Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0e2/378889.885a98.pdf
PDF · 79.92 KB
No categories available
5Tost/3/2008
N a j v y š š í s ú d 5 Tost 3/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému L. B.
pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 a iné na neverejnom zasadnutí 19. marca 2008
v Bratislave o sťažnosti obžalovaného L. B. proti uzneseniu predsedu senátu
Krajského súdu v Prešove z 22. januára 2008, sp. zn. 6 To 57/07, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 149 ods. 1 písm. a/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 napadnuté
uznesenie sa z r u š u j e .
Podľa § 66 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa obžalovanému L.
B., narodenému X., trvale bytom P., B. prechodne bytom P., Družstevná č. 16, okres
S. u k l a d á poriadková pokuta vo výške 500 Sk (slovom päťsto slovenských
korún).
O d ô v o d n e n i e :
Predseda senátu Krajského súdu v Prešove uznesením z 22. januára 2008,
sp. zn. 6 To 57/07, podľa § 66 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005
(správne má byť do 1. januára 2006) uložil obžalovanému L. B. poriadkovú pokutu
vo výške 5 000 (päťtisíc) Sk.
Proti tomuto uzneseniu predseda senátu krajského súdu nepripustil riadny
opravný prostriedok v zmysle § 141 ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006,
keďže išlo o konanie v druhom stupni.
Proti tomuto uzneseniu, napriek uvedenému poučeniu v zákonom stanovenej
lehote podal sťažnosť obžalovaný L. B., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu v osobitnom písomnom podaní. V tomto argumentoval tým, že je síce
pravdou, že na ostatnom verejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2007 zobral
na vedomie termín verejného zasadnutia na 22. januára 2008, avšak v tom čase
nevedel, že sa podrobí operačnej liečbe. Dňa 22. januára 2008 sa nedostavil
na verejné zasadnutie v dôsledku veľkých bolestí ramena po operácii. Ďalej poukázal
na to, že v minulosti sa vždy dostavil na verejné zasadnutie a vzhľadom k tomu
napadnuté uznesenie krajského súdu považuje za necitlivé vo vzťahu k jeho osobe,
keďže svoju neúčasť podľa jeho názoru ospravedlnil riadne a včas.
Podanou sťažnosťou sa domáhal, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené,
resp. aby mu uložená poriadková pokuta bola odpustená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne predtým, ako mohol pristúpiť
k preskúmaniu správnosti výroku napadnutého uznesenia a konania, ktoré
mu predchádzalo, musel vyriešiť otázku, či napadnuté uznesenie už nadobudlo
právoplatnosť, t.j., či voči tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. por., kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší
konanie, alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi, alebo policajnému
orgánu správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchne
príkaz, alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona, toho môže
predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný
orgán potrestať poriadkovou pokutou do 50 000 (päťdesiattisíc) Sk.
Podľa § 66 ods. 4 Tr. por. proti rozhodnutiu podľa ods. 1 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Podľa § 141 ods. 1 Tr. por. opravným prostriedkom proti uzneseniu
je sťažnosť.
Podľa § 141 ods. 2 Tr. por. sťažnosťou je možné napadnúť každé uznesenie
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, okrem uznesenia o začatí trestného stíhania
(§ 160 Tr. por.). Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť
len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa, a ak súd rozhoduje vo veci
v prvom stupni.
Podľa § 141 ods. 4 Tr. por. sťažnosť má odkladný účinok len kde to zákon
výslovne ustanovuje.
Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 a ods. 4 Tr. por. proti
uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty je prípustná sťažnosť.
Podľa § 141 ods. 2 Tr. por. prípustnosť sťažnosti voči uzneseniu súdu
je viazaná aj na skutočnosť, že tento rozhodoval vo veci v prvom stupni.
V trestnom konaní rozhodujú všeobecné súdy vo veci samej, t.j. o otázke viny
a v prípadoch odsudzujúceho rozsudku o treste, rozsudkom. V ostatných prípadoch
o otázkach, ktoré upravujú spôsob a priebeh konania, ale aj v otázkach, ktoré
s vecou samotnou súvisia aj inak rozhodujú súdy uznesením. Niektoré tieto
rozhodnutia napr. o zaujatosti sudcu, väzbe, alebo aj poriadkovej pokute sú takého
významu, že zákon voči nim pripúšťa sťažnosť.
Potom v týchto prípadoch, kde zo zákona je uznesenie preskúmateľné vyšším
súdom, má toto rozhodnutie povahu rozhodnutia prvostupňového, a to bez ohľadu
na to, ktorým stupňom všeobecného súdu bolo prijaté.
Je možné teda konštatovať, že ak sa rozhodnutie odvolacieho súdu netýka
samotného predmetu konania o sťažnosti, a teda rozhodnutie o veci samej, ktorá
má základ v podanej obžalobe, potom ide o rozhodnutie, kde odvolací súd
(súd druhého stupňa) preberá úlohu súdu prvostupňového.
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý
právo, aby bola jeho záležitosť spravodlivo verejne a v primeranej lehote
prerokovaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti trestného stíhania proti nemu.
Podľa článku 36 ods. 1 Listiny práv a slobôd (ďalej LPS) sa môže každý
domáhať stanoveným postupom svojho práva u nezávislého a nestranného súdu
a v stanovených prípadoch u iného orgánu.
Z tohto práva, práva na spravodlivý proces vyplýva potom nie len požiadavka,
aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd, ale aj to, aby rozhodnutia súdu,
ktoré sa právo obvineného, ale aj inej osoby zásadne dotýkajú a proti ktorým zákon
pripúšťa sťažnosť vrátane tých, kde odvolací súd preberá úlohu súdu
prvostupňového, podliehali preskúmaniu súdov vyššieho stupňa. Takýmto spôsobom
sa zároveň realizuje aj právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces podľa
piatej hlavy LPS. K tomu je potrebné zdôrazniť, že LPS, ktorá v danom prípade
poskytuje väčší rozsah ochrany je bezprostredne záväzná v Slovenskej republike,
a má teda prednosť pred zákonom tak, ako to vyplýva z článku 7 Slovenskej ústavy.
Z uvedeného vyplýva, že uznesenie predsedu senátu Krajského súdu
v Prešove z 22. januára 2008, ktorým bola obžalovanému L. B. uložená poriadková
pokuta, nenadobudlo právoplatnosť, keďže poučenie o neprípustnosti opravného
prostriedku voči nemu, nie je možné považovať za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky potom na podklade podanej sťažnosti
postupom podľa § 147 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie mu predchádzajúce a zistil,
že sťažnosť obžalovaného L. B. je z časti dôvodná.
Na jednej strane rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že postup obžalovaného L. B. a jeho obhajcu JUDr. M. G. v súvislosti
s ospravedlnením obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom 22. januára 2008
nespĺňal zákonom požadované podmienky v zmysle ustanovenia§ 66 ods. 1 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006 v tom smere, aby bolo možné konštatovať,
že obžalovaný L. B. sa dostatočne ospravedlnil.
Predseda senátu Krajského súdu v Prešove v odôvodnení napadnutého
uznesenia veľmi podrobne a v dostatočnom rozsahu rozviedol konkrétne dôvody,
pre ktoré ospravedlnenie obžalovaného L. B. nepovažoval za dostatočné, a to pokiaľ
ide o jeho včasnosť ako aj spôsob oznámenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa s týmito dôvodmi v plnom rozsahu stotožnil, a preto na tieto len odkazuje, keďže
si ich v nezmenenom rozsahu osvojil.
Nestotožnil sa však s výškou uloženej poriadkovej pokuty, ktorá
v posudzovanom prípade v podstate predstavuje polovicu výmery peňažného trestu,
ktorý bol obžalovanému L. B. uložený rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni,
proti ktorému podal odvolanie, o ktorom teraz Krajský súd v Prešove má rozhodnúť.
V tomto smere je potrebné vziať do úvahy, že vo veci v rámci odvolacieho konania
sa už opakovane vykonali verejné zasadnutia (konkrétne 13. novembra
a 18. decembra 2007), na ktorých obžalovaný L. B. bol vždy prítomný, pričom jeho
neúčasť na ostatnom verejnom zasadnutí konanom 22. januára 2008 bola jeho
prvou, síce v dôsledku objektívnych prekážok, pre ktoré sa však súdu dostatočne
neospravedlnil.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej
sťažnosti podľa § 149 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a sám
vo veci rozhodol tak, že obžalovanému L. B. podľa § 66 ods. 1 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 uložil poriadkovú pokutu vo výške 500 Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. marca 2008
JUDr. Juraj Kliment, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :