Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/3/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému L. B.

pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 a iné na neverejnom zasadnutí 19. marca 2008

v Bratislave o sťažnosti obžalovaného L. B. proti uzneseniu predsedu senátu

Krajského súdu v Prešove z 22. januára 2008, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006 napadnuté

uznesenie sa z r u š u j e .

Podľa účinného do 1. januára 2006 sa obžalovanému L.

B., narodenému X., trvale bytom P., B. prechodne bytom P., Družstevná č. 16, okres

S. u k l a d á poriadková pokuta vo výške 500 Sk (slovom päťsto slovenských

korún).

O d ô v o d n e n i e :

Predseda senátu Krajského súdu v Prešove uznesením z 22. januára 2008,

sp. zn. , podľa účinného do 31. decembra 2005

(správne má byť do 1. januára 2006) uložil obžalovanému L. B. poriadkovú pokutu

vo výške 5 000 (päťtisíc) Sk.

Proti tomuto uzneseniu predseda senátu krajského súdu nepripustil riadny

opravný prostriedok v zmysle účinného do 1. januára 2006,

keďže išlo o konanie v druhom stupni.

Proti tomuto uzneseniu, napriek uvedenému poučeniu v zákonom stanovenej

lehote podal sťažnosť obžalovaný L. B., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho

obhajcu v osobitnom písomnom podaní. V tomto argumentoval tým, že je síce

pravdou, že na ostatnom verejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2007 zobral

na vedomie termín verejného zasadnutia na 22. januára 2008, avšak v tom čase

nevedel, že sa podrobí operačnej liečbe. Dňa 22. januára 2008 sa nedostavil

na verejné zasadnutie v dôsledku veľkých bolestí ramena po operácii. Ďalej poukázal

na to, že v minulosti sa vždy dostavil na verejné zasadnutie a vzhľadom k tomu

napadnuté uznesenie krajského súdu považuje za necitlivé vo vzťahu k jeho osobe,

keďže svoju neúčasť podľa jeho názoru ospravedlnil riadne a včas.

Podanou sťažnosťou sa domáhal, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené,

resp. aby mu uložená poriadková pokuta bola odpustená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne predtým, ako mohol pristúpiť

k preskúmaniu správnosti výroku napadnutého uznesenia a konania, ktoré

mu predchádzalo, musel vyriešiť otázku, či napadnuté uznesenie už nadobudlo

právoplatnosť, t.j., či voči tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.

Podľa , kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší

konanie, alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi, alebo policajnému

orgánu správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchne

príkaz, alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona, toho môže

predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný

orgán potrestať poriadkovou pokutou do 50 000 (päťdesiattisíc) Sk.

Podľa proti rozhodnutiu podľa ods. 1 je prípustná

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu

je sťažnosť.

Podľa sťažnosťou je možné napadnúť každé uznesenie

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, okrem uznesenia o začatí trestného stíhania

( ). Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť

len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa, a ak súd rozhoduje vo veci

v prvom stupni.

Podľa sťažnosť má odkladný účinok len kde to zákon

výslovne ustanovuje.

Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia a proti

uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty je prípustná sťažnosť.

Podľa prípustnosť sťažnosti voči uzneseniu súdu

je viazaná aj na skutočnosť, že tento rozhodoval vo veci v prvom stupni.

V trestnom konaní rozhodujú všeobecné súdy vo veci samej, t.j. o otázke viny

a v prípadoch odsudzujúceho rozsudku o treste, rozsudkom. V ostatných prípadoch

o otázkach, ktoré upravujú spôsob a priebeh konania, ale aj v otázkach, ktoré

s vecou samotnou súvisia aj inak rozhodujú súdy uznesením. Niektoré tieto

rozhodnutia napr. o zaujatosti sudcu, väzbe, alebo aj poriadkovej pokute sú takého

významu, že zákon voči nim pripúšťa sťažnosť.

Potom v týchto prípadoch, kde zo zákona je uznesenie preskúmateľné vyšším

súdom, má toto rozhodnutie povahu rozhodnutia prvostupňového, a to bez ohľadu

na to, ktorým stupňom všeobecného súdu bolo prijaté.

Je možné teda konštatovať, že ak sa rozhodnutie odvolacieho súdu netýka

samotného predmetu konania o sťažnosti, a teda rozhodnutie o veci samej, ktorá

má základ v podanej obžalobe, potom ide o rozhodnutie, kde odvolací súd

(súd druhého stupňa) preberá úlohu súdu prvostupňového.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý

právo, aby bola jeho záležitosť spravodlivo verejne a v primeranej lehote

prerokovaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti trestného stíhania proti nemu.

Podľa článku 36 ods. 1 Listiny práv a slobôd (ďalej LPS) sa môže každý

domáhať stanoveným postupom svojho práva u nezávislého a nestranného súdu

a v stanovených prípadoch u iného orgánu.

Z tohto práva, práva na spravodlivý proces vyplýva potom nie len požiadavka,

aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd, ale aj to, aby rozhodnutia súdu,

ktoré sa právo obvineného, ale aj inej osoby zásadne dotýkajú a proti ktorým zákon

pripúšťa sťažnosť vrátane tých, kde odvolací súd preberá úlohu súdu

prvostupňového, podliehali preskúmaniu súdov vyššieho stupňa. Takýmto spôsobom

sa zároveň realizuje aj právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces podľa

piatej hlavy LPS. K tomu je potrebné zdôrazniť, že LPS, ktorá v danom prípade

poskytuje väčší rozsah ochrany je bezprostredne záväzná v Slovenskej republike,

a má teda prednosť pred zákonom tak, ako to vyplýva z článku 7 Slovenskej .

Z uvedeného vyplýva, že uznesenie predsedu senátu Krajského súdu

v Prešove z 22. januára 2008, ktorým bola obžalovanému L. B. uložená poriadková

pokuta, nenadobudlo právoplatnosť, keďže poučenie o neprípustnosti opravného

prostriedku voči nemu, nie je možné považovať za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky potom na podklade podanej sťažnosti

postupom podľa účinného do 1. januára 2006 preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie mu predchádzajúce a zistil,

že sťažnosť obžalovaného L. B. je z časti dôvodná.

Na jednej strane rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že postup obžalovaného L. B. a jeho obhajcu JUDr. M. G. v súvislosti

s ospravedlnením obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom 22. januára 2008

nespĺňal zákonom požadované podmienky v zmysle ustanovenia

účinného do 1. januára 2006 v tom smere, aby bolo možné konštatovať,

že obžalovaný L. B. sa dostatočne ospravedlnil.

Predseda senátu Krajského súdu v Prešove v odôvodnení napadnutého

uznesenia veľmi podrobne a v dostatočnom rozsahu rozviedol konkrétne dôvody,

pre ktoré ospravedlnenie obžalovaného L. B. nepovažoval za dostatočné, a to pokiaľ

ide o jeho včasnosť ako aj spôsob oznámenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa s týmito dôvodmi v plnom rozsahu stotožnil, a preto na tieto len odkazuje, keďže

si ich v nezmenenom rozsahu osvojil.

Nestotožnil sa však s výškou uloženej poriadkovej pokuty, ktorá

v posudzovanom prípade v podstate predstavuje polovicu výmery peňažného trestu,

ktorý bol obžalovanému L. B. uložený rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni,

proti ktorému podal odvolanie, o ktorom teraz Krajský súd v Prešove má rozhodnúť.

V tomto smere je potrebné vziať do úvahy, že vo veci v rámci odvolacieho konania

sa už opakovane vykonali verejné zasadnutia (konkrétne 13. novembra

a 18. decembra 2007), na ktorých obžalovaný L. B. bol vždy prítomný, pričom jeho

neúčasť na ostatnom verejnom zasadnutí konanom 22. januára 2008 bola jeho

prvou, síce v dôsledku objektívnych prekážok, pre ktoré sa však súdu dostatočne

neospravedlnil.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej

sťažnosti podľa zrušil napadnuté uznesenie a sám

vo veci rozhodol tak, že obžalovanému L. B. podľa účinného

do 1. januára 2006 uložil poriadkovú pokutu vo výške 500 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. marca 2008

JUDr. Juraj Kliment, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :