Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/205/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. D. K., správkyne

konkurznej podstaty, so sídlom v B., úpadcu E. S. – „L.“, bytom v B., IČO X., proti

žalovaným 1/ E. S., bývajúcej v B., 2/ M. S., nar. X., bývajúcemu v B., 3/ R. S., nar. X.,

bývajúcemu v B., 4/ I. S., nar. X., bývajúcemu v B., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde v Brezne pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. novembra 2006

sp. zn. , takto

rozhodol:

D ovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. novembra

2006 sp. zn. o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno rozsudkom z 10.2.2006 č.k. -24 zamietol vzájomný

návrh žalobcu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že bol

podaný po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka (ďalej len ).

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 14. novembra 2006 sp. zn.

na odvolanie žalobcu rozsudok okresného súdu potvrdil. Uviedol, že v ustanovení § 149

ods. 4 ide o lehotu prekluzívnu, ktorá má povahu hmotnoprávnu. Účastník teda musí

v posledný deň tejto lehoty podať žalobu (vzájomný návrh) na súd, ak majú nastať právne

účinky týmto ustanovením sledované bez ohľadu na to, aké súdne konanie začalo a kedy

sa skončilo. V danej veci bolo možné podať návrh na súd o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov najneskôr do 19.4.2005. Keďže žalobca tak urobil až 24.6.2005,

t.j. po uplynutí tejto hmotnoprávnej lehoty, okresný súd správne jeho žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutiami nižších súdov, ktoré jeho návrh zamietli

z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle Poukázal na to, že on z objektívnych

dôvodov nemohol podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

v zákonom stanovenej lehote. Správne mali súdy trojročnú prekluzívnu lehotu uvedenú

v predĺžiť o dobu, počas ktorej súd konal o rovnakom návrhu podanom

právnym predchodcom žalovaných. Uvedená lehota tak mohla uplynúť najskôr nadobudnutím

právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6.7.2005, ktorým potvrdil

uznesenie Okresného súdu Brezno z 3.6.2005 o zastavení konania o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov začatom na návrh právneho predchodcu

žalovaných. Keďže on podal vzájomný návrh v rámci odvolania proti uzneseniu okresného

súdu dňa 24.3.2005 (správne 24.6.2005 – poznámka najvyššieho súdu), podal ho v zákonom

stanovenej lehote. Rozhodnutie krajského súdu (a tiež okresného súdu), podľa ktorého návrh

na súd o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov mohol podať najneskôr

do 19.4.2005, spočíva preto na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalovaný 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že z jeho obsahu vyplýva, že žalobca

v skutočnosti napáda právne posúdenie plynutia trojročnej prekluzívnej doby. Túto námietku

žalobcu treba považovať za dovolací dôvod uvedený v , ktorý

však nie je dôvodom prípustnosti dovolania. Navrhol preto jeho dovolanie zamietnuť.

Ostatní žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Dovolanie preto ani podľa tohto zákonného ustanovenia prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Treba

zdôrazniť, že prípustnosť dovolania nie je založená už tým, že dovolateľ určitú vadu konania

tvrdí, ale až zistením, že konanie je takou vadou skutočne postihnuté.

Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.

Pokiaľ dovolateľ v dovolaní opieral prípustnosť dovolania o ustanovenie § 237

písm. f/ , treba uviesť, že toto zákonné ustanovenie možnosť konať pred súdom dáva

do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Žalobca žiadne konkrétne skutočnosti v postupe súdu, ktoré by

ho vylučovali z realizácie jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom, neuviedol. Z obsahu jeho dovolania vyplýva, že odvolaciemu súdu vytýka

nesprávne právne posúdenie veci.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ), možno ho ale (úspešne) uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní.

Nesprávne právne posúdenie veci nie je dôsledkom procesnej vady konania v zmysle § 237

, ale omylu v aplikácii práva. I keby odvolací súd v napadnutom rozsudku prípadne

aj vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nespôsobil by tým procesnú vadu

konania v zmysle , ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného

ustanovenia.

Keďže v prejednávanej veci dovolanie žalobcu smerovalo proti rozsudku odvolacieho

súdu, proti ktorému podľa a prípustné nie je a neboli zistené ani

dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho

dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení s

veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého

rozhodnutia krajského súdu.

Žalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). Žalovaným 1/, / a / v dovolacom konaní trovy

nevznikli, preto im neboli priznané. Žalovanému 4/ v dovolacom konaní síce vznikli trovy

právneho zastúpenia, ale dovolací súd z hľadiska náhrady trov dovolacieho konania na jeho

podanie z 23.12.2006 neprihliadol, keďže žalovaný 4/, resp. jeho advokát o priznanie trov

dovolacieho konania nepožiadal ( v znení účinnom od 1.9.2005).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: