Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/6/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. M Lipovského a JUDr. Jany Serbovej,

v trestnej veci proti obvinenému M M a spol., vedenej na Okresnom súde

v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 19. marca 2008 v Bratislave, prerokoval dovolanie obvinených M M a M M,

podané prostredníctvom obhajcu JUDr. L J proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

zo dňa 4. júla 2007, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolania obvinených M M a M M

sa o d m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo dňa 7. novembra 2006,

č. k. -253, boli obvinení M M a M M uznaní za vinných zo spáchania

trestného činu poškodzovania spotrebiteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

Tr. zák. (zákona číslo v znení neskorších predpisov

účinných do 31. decembra 2005 – ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mali dopustiť na tom

skutkovom základe, že:

- obžalovaný M M spoločne so synom – obžalovaným M M, podnikajúcim

pod obchodným menom M so sídlom L číslo X okres R, podľa živnostenského listu

číslo Ž z X, vydaným Okresným úradom – odborom živnostenským a ochrany

spotrebiteľa v R, poškodili spotrebiteľa O M na akosti tovaru tak, že vo V, okres L

začiatkom roku 2002 si objednal u živnostníka M M prostredníctvom M M dodávku

malotraktora MT 8-132 s motorom Lombardini v kúpnej cene 360 000 Sk, ktorú

poškodený vyplatil obžalovanému M M v dvoch splátkach, a to dňa 24. marca 2002

sumu vo výške 100 000 Sk a dňa 16. apríla 2002 sumu vo výške 260 000 Sk, dňa

18. apríla 2002 mu obžalovaní dodali malotraktor MT 8-132 s motorom Slávia, ktorý

oproti motoru Lombardini má horšie technické parametre, nižší výkon, životnosť,

vyššiu spotrebu a hlučnosť, tiež nižšiu kúpnu cenu, na tieto okolnosti poškodeného

úmyselne neupozornili, pretože už od výrobcu objednali motor Slávia, čím poškodili

O M o sumu najmenej 52 291 Sk.

Za to bol obom obvineným podľa § 121 ods. 1 Tr. zák. uložený podmienečný

trest odňatia slobody vo výmere každému z nich osobitne desať mesiacov, výkon

ktorého im obom bol zhodne podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odložený na rovnako dlhú skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

Podľa § 53 ods. 1, § 54 ods. 3 Tr. zák. okresný súd obvinenému M M uložil aj

peňažný trest vo výmere desať tisíc slovenských korún a pre prípad jeho úmyselného

zmarenia stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca. Podľa

( v znení neskorších predpisov - ďalej len

) obom obvineným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

poškodenému O M škodu vo výške 52 291 Sk, pričom súčasne tohto poškodeného

odkázal podľa so zvyškom uplatneného nároku na náhradu

škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

Na základe odvolania podaného oboma obvinenými druhostupňový Krajský

súd v Žiline vyniesol dňa 4. júla 2007 rozsudok, č. k. -288, ktorým podľa

, , (zákona číslo v znení

neskorších predpisov) napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil.

Následne podľa pri nezmenenom skutkovom základe (ide

o citáciu zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 4. júla 2007 – č. l. 287 spisu, ako aj

citáciu výroku vyhotovenia druhostupňového odsudzujúceho rozsudku z č. l. 288-293

spisu, avšak tento skutkový základ sám nešpecifikoval) uznal obvineného M M

za vinného zo spáchania trestného činu poškodzovania spotrebiteľa podľa § 121

ods. 1 Tr. zák a obvineného M M za vinného z pomoci k tomuto trestnému činu podľa

§ 10 ods. 1 písm. c/, § 121 ods. 1 Tr. zák.

Následne konajúci krajský súd obom obvineným podľa § 121 ods. 1 Tr. zák.

uložil zhodné tresty odňatia slobody vo výmere po desať mesiacov každému z nich,

pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. im ich výkony podmienečne

odložil na rovnako dlhé skúšobné doby v trvaní dvanásť mesiacov. Podľa § 53

ods. 1, § 54 ods. 3 Tr. zák. uložil obvinenému M M aj peňažný trest vo výmere 10

000 Sk a pre prípad jeho úmyselného zmarenia mu stanovil náhradný trest odňatia

slobody vo výmere desať dní. Podľa uložil obvinenému M M

povinnosť samostatne nahradiť poškodenému O M škodu vo výške 42 380 Sk,

pričom podľa tohto poškodeného odkázal so zvyškom

uplatneného nároku na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

Z uvedeného vyplýva, že k takémuto právoplatnému odsúdeniu obvinených

M M a M M došlo na základe vyššie citovaných odsudzujúcich rozhodnutí dňom

4. júla 2007.

Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podali v zákonom

stanovenej trojročnej lehote dňa 14. januára 2008 prostredníctvom svojho obhajcu

JUDr. L J na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši vo svoj prospech dovolanie

obvinení M M a M M. Podstatou ich spoločného dovolania je nezmenené obhajobné

tvrdenie, prezentované počas pôvodného trestného konania, a to že skutok ustálený

súdmi oboch stupňov sa nestal, resp. že nejde o žiaden trestný čin, ale výlučne

o občianskoprávny vzťah. Zotrvali na doterajších obhajobných postojoch

a akcentovali, že súdy oboch druhov a stupňov nesprávne právne posúdili zistený

skutok, resp. ich osobnú trestnoprávnu zodpovednosť.

V dovolacích dôvodoch opakovane rozviedli svoje obhajobné tvrdenia

z prípravného i súdneho konania (a tiež poukázali na všetky v pôvodnom konaní

podané opravné prostriedky) s kladením dôrazu na to, že nejde o trestný čin.

Vyslovili názor, že odvolací krajský súd mal splnené všetky podmienky k tomu,

aby ich odvolaniam v pôvodnom konaní plne vyhovel a napádaný odsudzujúci

rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši ako nespravodlivý a vecne

nesprávny zrušil. Rovnako pochybil, keď nanovo prijal právne posúdenie skutku aj

ako pomoc podľa § 10 Tr. zák. k trestnému činu poškodzovania spotrebiteľa podľa

§ 121 Tr. zák. Ak by krajský súd správne vyhodnotil zhromaždené dôkazy, mal dôjsť

k záveru o potrebe oslobodenia oboch obvinených spod obžaloby v zmysle § 226

, nakoľko posudzovaný skutok nebol spôsobilý naplniť znaky inkriminovaného

trestného činu. V súvislosti s právnou kvalifikáciou ustanovenia § 121 ods. 1 Tr. zák.

vyslovili názor, že na naplnenie skutku nestačí poškodenie jedného výlučného

spotrebiteľa, ale musí ísť o viacero poškodených subjektov a taktiež musí ísť

o viaceré opakované, resp. viacnásobné protiprávne konania. Koncepcia súdeného

skutku na podklade podanej obžaloby podľa dovolateľov nevykazuje formálne znaky

skutkovej podstaty posudzovaného trestného činu poškodzovania spotrebiteľa.

V ďalšom obaja dovolatelia poukázali na slobodu trhu, zmluvnú slobodu a štátom

neregulovanú cenovú politiku s dôrazom na prezentáciu názoru v tom smere,

že vlastne poškodzovať spotrebiteľa predražením vo forme akéhosi klamania

na cene tovaru v súčasnej trhovej politike nie je na území nášho štátu v dnešných

sociálno ekonomických a trhových podmienkach možné.

Súdený trestný čin nie je naplnený podľa dovolateľov ani za situácie, že by

bol spotrebiteľovi odovzdaný iný druh tovaru. Vyslovili však názor, že v priebehu

pôvodného konania nevyšla dokazovaním najavo žiadna taká skutočnosť, ktorá by

odôvodňovala prijatie záveru o úmysle M a M M oklamať O M, pričom tomuto dodali

nový malotraktor, o ktorom poškodený musel vedieť, že jeho súčasťou je motor

značky Slávia (výška zloženej zálohy v sume 260 000 Sk, katalóg náhradných dielov,

výrobný štítok na motore bez pozmeňovaných údajov, záručný list preukazujú podľa

dovolateľov vedomosť poškodeného, že súčasťou malotraktora je práve motor

Slávia).

V ďalšom poukázali na závery občianskoprávneho konania vedeného

pred Okresným súdom v Ružomberku pod sp. zn. , a Krajským súdom

v Žiline pod sp. zn. , a nástojili na tom, že tieto rozhodnutia mali súdom

oboch stupňov konajúcich v pôvodnom trestnom konaní v zmysle

vyriešiť určitú predbežnú otázku a ako takú ju tieto aj mali v trestnom konaní

zohľadniť.

Dovolaním namietali nedostatky obžaloby z hľadiska jej formálnych náležitostí

i obsahovosti s nadväznosťou na závery o právnej kvalifikácii inkriminovaného skutku

(§124 ods. 1 Tr. zák. namiesto § 121 ods. 1 Tr. zák. pojatého súdmi). Vyslovili názor

v tom smere, že odvolací súd nemohol vyniesť svoje rozhodnutie za situácie,

keď neupozornil obžalovaných na odlišnú možnosť posúdenia ich protiprávneho

konania (majúc na mysli situáciu, že namiesto spolupáchateľstva k trestnému činu

poškodzovania spotrebiteľa dospel k záveru o spáchaní skutku obvineným M M

samostatným konaním a u obvineného M M k záveru o spáchaní pomoci k vyššie

uvedenému trestnému činu).

Vyslovili názor, že v pôvodnom konaní nebola v skúmanej veci daná miestna

príslušnosť Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši na konanie a rozhodovanie

v prvom stupni, nakoľko k prevzatiu kúpnej ceny došlo v okrese Ružomberok

a miestom podnikania M M bol taktiež Ružomberok. Preto mal prokurátor správne

podať obžalobu na Okresný súd v Ružomberku. Napokon dovolatelia uviedli,

že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, pretože v ňom nie je opísaný

trestný skutok, zo spáchania ktorého mali byť ako obvinení uznaní za vinných,

keď odkaz na nezmenený skutkový stav aj s ohľadom k zmene právneho posúdenia

protiprávneho konania obvineného M M nemôže obstáť (naviac za situácie

nesprávnej identifikácie obvineného M M).

Záverom preto dovolatelia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil porušenie zákona v rozsahu , a

účinného od 1. januára 2006, aby zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline

zo 4. júla 2007, č. k. -288, a tomuto krajskému súdu prikázal, aby vec

v potrebnom rozsahu ako súd odvolací znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši v písomnom vyjadrení k podanému

dovolaniu dňa 12. februára 2008 uviedol, že dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1

písm. a/ nie je daný a vo veci v prvom stupni správne rozhodoval miestne

príslušný Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, pretože k uzavretiu dohody

o zadovážení a kúpe malotraktora medzi obvinenými a poškodeným došlo v obci V,

kde súčasne došlo aj k odovzdaniu peňazí a dohode všetkých podmienok

zadováženia malotraktora, jeho druhu, akosti i ceny, ktoré okolnosti zakladajú

miestnu príslušnosť Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši.

Prokurátor vyslovil názor, že nie sú splnené dôvody dovolania ani vo vzťahu

k ustanoveniu , pretože v otázke právnej kvalifikácie

nedošlo k zásadnej a významnej zmene, a to ani k zmene právneho posúdenia

skutku, pričom žiadnym zásadným spôsobom nebolo porušené ani právo obvinených

na obhajobu. Dodal, že obhajca obvinených už po podaní obžaloby v pôvodnom

konaní namietal zákonnosť a predpísané náležitosti podanej obžaloby v zmysle

, pričom mylné číselné označenie Tr. zák. bolo v pôvodnom

konaní (pri správnom skutkovom ustálení) napravené zákonným spôsobom

do podoby ustanovenia § 121 Tr. zák. Súdy oboch stupňov sa s takouto pisárskou

chybou dostatočne vysporiadali a oná chyba nemala význam pre posúdenie skutku

a trestnej veci ako celku.

Napokon prokurátor nevzhľadal ani dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1

písm. i/ , pretože zistený skutok súdy oboch druhov a stupňov správne právne

posúdili.

Okresný prokurátor preto dovolaciemu súdu navrhol, aby podľa § 382 písm. c/

dovolanie M M a M M odmietol.

Poškodený O M sa k dovolaniu obvinených písomne nevyjadril.

Samosudkyňa Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši predložila takto

kompletizovaný spisový materiál dovolaciemu Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dňa 21. februára 2008.

Podľa dovolanie možno, aj okrem ďalších prípadov,

podať, ak

a/ vo veci rozhodol nepríslušný súd,

c/ zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

i/ rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí postupom podľa

prejednal spoločné dovolanie obvinených M M a M M, podané

prostredníctvom ich obhajcu JUDr. L J a zistil, že toto nie je dôvodné ani z jedného

z vyššie uvedených hľadísk.

Podľa § 121 ods. 1 Tr. zák. trestného činu poškodzovania spotrebiteľa

sa dopustí aj ten, kto na cudzom majetku spôsobí škodu nie nepatrnú tým,

že poškodzuje spotrebiteľov najmä tak, že ich klame na akosti, množstve alebo

hmotnosti tovaru, alebo kto uvedie vo väčšom rozsahu na trh výrobky, práce alebo

služby a zatají pritom ich podstatné vady.

Podľa § 9 ods. 1 Tr. zák. páchateľom trestného činu je, kto trestný čin spáchal

sám.

Podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním

dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá každá z nich, ako by trestný čin spáchala

sama (spolupáchatelia).

Podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účastníkom na dokonanom trestnom čine

alebo jeho pokuse je, kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného

činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním

v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom čine (pomocník).

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka

sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti a trestnosti páchateľa, ak tento

zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa rozsudok po úvodných slovách „V mene

Slovenskej republiky“ musí obsahovať

a/ označenie súdu, o rozsudok ktorého ide, aj mená a priezviská sudcov, ktorí

sa na rozhodnutí zúčastnili,

b/ deň a miesto vyhlásenia rozsudku,

c/ výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení ktoré boli použité,

d/ odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné, a

e/ poučenie o opravnom prostriedku.

Podľa výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného

alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin,

ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného

zákonného ustanovenia, ale i uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne

i uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený

s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov, včítane tých, ktoré odôvodňujú

určitú trestnú sadzbu.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z č. l. 287 spisu okrem iných skutočností

a faktov vyplýva, že Krajský súd v Žiline vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým pôvodný

odsudzujúci rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo dňa

7. novembra 2006, č. k. -253. podľa § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/,

písm. f/ v celom rozsahu zrušil. Následne sám rozhodujúc podľa

ods. 3 obvineného M M uznal za vinného zo spáchania trestného činu

poškodzovania spotrebiteľa podľa § 121 ods. 1 Tr. zák. a obvineného M M

za vinného z pomoci k tomuto trestnému činu. Odvolací súd sám nekoncipoval

skutkovú vetu, hoci prvostupňový rozsudok aj v tejto časti zrušil, ale zápisnične

vyhlásil (rub č. l. 287 spisu), že rozhodol „pri nezmenenom skutkovom základe“.

Z predmetnej zápisnice o verejnom zasadnutí tak nesporne vyplýva, že v pôvodnom

konaní rozhodujúci odvolací súd na verejnom zasadnutí dňa 4. júla 2007 týmto

spôsobom vyhlásil odsudzujúci rozsudok, čím prezentoval ustálenie skutku

bez akejkoľvek modifikácie, na nezmenenom a konkrétnom skutkovom základe,

presne takom, aký ustálil vo svojom odsudzujúcom rozsudku č. k. -253,

dňa 7. novembra 2006 Okresný súd v Liptovskom Mikuláši. Táto skutočnosť je

napokon dostatočne zrejmá aj z č. l. 290 spisu, kde je presne uvedená špecifikácia

skutku, ktorý bol v dôsledku podaných odvolaní v zmysle predmetom

skúmania odvolacím Krajským súdom v Žiline.

Vyhotovenie rozsudku Krajského súdu v Žiline (prvopis č. k.

-288) však výrokovo neobsahuje skutkové závery, ktoré odvolací súd

pojal do vyhláseného rozhodnutia tak, ako to prezentoval v zápisnici o verejnom

zasadnutí na rube č. l. 287 spisu, a tak je v tomto rozsahu vyhotovenie rozsudku

s vyhláseným rozhodnutím nesúladné.

Takýto stav síce nie je optimálny a správne naň dovolatelia poukázali

v dôvodoch spoločne podaného dovolania, avšak nedostatok je jednoducho

odstrániteľný postupom, podľa ktorého ak je napadnuté rozhodnutie nesprávne len

v tom, že niektorý výrok v ňom chýba, alebo je neúplný, môže dovolací súd

bez vyslovenia výroku podľa a zrušenia rozhodnutia podľa

uznesením prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide,

aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil. V danom prípade ide

o situáciu posúditeľnú tak, že druhostupňový Krajský súd v Žiline vydal vyhotovenie

rozhodnutia, ktoré je neúplné a ako také ho bude povinný na základe tohto

uznesenia v zmysle ustanovenia o neúplný výrok vo vyhotovení

doplniť, čím sa vyhlásený výrok optimalizuje a zosúladí výrokovo (skutkovo)

s vyhlásenou formou druhostupňového rozsudku, zrejmou na rube č. l. 287 spisu

ako bol správne vyhlásený (resp. ide o faktické a pragmatické nariadenie opravy

nesúladu resp. chyby).

Za tejto situácie možno konštatovať, že skutkovo i právne je postup Krajského

súdu v Žiline zákonný a správny. Pretože dôvodne sa má za to, že skutok v rozsudku

odvolacieho súdu bol vyhlásený na verejnom zasadnutí dňa 7. novembra 2007

v zhode so skutkom ustáleným okresným súdom, možno súčasne konštatovať,

že ide o skutok absolútne totožný so skutkom uvedeným v skutkovej vete pôvodného

odsudzujúceho prvostupňového rozsudku. Následne možno aj spoľahlivo uzavrieť,

že odvolacím súdom ustálená právna kvalifikácia takéhoto skutku je správna

a skutková veta plne zodpovedá u obvineného M M právnej kvalifikácii trestného činu

poškodzovania spotrebiteľa podľa § 121 ods. 1 Tr. zák. a u obvineného M M pomoci

k tomuto trestnému činu v zmysle § 10 ods. 1 písm. c/, § 121 ods. 1 Tr. zák.

Rozhodne nemožno prisvedčiť dovolacej námietke oboch obvinených v tom ohľade,

že by napadnuté rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Koncepcia ustáleného skutku súdmi oboch druhov a stupňov neodporuje totiž ani

právnej kvalifikácii prvostupňového odsudzujúceho rozsudku podľa § 9 ods. 2, § 121

ods. 1 Tr. zák., ani vyššie uvedenej právnej kvalifikácii ustálenej druhostupňovým

Krajským súdom v Žiline.

Zo znenia ustanovenia a z inštitútu dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že trestné konanie je v zásade

dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní je viazaný skutkovým stavom,

ako ho zistili súdy prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je

oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania

súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

V posudzovanej trestnej veci je z dôvodov dovolania (ako aj z celého

obhajobného postoja oboch obvinených prezentovaného počas pôvodného trestného

konania) zrejmé, že obvinení namietali a namietajú spôsob, akým súdy oboch druhov

a stupňov v pôvodnom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v ich neprospech. Avšak

skutok v znení koncipovanom Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši a Krajským

súdom v Žiline je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky záväzný, z čoho sekundárne

vyplýva, že aj ustálená právna kvalifikácia skutku je v súlade so zákonom a správna.

Oba v pôvodnom konaní rozhodujúce súdy pritom správne prihliadli aj na všetky

hmotnoprávne ustanovenia, ktoré v prejednávanom prípade prichádzali do úvahy.

Dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1, písm. a/, písm. c/

nie sú taktiež dané. Predovšetkým vo veci rozhodoval miestne príslušný

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši. Jednalo sa totiž o tzv. dištančný delikt, teda

situáciu, keď bola trestná činnosť páchaná na území viacerých obvodov, čo súbežne

zakladalo miestnu príslušnosť viacerých okresných súdov. V konečnom dôsledku ju

správne prejednal ten, v obvode ktorého bola prokurátorom podaná obžaloba.

V obvode Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši jednoznačne došlo k takým

úkonom, ktoré zakladali vecnú i miestnu príslušnosť tohto súdu po podaní obžaloby.

Rovnako nie je daný dôvod dovolania v zmysle

Zákon nevyžadoval, aby obvinený M M musel byť upozornený na odlišné právne

posúdenie skutku, nakoľko sa nejednalo o zmenu právnej kvalifikácie,

ani prísnejšiu právnu kvalifikáciu skutku, pre ktorý bol v obžalobe trestne stíhaný.

Na tejto situácii nič nemení ani fakt, že v obžalobe okresného prokurátora

v Liptovskom Mikuláši zo dňa 18. júna 2003, sp. zn. (viď č. l. 126-134

spisu) sa v právnej kvalifikácii nesprávne uvádzalo ustanovenie § 124 ods. 1 Tr. zák.

súbežne popri závere, že tam uvedený skutok sa posudzuje ako trestný čin

poškodzovania spotrebiteľa (správne má ísť o ustanovenie § 121 ods. 1 Tr. zák.),

lebo obvinení mali spôsobiť na cudzom majetku škodu nie nepatrnú tým, že poškodili

spotrebiteľa tak, že ho oklamali na akosti tovaru. Tento nedostatok bol predmetom

skúmania oboch konajúcich súdov a bol vyhodnotený ako nepodstatná pisárska

chyba pôvodnej obžaloby. Rozhodne preto neboli porušené v žiadnych smeroch

práva oboch obvinených na obhajobu (ani zákonom vyžadovaným zásadným

spôsobom).

Na základe týchto skutočností, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa , rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade

s ustanovením tak, ako je to obsiahnuté v enunciáte tohto

uznesenia.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. marca 2008

JUDr. Ján M i h a l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: