Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/17/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Anny Elexovej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, v právnej veci žalobcu : A. L., s.r.o., IČO : X., so sídlom P. č. 447, X. P., zast. : JUDr. O. K., advokátom so sídlom S. č. 8, X. B., proti žalovanému : Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Mierová č. 23, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v colnom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. novembra 2006 č.k. – 55, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. – 55 zo dňa 23. novembra 2006 r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. 12241/04 zo dňa 19.04.2004 žalovaný ako odvolací orgán

v colnom konaní potvrdil rozhodnutie Colného úradu Poprad zn. 12078-1/2003, zn. 12078-2/2003 a zn. 12078-3/2003 vydané všetky dňa 30.01.2004 a samotné odvolanie zamietol.

Prvým uvedeným rozhodnutím Colný úrad Poprad postupom podľa § 406

ods. 1 v spojení s Colného zákona (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) dodatočne vymeral colný dlh v celkovej sume 227.937,– Sk vzniknutý podľa v tom čase platného Colný zákon (ďalej na účely tohto rozsudku len „“).

Druhým v poradí hore uvedeným rozhodnutím Colný úrad Poprad

postupom podľa v spojení s vymeral colný dlh v celkovej sume 66.047,– Sk vzniknutý iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia podľa v tom čase platného

Posledným v poradí hore uvedeným rozhodnutím Colný úrad Poprad

postupom podľa v spojení s dovymeral sumu dovoznej platby 29.420,– Sk, ktorá vznikla podľa .

Rozhodnutia uvedené pod zn. 12078-1/2003 a zn. 12078-3/2003 žalovaný

v súlade s prvostupňovým colným orgánom odôvodnil najmä tým, že na základe následnej kontroly bolo zistené, že žalobca v svojich colných vyhláseniach v priebehu rokov 1999 až 2001 nesprávne určil náklady dopravy (napríklad v priebehu roka 1999 žalobca nezapočítal špedičné poplatky do colnej hodnoty tovaru v 30 prípadoch a v 34 prípadoch do colnej hodnoty tovaru započítal náklady dopravy určené podľa vyhlášky č. ). Na základe uvedeného bola žalobcovi vymeraná nižšia suma dovozných platieb.

Rozhodnutie uvedené pod zn. žalovaný v súlade

s prvostupňovým colným orgánom odôvodnil najmä tým, že žalobca prijal na svoj sklad tovar špecifikovaný vo faktúre č. 9 z 25.05.2001 v sume 9.460.440 ITL, ktorý nebol colne prerokovaný, tzn. že išlo o tovar, ktorý unikol spod colného dohľadu.

Následne žalovaný v svojom rozhodnutí odmietol argumentáciu žalobcu, že

platná právna úprava mu umožňovala určiť náklady na prepravu tovaru alternatívnym spôsobom, lebo ukladá povinnosť určiť náklady na dopravu podľa sadzobníka uvedeného v jej prílohe, len ak deklarant (žalobca) nepreukáže skutočné náklady na prepravu dovážaného tovaru.

Preto takéto konanie žalobcu žalovaný vyhodnotil ako porušenie colných

predpisov právnickou osobou, ktorá spôsobila, že tovar bol prepustený na základe nesprávnych údajov, resp. bol odňatý spod colného dohľadu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu zo dňa 14.07.2004.

Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa podľa

preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

Vo svojom rozsudku sa krajský súd stotožnil so všetkými právnymi

závermi žalobcu, najmä vo vzťahu k oprávnenosti požiadavky zahrnúť do colnej hodnoty manipulačné poplatky a náklady dopravy v skutočnej výške.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.02.2007 (č.l. 65) proti rozsudku

prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že vec nie je v zmysle a posúdená po skutkovej stránke správne a tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S odkazom na ust. žalobca poukázal na nemožnosť zistiť z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prečo právne názory žalovaného zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a prečo a v čom je právny názor žalobcu nesprávny, nakoľko krajský súd sa s námietkami žalobcu nezaoberal a tiež presvedčivým spôsobom mu neobjasnil dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

Ďalej žalobca vo svojom odvolaní vyjadril nesúhlas s tým, že colný úrad

postupoval v súlade s vyhl. Ministerstva financií č. , pretože postup pri colnom konaní riadi colný orgán. Práve colný orgán v rozpore s cit. nariadil žalobcovi predkladať čestné vyhlásenia, ktoré však v zmysle s zák. č nemal prijať, keď neboli doložené dokladmi za dopravu. Naopak, ak sa aj za tejto situácie rozhodol prijať colné vyhlásenia, potom je to dôkazom toho, že využil možnosť určiť náklady za prepravu spôsobom v zmysle citovanej vyhl. Ministerstva financií č. .

Krajský súd sa podľa mienky žalobcu navyše s prihliadnutím na ust. § 458

ods. 1 ani nezaoberal s otázkou, či colný úrad bol oprávnený konať, keď samotné konanie nezačalo v čase účinnosti . Žalobca má za to, že začatie konania pred 1. júlom 2001

je hmotno-právnou podmienkou na to, aby v konaní bolo možné použiť právne predpisy platné pred účinnosťou novšieho zákona. Takisto žalobca zotrváva na tom, že ak colný dlh vznikol podľa , tak dlžníkom by mala byť aj osoba, ktorá odňala tovar colnému dohľadu ( ), pretože žalobca pri prestupe tovar pohraničnému colnému úradu nepredložil. Colný orgán nemá na výber, koho určí za dlžníka.

Preto žalobca v závere svojho odvolania požiadal o zmenu napadnutého

rozsudku tak, že sa zrušuje nielen rozhodnutie žalovaného ako aj tie, ktoré mu na prvom stupni predchádzali, s priznaním náhrady trov konania.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.07.2007 vyplýva, že v plnom rozsahu

trvá na svojom písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom krajskému súdu a v podrobnostiach na nej odkazuje. Navyše, keď žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rovnaké skutočnosti a opiera sa o svojvoľný výklad jednotlivých ustanovení , žalovaný nepovažuje za účelné sa opätovne vyjadrovať k jednotlivým námietkam žalobcom uvedeným v podanom odvolaní. Záverom požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací

súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa (ďalej v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou (právnym zástupcom účastníka konania) v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie ( ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní o podanom odvolaní vychádza

z toho, že žalobca predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť právneho posúdenia veci krajským súdom, konkrétne nemožnosť zistiť z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu prečo právne názory žalovaného zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a prečo a v čom je právny názor žalobcu nesprávny, nakoľko krajský súd sa námietkami žalobcu (napríklad spochybnenie možnosti využiť dvojitý režim určenia nákladov na dopravu alebo možnosťou aplikovať na colné konanie v tom čase zrušený právny predpis)

nezaoberal a tiež presvedčivým spôsobom mu neobjasnil dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

V zmysle a podľa ustálenej judikatúry súdov konajúcich

v správnom súdnictve musí byť z rozsudku súdu dostatočne zrejmé, aké úvahy ho v medziach žalobných dôvodov viedli k právnemu posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a jemu predchádzajúcemu postupu. Opačný prístup zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku, ktorej dôsledkom je vada nezlučiteľná s právom jednotlivca na súdnu a inú ochranu zaručenom podľa .

Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozsudku krajského súdu sa

Najvyšší súd musel stotožniť s námietkou žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti tohto rozsudku. Krajský súd po podrobnom opise skutočností zistených správnym orgánom v colnom konaní na stranách 4 až 6 takmer totožným spôsobom prevzal dôvody a zistenia obsiahnuté v odôvodnení napadnutých colných rozhodnutí. Záverom str. 6 svojho odôvodnenia krajský súd iba formálne konštatoval, že ukladá povinnosť určiť náklady na dopravu podľa sadzobníka uvedeného v prílohe len vtedy, ak deklarant (žalobca) nepreukáže skutočné náklady na prepravu dovážaného tovaru. Navyše na str. 7 svojho odôvodnenia krajský súd neposkytuje žalobcovi dostatočnú a presvedčivú odpoveď na jeho námietky.

Avšak krajský súd celkom opomenul vyhodnotiť zistený skutkový stav

v tom zmysle, či správny orgán žalobcovi v colnom konaní preukázal jeho vedomosť o výške skutočných nákladov na dopravu, poprípade či takáto vedomosť mohla alebo naopak v zmysle námietok žalobcu nemohla nastať, či je vôbec táto ako právny predpis na prebiehajúce konanie použiteľný, a ak nie je použiteľný, potom podľa akého právneho predpisu mal žalobca náklady na prepravu určiť za situácie, keď žalobca sám spochybňoval aplikáciu pôvodného colného zákona () v konaní a v čase, keď tento už bol platne zrušený a v svojich účinkoch nahradený Colný zákon.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky

č. o podmienkach, za ktorých sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, o výške nákladov za vykonanie tohto konania a o spôsobe určovania nákladov dopravy tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska, platí, že ak deklarant nepreukáže skutočné náklady na prepravu dovážaného

tovaru v cestnej doprave na miesto, kde dovážaný tovar vstupuje do tuzemska, určia sa podľa sadzobníka uvedeného v prílohe tejto vyhlášky.

Až na základe takto vykonaných záverov mohol potom krajský súd

pristúpiť k analýze správnosti záveru, že svojim konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu colného deliktu v zmysle ustanovení príslušného colného predpisu.

Podľa ak odvolací súd v správnom súdnictve nedospel

k záveru, že je nutné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, potom o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až § 221 tohto zákona.

Podľa a odvolací súd rozhodnutie zruší,

ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Na základe skutkových zistení, hore uvedených právnych záverov ako aj

s prihliadnutím na námietky žalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.

Bude preto úlohou krajského súdu dôslednejšie posúdiť jednotlivé

rozhodnutia colných orgánov a zvážiť v zmysle hore prijatých záverov, či námietky žalobcu vrátane možnosti aplikácie príslušných právnych predpisov sú opodstatnené.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodne krajský súd v zmysle

v spojitosti s v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný

prostriedok ( ).

V Bratislave dňa 18. marca 2008

JUDr. Anna Elexová, v.r. predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :