Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/301/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka,

v právnej veci žalobcu : S., zastúpená S., B., proti žalovanému : N., Š., IČO: X., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 29. júna 2006 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu uznesením z 29. júna 2006 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil.

O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. Rozhodol tak

po zistení, že neboli splnené podmienky konania. Z hľadiska označenia žalobcu nie sú

pochybnosti o tom, že Slovenský pozemkový fond, ktorý je právnickou osobou, vystupuje

v konaní ako subjekt občiansko-právnych vzťahov. Slovenský pozemkový fond zastupuje

štát v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených

v osobitnom predpise, ktorým je Z porovnania vyššie uvedených

zákonných ustanovení je zrejmé, že je vo vzťahu k

ods. 2 špeciálnym ustanovením. Zákonný zástupca štátu, ktorého sa vec týka, je ten

orgán so zákonnou náplňou činnosti, s ktorou priamo súvisí predmet súdneho konania.

Predpoklad zákonného zastúpenia štátu Slovenským pozemkovým fondom je vymedzený

v tak, že Slovenský pozemkový fond (ako zákonný

zástupca štátu) musí v zmysle citovaného ustanovenia v konaní pred súdom preukázať, že

predmetom súdneho konania sú nehnuteľnosti uvedené v § 17 (že sú v správe Slovenského

pozemkového fondu) v spojení s , a že tieto nehnuteľnosti

sú vo vlastníctve štátu. Iba po preukázaní splnenia týchto podmienok možno považovať

Slovenský pozemkový fond za zákonného zástupcu štátu (Slovenskej republiky).

Slovenskému pozemkovému fondu teda prináleží oprávnenie zastupovať štát pred súdom

vo všetkých veciach týkajúcich sa nehnuteľností, keď je nesporná existencia vlastníckeho

práva štátu. Z uvedeného možno preto vyvodiť záver, že Slovenský pozemkový fond nemá

zákonné oprávnenie zastupovať štát v konaniach, ktoré sa týkajú určenia vlastníckeho práva,

ak je toto právo spochybňované. Slovenský pozemkový fond by nemohol konať v tomto

prípade v mene Slovenskej republiky ani na základe plnomocenstva, keďže štátny orgán,

ktorého sa daná vec týka, a ktorý by mal oprávnenie konať v mene štátu ako zákonný

zástupca, by nemohol splnomocniť právnickú osobu na zastupovanie v občianskom súdnom

konaní v zmysle , podľa ktorého sa účastník môže dať v konaní zastupovať

zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa , môže si účastník

zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že návrh

na súd podal za žalobcu – Slovenskú republiku niekto, kto na takýto právny úkon nemal

oprávnenie, pričom tento nedostatok konania z dôvodov uvedených nie je možné odstrániť.

V danej veci ide o neodstrániteľnú vadu konania (keď Slovenský pozemkový fond nemôže

uvedený nedostatok podmienok konania odstrániť), pretože za Slovenskú republiku by

musel konať štátny orgán, ktorého sa vec týka).

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 29. júna 2006

sp. zn. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Poukázal na

ustanovenie v zmysle ktorého mu postupom súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Vychádzal z ustanovenia z ktorého

vyplýva, že Slovenský pozemkový fond zastupuje v konaní pred súdmi štát alebo neznámych

vlastníkov, ak predmetom konania (a teda aj konania o určenie vlastníckeho práva) sú

nehnuteľnosti, ktoré spravuje, resp. s ktorými nakladá. Výkladové nejasnosti o tom, či štát

zastupuje orgán štátnej správy alebo Slovenský pozemkový fond ( ) boli

podľa názoru dovolateľa vyriešené , ktorým sa menil a dopĺňal

Vyslovil názor, že ustanovenie je

vo vzťahu k ustanoveniu „lex specialis“. S poukazom na

Slovenskej republiky uviedol, že žiadny zo štátnych orgánov nemá právomoc zastupovať

Slovensku republiku v konaniach pred súdmi, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti vo

vlastníctve štátu uvedené v Táto právomoc bola zákonom

zverená výlučne Slovenskému pozemkovému fondu.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania ( ) proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že

dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd z úradnej povinnosti ( veta druhá ). Zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu,

ak konanie v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia

pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Dovolací

súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté niektorou z procesných

vád uvedených v Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ v súvislosti

s uznesením krajského súdu namietal vadu podľa , preto osobitnej

pozornosti dovolacieho prieskumu bol zameraný tento dovolací dôvod.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, byť vypočutý ako účastník konania, robiť

prednesy, navrhovať dôkazy a pod.), to platí aj pre postup súdu prvého stupňa v prípade, ak

by odvolací súd z takého pochybenia nevyvodil vo svojom rozhodnutí dôsledky. Z uvedeného

je potrebné vyvodiť, že ak má ísť o naplnenie predpokladov dovolania podľa ustanovenia

, musí ísť zo strany súdu o porušenie konkrétneho procesného

ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať

pred súdom. O takýto prípad vady konania však v posudzovanej veci nepochybne nejde.

Žalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie v konaní pred súdom prvého stupňa, bol

vypočutý ako účastník konania, krajský súd nariadil pojednávanie, na ktoré bol taktiež

žalobca riadne predvolaný a bolo mu umožnené na pojednávaní robiť prednesy. Zo súdneho

spisu teda nevyplýva nič, čo by odôvodnilo existenciu tohto dovolacieho dôvodu.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. V ustanovení § 239

ods. 2 sú dané podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa.

Pri posudzovaní uznesenia krajského súdu, pokiaľ nebol zrušený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak konanie bolo zastavené, treba vychádzať z toho, že rozsudok okresného

súdu v sebe zahrňuje kladné posúdenie subjektivity žalobcu ako jednej z podmienok konania.

Odvolací súd však túto otázku posúdil opačne a svojím uznesením obsahovo zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré má v tomto ohľade povahu uznesenia. Proti

uvedenému výroku uznesenia odvolacieho súdu je preto v posudzovanom prípade prípustné

dovolanie podľa ustanovenia

Dovolateľ namietal tiež nesprávny právny názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol,

že Slovenský pozemkový fond nemal v danej veci zákonné poverenie zastupovať štát.

Poukazoval na znenie ustanovenia z ktorého podľa jeho

názoru vyplýva, že Slovenský pozemkový fond zastupuje v konaní pred súdmi štát alebo

neznámych vlastníkov, ak predmetom konania (a teda aj konania o určenie vlastníckeho

práva) sú nehnuteľnosti, ktoré spravuje, resp. s ktorými nakladá. Uvedené dôvody

zodpovedajú dovolaciemu dôvodu podľa (nesprávne právne

posúdenie veci).

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej

normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú,

nesprávne vyložil, a prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd vo svojom uznesení vyslovil, že Slovenský pozemkový fond zastupuje

štát v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedených

v osobitnom predpise, ktorým je Je zrejmé, že

je vo vzťahu k špeciálnym ustanovením. Zákonný

zástupca štátu, ktorého sa vec týka, je ten orgán so zákonnou náplňou činností, s ktorým

priamo súvisí predmet súdneho konania. Predpoklad zákonného zastúpenia štátu Slovenským

pozemkovým fondom je vymedzený v tak, že Slovenský

pozemkový fond (ako zákonný zástupca štátu) musí v zmysle citovaného ustanovenia

v konaní pred súdom preukázať, že predmetom súdneho konania sú nehnuteľnosti uvedené

v ustanovení § 17 (že sú v správe Slovenského pozemkového fondu) v spojení s § 1 ods. 1

a že tieto nehnuteľnosti sú vo vlastníctve štátu. Iba po preukázaní

splnenia týchto podmienok možno považovať Slovenský pozemkový fond za zákonného

zástupcu štátu (Slovenskej republiky). Slovenskému pozemkovému fondu prináleží

oprávnenie zastupovať štát pred súdom vo všetkých veciach nehnuteľností, keď je nesporná

existencia vlastníckeho práva štátu. Slovenský pozemkový fond nemá zákonné oprávnenie

zastupovať štát v žalobách, ktoré sa týkajú určenia vlastníckeho práva, ak je toto právo

spochybňované. Keďže v zmysle ustanovenia ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, zrušil prvostupňový rozsudok a konanie

zastavil, pretože návrh na súd podal za žalobcu niekto, kto na takýto právny úkon nemal

oprávnenie, pričom tento nedostatok konania z dôvodov uvedených nie je možné odstrániť.

Odvolacím súdom daný výklad ustanovenia bol

vecne správny a náležite odôvodnený.

Preto záver odvolacieho súdu ktorým prvostupňový rozsudok zrušil a konanie

zastavil pre nedostatok podmienok konania je správny (viď R 48/2007).

V prípade, ak podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky neexistuje

(vo význame nebude existovať) iný štátny orgán alebo organizácia, ktorej by svedčilo právo

zákonného zástupcu štátu v danej veci, platí, že žalobu na určenie vlastníckeho práva štátu,

pokiaľ súvisí s pozemkovými úpravami, možno považovať za úkon, ktorý je vyhradený

Slovenskej republike – Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky (§ 9 ods. 1

písm. c/ v spojení s a zákona

č. ). Pokiaľ by v danej veci žaloba na určenie vlastníctva štátu nesúvisela

s pozemkovými úpravami, zákonné oprávnenie zástupcu štátu by svedčilo Ministerstvu

financií Slovenskej republiky, ako organizačnej zložke štátu na ústrednej úrovni podľa

ustanovenia in fine , v zmysle ktorého Ministerstvo

financií Slovenskej republiky zabezpečuje výkon štátnej správy vo veciach správy majetku

štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Neobstojí preto ani tvrdenie dovolateľa

o tom, že niet štátneho orgánu, ktorý by v danej veci zastupoval štát, ak by to nebol

Slovenský pozemkový fond.

Návrh na súd podal za žalobcu Slovenskú republiku niekto, kto na takýto právny úkon

nemal oprávnenie (Slovenský pozemkový fond), pričom tento nedostatok konania z dôvodov

uvedených nie je možné odstrániť. Ide teda o neodstrániteľnú vadu konania (keď SPF nemôže

uvedený nedostatok podmienok konania odstrániť; pretože za SR by musel konať štátny

orgán, ktorého sa vec týka), neobstojí ani ďalšia dovolacia námietka žalobcu, že súd mal

vyzvať na opravu podania a odstránenia jeho chýb žalobcu.

Žalobcovi sa v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť vecnú správnosť

napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok

a konanie vo veci zastavené, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako

nedôvodné zamietol ( veta pred bodkočiarkou ). Predmetom dovolacieho

prieskumu nebolo posúdenie žaloby z vecnej stránky.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, nakoľko v dovolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: