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí
uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie
sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.
Primárne je potrebné konštatovať, že z citovaného zákonného ustanovenia
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové
zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Dovolací súd
nie je legitimovaný v danom prípade posudzovať ani úplnosť skutkových zistení
ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní a rovnako ani hodnotenie
dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní. Z obsahu dovolania je pritom zrejmé,
že dovolateľ namietal výlučne skutkové závery súdov v pôvodnom konaní, a to tak
z hľadiska nesprávneho zistenia skutkového stavu (§ 2 ods. 10 Tr. por.), ako
aj nesprávneho hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky napriek uvedenému bol povinný preskúmať
správnosť právnej kvalifikácie ustáleného skutku súdmi oboch stupňov a musí
konštatovať, že skutok bol nesprávne právne posúdený.
Tieto ho v pôvodnom konaní právne posúdili ako trestný čin sprenevery podľa
§ 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. I keď okresný súd to v odôvodnení
prvostupňového rozsudku priamo neuvádza, je zrejmé, že na posúdenie trestnosti
činu obvineného aplikoval v zmysle § 16 ods. 1 Tr. zák. ako zákon pre obvineného
priaznivejší Trestný zákon v znení účinnom v čase vyhlásenia prvostupňového
rozsudku (škoda, ktorú obvinený spôsobil žalovaným činom totiž z hľadiska
Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku bola z pohľadu ustanovenia
§ 89 ods. 13 Tr. zák. škodou značnou, zatiaľ čo podľa Trestného zákona účinného
v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku „len“ škodou väčšou, čomu zodpovedala
aj nižšia trestná sadzba v rozmedzí 1 až 5 rokov odňatia slobody).
Podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená
a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody
až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím
veci.
Podľa § 248 ods. 3 Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov
sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.
Už z uvedeného je zrejmé, že konanie obvineného nebolo možné správne
kvalifikovať podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., nakoľko odsek 3 citovaného
ustanovenia vôbec neobsahuje písmeno d/.
Odhliadnuc od uvedeného, nesprávnosť právnej kvalifikácie v posudzovanom
prípade sa však vzťahuje k samotným zákonným znakom trestného činu sprenevery.
Súd prvého stupňa a následne aj odvolací súd sa v odôvodnení svojich rozhodnutí
s otázkou naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery
nevysporiadali. Obmedzili sa len na konštatovanie, že uvedené znaky obvinený
žalovaným konaním naplnil.
Skutok právoplatne ustálený rozhodnutiami súdov oboch stupňov však
nenapĺňa objektívnu stránku trestného činu sprenevery, ktorou je „prisvojenie
si cudzej veci, ktorá bola obvinenému zverená“. Peňažnú sumu, ktorá bola
obvinenému odovzdaná poškodeným ako kúpna cena za prevod akcií na základe
ústnej zmluvy o prevode akcií, nemožno považovať za cudziu vec, ktorá bola
obvinenému zverená. Uvedená peňažná suma – kúpna cena – obvinenému patrila,
nakoľko zo strany poškodeného išlo o plnenie jeho zmluvnej povinnosti. Z rovnakého
dôvodu neprevedenie akcií obvineným na poškodeného po zaplatení celej kúpnej
ceny nemožno hodnotiť ako neoprávnené prisvojenie si predmetnej peňažnej sumy
(kúpnej ceny). Taktiež za cudziu inou osobou zverenú vec nemožno považovať
ani zaknihované cenné papiere, keďže ich vlastníkom bol obvinený.
Predmetný skutok preto nenapĺňa zákonné znaky trestného činu sprenevery.
Treba však konštatovať, že napĺňa zákonné znaky trestného činu podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
Podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo
iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl
a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím
slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo
prepadnutím veci.
Podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov
sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.
Zo skutkovej vety ustálenej súdmi oboch stupňov, bez toho, aby ju dovolací
súd skúmal z hľadiska úplnosti a správnosti zisteného skutku, vyplýva, že obvinený
uviedol poškodeného do omylu v otázke prevodu akcií po úplnom zaplatení
dohodnutej kúpnej ceny, keď predmetné akcie po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny
na poškodeného nepreviedol, čím seba obohatil o 454 000 Sk na škodu majetku
poškodeného Ing. J. T. V čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku uvedená suma
predstavovala z hľadiska § 89 ods. 13 Tr. zák. škodu väčšiu
(130 000 Sk až 649 999 Sk).
Vzhľadom na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por. však uvedené pochybenie
oboch súdov v pôvodnom konaní nemožno napraviť, a teda napadnutý rozsudok
Okresného súdu Bratislava II a naň obsahovo nadväzujúce uznesenie Krajského
súdu v Bratislave nemožno zrušiť, pretože zistené porušenie zákona zásadne
neovplyvnilo postavenie obvineného.
Tento záver vyplýva z rovnakej trestnej sadzby ustanovenej za trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorá je vymedzená rozpätím 1 až 5 rokov odňatia slobody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí dospel
k záveru, že dôvod dovolania predpokladaný ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., vzhľadom na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., nebol splnený, a tak podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného Ing. P. K. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. marca 2008
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: