Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/5/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej

veci navrhovateľa J. G., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. J. V., advokátom v P., proti

odporcom 1/ H., a.s., M., 2/ S., U., o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 22. februára 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

z 22. februára 2006 sp. zn. v napadnutej časti, a to zmeňujúci výrok

o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 20. júna 2005, č.k. -51 odporcom 1/

a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 105 000 Sk istiny titulom zvýšenia náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 16 400 Sk k rukám

JUDr. J. V., advokáta v P., a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom 1/ a 2/

uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza trovy preddavkované štátom

300 Sk a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Na odvolanie odporcu 2/ Krajský súd v Trenčíne uznesením z 22. februára 2006

sp. zn. zastavil vo veci samej odvolacie konanie. Výrok rozsudku súdu prvého

stupňa o trovách konania zmenil tak, že odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 2 722 Sk k rukám JUDr. J. V., advokáta,

do 3 dní. Odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho

konania 10 350 Sk k rukám JUDr. J. V., advokáta, do 3 dní. Odporcovi 1/ nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania

štátu. Mal za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne

vychádzal z ustanovenia , keď mu priznal plnú náhradu trov konania, lebo

výška plnenia závisela od úvahy súdu. Rozhodol v zmysle ustanovenia ,

nakoľko úspech navrhovateľa v konaní predstavuje 58 %, po odpočítaní

41,7 %-ného úspechu odporcov 1/ a 2/ predstavuje v konečnom dôsledku úspech

navrhovateľa 16,6 %. Preto navrhovateľovi patrí náhrada trov konania vo výške 16,6 % zo

sumy uplatnených trov konania, t.j. zo sumy 16 400 Sk. Náhrada trov konania predstavuje

2 722 Sk.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v časti výroku, ktorým výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o trovách konania zmenil tak, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 2 722 Sk podal mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť

Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie z dôvodu jej nesprávneho právneho posúdenia

( ). Uviedol, že navrhovateľ v konaní preukázal, že sú u neho

dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňovali zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia, čím bol daný základ nároku. Súd voľnou úvahou dospel k záveru,

že z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné priznať

navrhovateľovi plnenie sumy 105 000 Sk, pričom vychádzal zo základného počtu bodov

stanoveného lekárskym posudkom. Navrhovateľ požadoval sumu 180 000 Sk. Priznanú

výslednú sumu považoval s poukazom na preukázané obmedzenia v živote navrhovateľa

za primeranú. Určenie výšky navrhovateľom uplatneného nároku záviselo od úvahy súdu.

Preto boli z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania naplnené zákonné podmienky

pre použitie (navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie

záviselo od úvahy súdu). Navrhovateľa preto nie je možné zaťažiť zodpovednosťou za

výsledok rovnako ako v prípadoch deklaratórnych rozhodnutí, pretože nie je namieste

vyžadovať, aby presne a bez pochybností predpokladal, ako súd svojim konštitutívnym

rozhodnutím zakladajúcim nový právny nárok o konkrétnej výške rozhodne. Pokiaľ súd

návrhu vyhovie, čo do právneho základu návrhu, a v tomto prípade sa tak stalo, návrh

v časti zamietne iba do výšky zvýšenia priznaného základného ohodnotenia, nemôže

v takomto prípade rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle zásady zodpovednosti

za výsledok. Namieste je preto priznanie náhrady trov konania procesne úspešnému

účastníkovi konania v zmysle Rozhodnutie odvolacieho súdu teda

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Navrhovateľ sa stotožnil s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora a žiadal

priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Odporca 1/ sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.

Odporca 2/ navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť, keďže súdy

nemali právomoc o danej veci rozhodovať ( ) resp. navrhol mimoriadne

dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu navrhovateľa ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Predmetné mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie

krajského súdu o náhrade trov konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f

ods. 1 písm. c/ ). V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor nesprávnu

aplikáciu v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu právo.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže

mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo

ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V zmysle ustanovenia platia o trovách konania dve základné zásady,

t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo

na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu ( a ).

Ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok

sporného konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná

plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1) ak

účastníkovi neúspech v pomere k úspechu v konaní bol nepatrný, 2) ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3) ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od

úvahy súdu. V poslednom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu

sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia.

Pokiaľ sa ňou rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia

z hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia

sa musí opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku

upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva

z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je

podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) ani to, akú

sumu v pomere k súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje

rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto

ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu

(prípadne znaleckého posudku). Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania

rozhodnúť podľa tohto ustanovenia. Potom je vylúčené účastníkovi priznať plnú náhradu

trov konania z dôvodu, že mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

V danom prípade si navrhovateľ uplatnil nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení. Podľa uvedeného ustanovenia

v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia primerane zvýšiť a to aj nad sumu stanovenú v § 7 ods. 1, 2 uvedenej vyhlášky.

Súdy dospeli k záveru, že návrh navrhovateľa je čo do právneho základu opodstatnený

(sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa) a čiastočne bolo jeho nároku vyhovené.

Určenie samotnej výšky plnenia (rozsahu zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia) bolo nepochybne závislé na ich úvahe. Preto boli splnené zákonné podmienky

na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa Navrhovateľ mal v konaní

čiastočný úspech a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Krajský súd mal

takisto správne aplikovať toto ustanovenie a priznať navrhovateľovi, hoci mal v konaní

čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania.

Použitie bolo popretím výnimky zo všeobecnej zásady o určení

náhrady trov konania podľa miery úspechu vo veci. S poukazom na vyššie uvedené vyplýva,

že rozhodnutie krajského súdu, ktorým zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa

o náhrade trov konania, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny

prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e

v spojení s

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v tejto časti

v zmysle veta za bodkočiarkou a v spojení s

zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, že právny názor

dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je pre neho záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného ako aj dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: