Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/308/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci žalobcu J. R., bývjúceho v H., právne zastúpeného JUDr. J. V., advokátom v P.,

proti žalovanej S., U., IČO X., týka sa pobočky v P., U., za účasti vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného H., a.s., U., IČO: X., o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia z choroby z povolania vo výške 36 000 Sk, vedenej na

Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 6. septembra 2006 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 4. apríla 2006 č.k. -27 uložil

žalovanému zaplatiť žalobcovi na istine 24 000 Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku

titulom zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia za dobodovaných

100 bodov podľa lekárskeho posudku zo dňa 17.3.2005. Pokiaľ sa žalobca domáhal

odškodnenia vo väčšom rozsahu bol v prevyšujúcej časti jeho návrh ako nedôvodný

zamietnutý. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 6. septembra 2006 č.k. -57

na základe odvolania žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistení,

že na strane žalobcu nebola preukázaná žiadna zmena pomerov oproti rozhodnutiu v konaní

vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. . Samotné dobodovanie

sťaženia spoločenského uplatnenia samo osebe nezakladá nárok na zvýšenie náhrady za

spoločenské uplatnenie v zmysle vyhlášky č. Na to, aby mohla byť

súdnym rozhodnutím zvýšená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné

preukázať zo strany žalobcu dôvody hodné osobitného zreteľa. Je potom faktom, že samotný

žalobca ako aj ním navrhnutá svedkyňa – jeho manželka pripustili, že k žiadnym ďalším

obmedzeniam v jeho osobnom, spoločenskom živote ako aj pracovnom živote nedošlo.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Jeho prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia , odôvodňujúc ho

, teda že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne

posúdenie vidí v tom, že žalobcovi nebol umožnený samostatným návrhom si uplatniť svoj

nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navýšený o 100 bodov.

Žiadal zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná ani vedľajší účastník sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( od.s 1 ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci podľa ustanovenia § 242 ods. 1

dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je opodstatnené, lebo smeruje voči rozsudku

odvolacieho súdu, ktorý je vecne správny; napadnutým rozhodnutím pri zodpovedaní otázky,

že samotné dobodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia samo o sebe nezakladá nárok

na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3

vyhlášky č. , krajský súd nepochybil, takže s takýmto právnym názorom sa

stotožňuje aj dovolací súd a k už vysloveným argumentom ešte dodáva:

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví

preukazateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na

uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských

úloh. Inak vyjadrené sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie

či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom,

politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie

výkonu či voľby povolania a voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho

sebavzdelávania.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje vo forme jednorazovej

peňažnej sumy podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov. Základom sú

stanovené sadzby s bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorého sa pri odškodnení

vychádza, stanoví lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch, hodných

mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 citovanej vyhlášky), môže súd tieto sumy primerane zvýšiť

na stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu

na základný počet bodov zistených lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej

nápravy. Súd však musí takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vždy náležite

odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho prípadu.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je náhradou tzv. nemateriálnej ujmy

a má slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých

a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Výška odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od

posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti

a ktoré sú teraz pre chorobu z povolania alebo úrazom obmedzené alebo celkom stratené.

Lekárske ohodnotenie tvorí základ, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní predpokladov

poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti. Sumu zodpovedajúcu

základnému počtu bodov, ktorý zistil lekár, možno primerane zvýšiť až na dvojnásobok

podľa predpokladov, ktoré poškodený mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré

sú pre poškodenie (úrazom alebo chorobou z povolania ) obmedzené alebo stratené (§ 6

ods. 2 vyhlášky č. ). Z toho vyplýva, že bodové ohodnotenie v lekárskom

posudku tvorí základ, z ktorého treba vychádzať pri uložení odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia.

V zmysle uvedených zásad odvolací súd dôsledne postupoval a keď aj dovolací súd

mohol preskúmať jeho úvahu len v tom smere, či nevybočila z medzí hľadísk stanovených

zákonom ( v spojení s vyhlášky č. ), či bola v súlade

s pravidlami logického usudzovania a či premisy takého úsudku boli zistené riadnym

procesným postupom, musel konštatovať, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zamietnutý návrh o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia za dobodovaných 100 bodov podľa lekárskeho posudku zo 17.3.2005 je

správny. So záverom tohto súdu možno súhlasiť, že na strane žalobcu nebola preukázaná

žiadna zmena pomerov oproti rozhodnutiu v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza

pod sp. zn. z 29. novembra 2004 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 4. októbra 2005. Samotné dobodovanie sťaženia

spoločenského uplatnenia nezakladá samo osebe nárok na zvýšenie náhrady za spoločenské

uplatnenie v zmysle ustanovenia vyhlášky č. Druhým predpokladom

musia byť dôvody hodné osobitného zreteľa na strane poškodeného, v danom prípade

žalobcu, pre uplatnenie v živote a spoločnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že oproti

predchádzajúcemu posúdeniu v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

k žiadnym ďalším obmedzeniam v osobnom, spoločenskom ako aj pracovnom

živote na strane žalobcu nedošlo.

Odvolací súd preto vec správne právne posúdil vo všetkých aspektoch a jeho

rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenie, takže dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol

( veta pred bodkočiarkou ).

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

hoci boli v dovolacom konaní úspešní ( v spojení s

a ), pretože si ich neuplatnili ( s použitím ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: