Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
521/377954.1f5129.pdf
PDF · 97.54 KB
No categories available
2Cdo/205/2007
Najvyšší súd 2 Cdo 205/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. D. K., správkyne
konkurznej podstaty, so sídlom v B., úpadcu E. S. – „L.“, bytom v B., IČO X., proti
žalovaným 1/ E. S., bývajúcej v B., 2/ M. S., nar. X., bývajúcemu v B., 3/ R. S., nar. X.,
bývajúcemu v B., 4/ I. S., nar. X., bývajúcemu v B., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde v Brezne pod sp. zn. 5 C 223/2005,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. novembra 2006
sp. zn. 13 Co 81/06, takto
rozhodol:
D ovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. novembra
2006 sp. zn. 13 Co 81/06 o d m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Brezno rozsudkom z 10.2.2006 č.k. 5 C 223/2005-24 zamietol vzájomný
návrh žalobcu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že bol
podaný po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ).
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 14. novembra 2006 sp. zn. 13 Co 81/06
na odvolanie žalobcu rozsudok okresného súdu potvrdil. Uviedol, že v ustanovení § 149
ods. 4 OZ ide o lehotu prekluzívnu, ktorá má povahu hmotnoprávnu. Účastník teda musí
v posledný deň tejto lehoty podať žalobu (vzájomný návrh) na súd, ak majú nastať právne
účinky týmto ustanovením sledované bez ohľadu na to, aké súdne konanie začalo a kedy
sa skončilo. V danej veci bolo možné podať návrh na súd o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov najneskôr do 19.4.2005. Keďže žalobca tak urobil až 24.6.2005,
t.j. po uplynutí tejto hmotnoprávnej lehoty, okresný súd správne jeho žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol
rozsudok odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutiami nižších súdov, ktoré jeho návrh zamietli
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Poukázal na to, že on z objektívnych
dôvodov nemohol podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v zákonom stanovenej lehote. Správne mali súdy trojročnú prekluzívnu lehotu uvedenú
v § 149 ods. 3 OZ predĺžiť o dobu, počas ktorej súd konal o rovnakom návrhu podanom
právnym predchodcom žalovaných. Uvedená lehota tak mohla uplynúť najskôr nadobudnutím
právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6.7.2005, ktorým potvrdil
uznesenie Okresného súdu Brezno z 3.6.2005 o zastavení konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov začatom na návrh právneho predchodcu
žalovaných. Keďže on podal vzájomný návrh v rámci odvolania proti uzneseniu okresného
súdu dňa 24.3.2005 (správne 24.6.2005 – poznámka najvyššieho súdu), podal ho v zákonom
stanovenej lehote. Rozhodnutie krajského súdu (a tiež okresného súdu), podľa ktorého návrh
na súd o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov mohol podať najneskôr
do 19.4.2005, spočíva preto na nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalovaný 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že z jeho obsahu vyplýva, že žalobca
v skutočnosti napáda právne posúdenie plynutia trojročnej prekluzívnej doby. Túto námietku
žalobcu treba považovať za dovolací dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý
však nie je dôvodom prípustnosti dovolania. Navrhol preto jeho dovolanie zamietnuť.
Ostatní žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3
O.s.p.). Dovolanie preto ani podľa tohto zákonného ustanovenia prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Treba
zdôrazniť, že prípustnosť dovolania nie je založená už tým, že dovolateľ určitú vadu konania
tvrdí, ale až zistením, že konanie je takou vadou skutočne postihnuté.
Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.
Pokiaľ dovolateľ v dovolaní opieral prípustnosť dovolania o ustanovenie § 237
písm. f/ O.s.p., treba uviesť, že toto zákonné ustanovenie možnosť konať pred súdom dáva
do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým
v napadnutom rozhodnutí. Žalobca žiadne konkrétne skutočnosti v postupe súdu, ktoré by
ho vylučovali z realizácie jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom, neuviedol. Z obsahu jeho dovolania vyplýva, že odvolaciemu súdu vytýka
nesprávne právne posúdenie veci.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (viď § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.), možno ho ale (úspešne) uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní.
Nesprávne právne posúdenie veci nie je dôsledkom procesnej vady konania v zmysle § 237
O.s.p., ale omylu v aplikácii práva. I keby odvolací súd v napadnutom rozsudku prípadne
aj vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nespôsobil by tým procesnú vadu
konania v zmysle § 237 O.s.p., ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného
ustanovenia.
Keďže v prejednávanej veci dovolanie žalobcu smerovalo proti rozsudku odvolacieho
súdu, proti ktorému podľa § 238 ods. 2 a 3 O.s.p. prípustné nie je a neboli zistené ani
dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho
dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4
veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého
rozhodnutia krajského súdu.
Žalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov
konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaným 1/, 2/ a 3/ v dovolacom konaní trovy
nevznikli, preto im neboli priznané. Žalovanému 4/ v dovolacom konaní síce vznikli trovy
právneho zastúpenia, ale dovolací súd z hľadiska náhrady trov dovolacieho konania na jeho
podanie z 23.12.2006 neprihliadol, keďže žalovaný 4/, resp. jeho advokát o priznanie trov
dovolacieho konania nepožiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.9.2005).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. marca 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: