Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
acb/380165.59300a.pdf
PDF · 127.27 KB
No categories available
6Obdo/31/2007
Najvyšší súd 6 Obdo 31/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci žalobcu: Ing. I.M. – A., O.X.S., IČO: X., zast. Mgr. R. U., advokátom so
sídlom V.X.B., proti žalovanému: H.S.S., a.s., N.X.H., IČO: X., zast. doc. JUDr. Ľ. F., CSc.,
advokátom so sídlom K. X.B., o zaplatenie 57 394 843,70,- Sk vedenej na Okresnom súde
v Nitre pod sp. zn.: 23 Cb 149/2005, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre zo dňa 6. júna 2007, č.k.: 15 Cob 89/2007-405, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 6. júna 2007, č.k.: 15 Cob 89/07-405 sa
z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Nitre rozsudkom z 20. novembra 2006, č.k.: 23 Cb 149/2005-297
rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie škody a ušlého zisku tak, že žalobu
zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal preukázané,
že účastníci konania uzatvorili 8. marca 2004 platnú kúpnu zmluvu č. T 0001/2004, v zmysle
ktorej mal žalobca ako predávajúci dodať žalovanému ako kupujúcemu tovar – sladovnícky
jačmeň v dohodnutej kvalite a v množstve 20 000 ton za cenu 5000,- Sk za tonu. Tovar mal
byť dodaný po písomnom oznámení žalovaného na určené miesto a v určenom objeme
po mesiacoch. Žalovaný si svoju povinnosť splnil, oznámil žalobcovi 30. júla miesto a objem
dodania tovaru zaslaním faxovej správy z 30. júla 2004. Žalobca prijatie správy potvrdil,
spochybnil viazanosť správy na uzatvorenú kúpnu zmluvu. Prvostupňový súd vyhodnotil
oznámenie žalovaného ako splnenie si povinnosti vyplývajúce z čl. V. bod 5.2 zmluvy
č. T 0001/2004. Žalobca nepreukázal, že žalovaný konal v rozpore s obchodnými
zvyklosťami zachovávanými medzi účastníkmi konania, pretože zmluva č. T 0001/2004
ustanovenia o obchodných zvyklostiach neobsahovala.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca ako predávajúci si nesplnil svoju
povinnosť dodať kupujúcemu dohodnutý tovar v termíne a miesto určené kupujúcim v súlade
so zmluvou a § 414 ods. 1 Obch. zák. Žalobca si taktiež nesplnil povinnosť – predložiť
kupujúcemu zoznam subdodávateľov a kópie kúpnych zmlúv uzatvorených s týmito
subdodávateľmi do 15. marca 2004. Prvostupňový súd konštatoval, že nedošlo k porušeniu
zmluvnej povinnosti žalovaným, preto neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením
a prípadnou škodou existujúcou na strane žalobcu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozhodol na odvolanie žalobcu rozsudkom
zo 6. júna 2007, č.k.: 15 Cob 89/2007-405 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa
z 20. novembra 2006, č.k.: 23 Cb 149/2005-297 zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi 57 394 843,70,- Sk a trovy konania v sume 2 940 022,20,- Sk.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v konaní bolo nepochybne
preukázané, že účastníci konania 8. marca 2004 uzatvorili kúpnu zmluvu č. T 0001/2004
podľa ust. § 409 a nasl. Obch. zákonníka, pričom žalobca ako predávajúci sa zaviazal dodať
žalovanému ako kupujúcemu 20 000 ton sladovníckeho jačmeňa s termínom dodávky
do 31. decembra 2004 v cene 5000,- Sk za tonu. Žalovaný dohodnuté množstvo
sladovníckeho jačmeňa k 31. decembru 2004 neodobral.
Jednou z povinností žalovaného bolo v zmysle čl. V. bod 5.2 určiť spôsob a objem
dodávky tovaru po mesiacoch a kupujúcemu písomne čo najneskôr do 30. júla 2004 oznámiť.
Žalobca sa písomne domáhal u žalovaného oznámenia detailného harmonogramu
navážania tovaru, teda splnenia si povinností v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy.
Žalovaný do 31. decembra 2004 neoznámil žalobcovi miesto, spôsob a objem dodávky
tovaru po mesiacoch v zmysle uvedeného čl. V. bod 5.2, čím došlo z jeho strany k porušeniu
zmluvnej povinnosti zakladajúcej nárok oprávneného na prípadnú náhradu škody.
Žalobca preukázal, že bol schopný dodať žalovanému zmluvne dohodnuté množstvo
sladovníckeho jačmeňa v objeme 20 000 ton, keďže v mesiaci január 2005 uzatvoril kúpnu
zmluvu s obchodnou spoločnosťou S. s.r.o. D.S., ktorej odpredal 20 000 ton sladovníckeho
jačmeňa.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, a to za uskladnenie 20 000 ton jačmeňa
za obdobie od augusta 2004 do decembra 2004 v celkovej sume 7 092 400,- Sk, ďalej
uhradenú zmluvnú pokutu za riadne a včas neodobratý tovar od prvovýrobcov vo výške 30%
z dodávky tovaru, čo predstavuje sumu 27 000 000,- Sk, náklady spojené s prepravou
jačmeňa v sume 4 000 000,- Sk, finančné náklady spojené s obstaraním zdrojov v banke
v sume 184 444,- Sk a ušlým ziskom – rozdiel medzi dohodnutou predajnou cenou 5000,- Sk
a skutočne zrealizovanou kúpnou cenou 4139,- Sk, čo celkovo predstavuje čiastku
57 394 843,70,- Sk.
Žalobca preukázal listinnými dôkazmi dôvodnosť rozsahu uplatneného nároku
na náhradu škody, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 220 OSP zmenil a žalobe vyhovel. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa
ust. § 224 ods. 1, 2 OSP s použitím ust. § 142 ods. 1 OSP a úspešnému účastníkovi t.j.
žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 2 940 022,20,- Sk.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie a navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 6. júna 2007, č.k.: 15 Cob 89/2007-
405 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec a v konaní došlo k iným vadám, ktoré mali
za následok nesprávne posúdenie veci. Prípustnosť dovolania je daná v zmysle ust. § 238
ods. 1 a 2 OSP.
V zmysle kúpnej zmluvy z 8. marca 2004 (č. T 0001/2004) sa žalobca zaviazal dodať
žalovanému sladovnícky jačmeň v dohodnutej kvalite podľa štandardu H. (čl. 3
ods. 3.1 Zmluvy). Definícia akosti bola uvedená v prílohe č. 1 Zmluvy č. T 0001/2004 (ďalej
Zmluva).
Žalobca sa v Zmluve zaviazal ručiť za kvalitu tovaru až do dňa jeho prevzatia
kupujúcim (čl. 3 ods. 3.2 Zmluvy), predložiť žalovanému zoznam subdodávateľov ako
aj kópie uzatvorených zmlúv so subdodávateľmi do 15. marca 2004 (čl. 4 ods. 4.7 Zmluvy).
To je základný predpoklad plnenia si povinností zo strany žalovaného. Žalovaný
sa zaviazal preveriť kvalitu tovaru podľa informatívnej vzorky a výsledok rozboru oznámiť
predávajúcemu do 14 dní. Podľa čl. 5 ods. 5.2 druhá veta Zmluvy bolo medzi zmluvnými
stranami dojednané presne, určito a nezameniteľne miesto určenia tovaru ako „sklad
kupujúceho vo firme H.S.S., a.s. N..“ Zmluva však pripúšťala
aj možnosť, že žalovaný jednostranným úkonom môže žalobcovi určiť aj iné miesto. Medzi
zmluvnými stranami bolo však explicitne dojednané, že ak tak žalovaný neurobí, platí
v Zmluve označené miesto dodania tovaru. Ak žalovaný mohol jednostranne realizovať
zmenu miesta určenia dodania tovaru, musel by v lehote do 30. júla 2004 určiť iné miesto
určenia.
Zmluva je zostavená tak, aby každá zo strán mala chránené svoje práva. Splnenie
jednej povinnosti podmieňuje splnenie ďalšej povinnosti. Povinnosť oznámiť miesto kontroly
dodávaného tovaru a poskytnutie tovaru ku kontrole, je jednou z podmienok oznámenia
miesta prevzatia tovaru.
Odvolací súd logiku a časový sled uskutočňovania úkonov, ktorých vykonanie Zmluva
predpokladala, opustil.
Povinnosť žalovanému podľa čl. 5 ods. 5.2 predchádzalo splnenie povinnosti
žalobcom, a to oznámenie zoznamu subdodávateľov a s nimi uzatvorených kúpnych zmlúv
do 15. marca 2004. Splnenie tejto povinnosti má podstatný vplyv pre uskutočnenie kontroly
kvality tovaru. Sám žalobca tvrdí, že informatívne vzorkovanie tovaru je teda v zmluve
ustanovené ako povinnosť žalovaného a jeho vykonanie je predpokladom prijatia tovaru
žalobcu na sklad žalovaného. Z uskutočneného dokazovania vyplýva, že táto povinnosť
nebola splnená žalobcom nikdy. Na základe telefonátov boli odobraté iba niektoré vzorky,
nie na základe predloženého zoznamu subdodávateľov. Žalobca sám priznáva, že vzorkovanie
bolo iba „začaté“.
Faktom zostáva, že žalobca neposkytol žalovanému predpokladanú súčinnosť
a v dôsledku toho nemohla byť vykonaná ďalšia podmienka plnenia – kontrola kvality tovaru,
ktorý mal byť následne dodaný.
Tvrdenie žalobcu, že v zmluve nebola povinnosť žalovaného prevziať jačmeň
od žalobcu, viazaná na odobratie informatívnych vzoriek je nepravdivé. Sladovnícky jačmeň
sa mal dodať podľa štandardov H..
Žalobca sám uvádza, že ak by informatívne rozbory preukázali nevyhovujúcu kvalitu
jačmeňa, mal by žalobca možnosť ako obchodník, svoj jačmeň nevyhovujúcej kvality
vymeniť za jačmeň iného dodávateľa s kvalitatívnymi parametrami spĺňajúcimi podmienky
prílohy zmluvy. Žalovaný poukázal na cenu jačmeňa, ktorá poukazuje na kvalitu obchodného
tovaru.
Žalovaný ďalej v dovolaní poukázal aj na vyčíslenie škody, ktoré napáda a rozporuje
ako absolútne nedôvodné náklady, a ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za škodu
- 7 092 400,- Sk – náklady s uskladnením jačmeňa v období august 2004 do decembra
2004. Uskladňovať 20 000 ton jačmeňa do 31. decembra 2004 bolo zmluvnou povinnosťou
žalobcu vyplývajúcou zo Zmluvy. Škodu by mohli predstavovať iba náklady na skladovanie
po 31. decembri 2004.
- 27 000 000,- Sk - škoda spôsobená žalobcovi tým, že musel subdodávateľom zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 30% ceny za neodobratý tovar. Žalobca mal podľa Zmluvy dodať
žalovanému jačmeň do 31. decembra 2004. Ak mal žalobca uzatvorené také zmluvy
so subdodávateľmi, podľa ktorých mu vznikla sankčná povinnosť za neodobratie tovaru pred
31. decembrom 2004, potom nemôže existovať príčinná súvislosť medzi konaním
resp. nekonaním žalovaného a touto škodou.
Žalobcovi vznikla „škoda“ z dôvodov na jeho strane
- 4 000 000,- Sk – prepravné náklady – tieto mal podľa Zmluvy znášať žalobca. Túto
škodu nepreukázal nijakým spôsobom.
- 184 444,- Sk – žalobcovi nemohla vzniknúť škoda v roku 2004, nakoľko k plneniu
malo dôjsť do 31. decembra 2004, tovar by bol žalovaný povinný zaplatiť do 15 dní
od doručenia faktúry t.j. až v roku 2005. Žalobca tvrdí, že v januári 2005 uzatvoril
so spoločnosťou S., s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorou predmetný jačmeň tejto spoločnosti predal.
-17 220 000,- Sk – ušlý zisk – žalobca nepreukázal, že by spoločnosť S. s.r.o. predal
jačmeň takých parametrov, ako bolo dojednané v Zmluve so žalovaným. Naopak,
bolo preukázané, že žalobca nebol schopný splniť si svoju povinnosť dodať tovar
v požadovanej kvalite.
Dovolateľ má zato, vzhľadom na zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa, že niektoré
skutočnosti neboli predmetom náležitého dokazovania. To sa týka o.i. aj výšky uplatňovanej
náhrady škody. Odvolací súd, keďže rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, sa touto otázkou
mal vysporiadať. Nie je jasné, akými dôkazmi sa odvolací súd pri rozhodovaní o výške
náhrady škody riadil, aké dôkazy považoval za potrebné doplniť.
Žalobca sa písomne vyjadril k dovolaniu žalovaného a navrhol, aby dovolací súd
dovolanie zamietol.
Upozornil nato, že súd urobil chybu pri doručovaní dovolania, keď ho doručil
žalobcovi a nie právnemu zástupcovi. Zmluvou sa žalobca nezaviazal splniť povinnosti
žalovanému t.j. predložiť zoznam subdodávateľov a kópií zmlúv so subdodávateľmi písomne,
pričom ich faktické splnenie preukázal v konaní.
Žalobca má zato, že splnenie povinnosti žalobcu podľa čl. 4 ods. 4.7 Zmluvy
nepodmieňovalo a nebolo predpokladom splnenia povinnosti žalovaného podľa čl. 5 ods. 5.7
Zmluvy.
Ďalej poukázal žalobca na dikciu čl. 5 ods. 5.2 Zmluvy, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že miestom plnenia je vždy sklad žalovaného v danom mieste, alebo iný prenajatý
sklad, ktorý žalovaný v oznámení určí. Plnenie povinnosti žalovaného podľa čl. 5 ods. 5.2
Zmluvy nebolo podmienené splnením žiadnej inej povinnosti žalobcom. Nevyhovujúca
kvalita tovaru, zistená informatívnym vzorkovaním, nebola dojednaná ako dôvod odstúpenia
od zmluvy. Žalobca poukazuje na list žalovaného z 29. decembra 2004, z obsahu ktorého
vyplýva odmietnutie žalovaného prevziať plnenie od žalobcu.
O tom, že žalobca bol schopný Zmluvu riadne a včas plniť svedčia: zápis z rokovania
z 3. decembra 2004, list z 10. decembra 2004 a 14. decembra 2004.
V konaní nebolo preukázané, že tovar, ktorý bol určený na plnenie Zmluvy
by nespĺňal kvalitatívne požiadavky dohodnuté Zmluvou.
Žalobca dodacími listami a zmluvami preukázal, že začiatkom roka 2005 predal tretím
osobám sladovnícky jačmeň v objeme 20 000 ton za cenu 4139,- Sk/tona. Vznik škody
a jej výška bola v konaní žalobcom riadne preukázané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas a prípustnosť dovolania je daná v zmysle ust. § 238 ods. 1
OSP, preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre i konania predchádzajúcemu
jeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.
Nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP môže
spočívať v tom, že súd na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny
predpis alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil. Ide teda o omyl súdu
v aplikácii práva, v predmetnej veci jeho nesprávne vyloženie.
Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že títo uzatvorili kúpnu zmluvu
č. T 0001/2004 dňa 8. marca 2004 vrátane jej prílohy č. 1 podľa ust. § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka. Účastníci konania si v kúpnej zmluve č. T 0001/2004 dohodli
predmet a čas plnenia, cenu ako i ďalšie podmienky dodávky, a to v písomnej forme.
Ako vyplýva zo znenia kúpnej zmluvy č. T 0001/2004 a jej dodatku č. 1, zmluvné
strany si dohodli v tejto zmluve práva a povinnosti, ktorých splnenie je vo vzájomnej
súvislosti.
V bode 4 zmluvy č. T 0001/2004 sú vymedzené práva a povinnosti predávajúceho –
žalobcu. Medzi inými jeho povinnosťou bolo aj predloženie kupujúcemu (žalovanému)
zoznam subdodávateľov, ako aj kópie kúpnych zmlúv uzatvorených s týmito subdodávateľmi
do 15. marca 2004 (čl. 4 ods. 4.7 Zmluvy).
Podľa názoru dovolacieho súdu, žalobca túto povinnosť – jej splnenie preukazoval
svedeckými výpoveďami, pričom tvrdil i vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného,
že Zmluva č. T 0001/2004 mu neukladala splniť si túto povinnosť písomne. Odvolací súd
nerešpektoval písomne dohodnuté práva a povinnosti medzi účastníkmi konania dohodnuté
v zmluve č. T 0001/2004. Ak bola dohodnutá zmluvná povinnosť žalobcu predložiť
predávajúcemu „kópie kúpnych zmlúv uzatvorených so subdodávateľmi“ a „predložiť
zoznam subdodávateľov“, nemôže byť táto žalobcom splnená inak, ako písomnou formou.
Žalobca uzatvoril zmluvy so subdodávateľmi 18. marca 2004 so spoločnosťou P.s.r.o.
(č.l. 32), 31. marca 2004 so spoločnosťou A. s.r.o. (č.l. 33), 15. marca 2004 s A. – Ing. V.I.
(č.l. 34), 7. apríla 2004 so spoločnosťou D. – S.s.r.o. (č.l. 35), 6. apríla 2004 so spoločnosťou
R. a.s. (č.l. 36), 25. marca 2004 so Z. Č. (č.l. 37) a 24. marca 2004 so S. (č.l. 38).
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca si nesplnil svoju zmluvnú
povinnosť podľa čl. 4 ods. 4.7 Zmluvy, čo nesporne preukazujú zmluvy uzatvorené medzi
žalobcom a jeho subdodávateľmi.
Rovnako odvolací súd nevyhodnotil povinnosti žalobcu podľa čl. 4 ods. 1, 2 a 3
Zmluvy vo vzťahu k povinnosti žalovaného podľa čl. 5 Zmluvy.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací právne nevyhodnotil čl. 5 ods. 5.2 (miesto
plnenia) t.j. či žalobca nemohol splniť dodávku sladovníckeho jačmeňa na sklad žalovaného
v Nitre vzhľadom k tomu, že iné miesto, napriek možnosti danej Zmluvou, žalovaný neurčil.
Dovolací súd je názoru, že zmluva č. T 0001/2004 uzatvorená medzi účastníkmi
konania koncipovala práva a povinnosti účastníkov tohto zmluvného vzťahu tak,
aby postupným splnením stanovených zmluvných povinností zmluvných strán, došlo
k splneniu dodávky sladovníckeho jačmeňa v dohodnutom množstve a kvalite za dohodnutú
cenu.
Takéto skúmanie prerušenia zmluvných povinností účastníkov konania vyplýva
z ust. § 376 Obchodného zákonníka a je predpokladom pre posúdenie žaloby žalobcu, keďže
tento sa žalobou domáhal náhrady škody, teda ide o deliktuálny záväzok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací je názoru, že odvolací súd
pochybil, keď bez dostatočného dokazovania t.j. skúmania nároku žalobcu, mu priznal
náhradu škody.
Dovolací súd preto rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 6. júna 2007, č.k.:
15 Cob 89/07-405 podľa ust. § 243b ods. 1 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
v zmysle ust. § 243b ods. 2 OSP.
Bude preto úlohou odvolacieho súdu, aby v novom konaní postupoval v naznačenom
smere a o odvolaní žalobcu znova rozhodol, a to aj o trovách dovolacieho konania
(§ 243b ods. 4 OSP).
Záverom dovolací súd k pripomienke právneho zástupcu žalobcu o nesprávnom
doručovaní dovolania (§ 49 ods. 1 OSP) uvádza, že dovolacie konanie je konaním
po právoplatnom skončení konania pred súdom prvého a druhého stupňa. Plnomocenstvo
účastníka udelené advokátovi „na celé konanie“ (§ 28 ods. 2 OSP) zaniká právoplatnosťou
rozhodnutia odvolacieho súdu. Pre dovolacie konanie preto ako dovolateľ, tak i ostatní
účastníci musia splnomocniť osobitným plnomocenstvom advokáta pre dovolacie konanie.
Plnomocenstvo udelené advokátovi v základnom konaní (pred podaním dovolania) možno
uznať aj v dovolacom konaní len vtedy, ak je výslovne v ňom uvedené, že sa vzťahuje
aj na dovolacie konanie. V plnomocenstve udelenom žalobcom advokátovi Mgr. R.U. (č.l.
309) však nie je výslovne uvedené, že sa vzťahuje aj na dovolacie konanie.
Za týchto okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď dovolanie
žalovaného doručil žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi v základnom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 20. marca 2008
JUDr. Anna Marková, v. r.
Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu