Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-194-2014.pdf
PDF · 77 KB
Case nature
Subarea
8Er/194/2014
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/ A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: H. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. Z. XX, o vymoženie 2424,50 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
Súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692.
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a túto z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Virličovej trovy exekúcie vo výške 370,18 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Povinnému súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.1.2012 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky proti povinnému vo výške 2424,50 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave zo dňa 24.5.2013, sp. zn. SR IE-C/0112/0284.
2. Vzhľadom na to, že z Obchodného registra SR vyplynulo, že s účinnosťou od 20.7.2017 došlo k zrušeniu oprávneného zlúčením so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., a dňa 9.8.2017 k jeho výmazu z Obchodného registra SR, súd v súlade s § 64 CSP rozhodol o tom, že v konaní bude ďalej pokračovať s právnym nástupcom oprávneného, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692 ako oprávneným.
3. Súd za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie pristúpil k preskúmaniu zmluvy o úvere podpísanej oprávneným a povinným, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy nielen pred samotným udelením poverenia, ale kedykoľvek počas exekučného konania. V súvislosti s uvedeným súd skúmal či v danom prípade prichádza do úvahy použitie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa a následne tiež či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
4. Z oprávneným predložených listín súd zistil, že povinný a právny predchodca oprávneného uzavreli zmluvu o úvere dňa 30.3.2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú i rozhodcovskú doložka nachádzajúcu sa v bode 10. uvedených podmienok. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky pokiaľ bude v spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, pokiaľ bude v spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu.
5. Zmluvu o úvere z 30.3.2009, ktorá založila záväzkový právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneným a povinným, považoval súd jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ, keďže oprávnený pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní.
8. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné rozhodcovskú doložku obsiahnutú v predkladanej zmluve o úvere považovať za platne uzavretú. Formulácia rozhodcovskej doložky totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu vnucuje spôsob riešenia sporov pred rozhodcovským súdom. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinný týmto stratil právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom v prevažnej väčšine iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo predstavuje daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
11. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP.
12. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
13. Súd v súlade s § 203 ods. 1 EP na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keď návrhom zo dňa 221.1.2014 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý.
14. Súd preskúmal vyúčtovanie trov súdneho exekútora a dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada trov exekúcie vo výške 434,10 eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny vo výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017, z náhrady hotových výdavkov vo výške 328,56 eur titulom poštovného (28,56 eur) a titulom ceny vyhotoveného znaleckého posudku (300 eur) v súlade s § 22 citovanej vyhlášky, 3/ a z náhrady 20% DPH vo výške 72,35 eur v súlade s § 196 veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z. (EP). Nakoľko v priebehu exekúcie došlo k čiastočnej úhrade vo výške 63,92 eur, súd v súlade s § 203 ods. 1 EP zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo zvyšnej časti, a to vo výške 370,18 eur.
15. Povinnému súd náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 veta tretia EP ani nevznikol.
Poučenie:
Proti 2. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.
Proti 1.,3. a 4. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.