Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3ff/378033.fc7775.pdf
PDF · 92.71 KB
No categories available
2Cdo/38/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 38/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne JUDr. Z. S.,
bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. D. T., advokátom v B., proti žalovanému J. S., bývajúcemu
v B., zastúpenému JUDr. R. P., advokátom v B., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 9 C 310/2004, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 31. júla 2007 sp. zn. 8 Co 48/2006
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 25. októbra 2005 č.k. 9 C 310/2004-31
konanie o vyprataní bytu zastavil. Vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania v sume 29 656 Sk k jej rukám a v sume 30 000 Sk k rukám
JUDr. T., všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobkyni priznal vrátenie
súdneho poplatku v sume 900 Sk, ktorý jej po právoplatnosti tohto uznesenia bude vrátený
Daňovým úradom Bratislava IV.
Na základe podaného odvolania žalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením
z 31. júla 2007 č.k. 8 Co 48/2006-60 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku
o náhrade trov konania tak, že uložil žalobkyni zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
v sume 44 892,75 Sk na súčet JUDr. R. P. do troch dní. Vyslovil, že žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.
Proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (výrok sa týka trov konania) podala
dovolanie žalobkyňa. Jeho prípustnosť odvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p.
a dôvodnosť z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa
jej názoru odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď zmenil rozhodnutie a uložil jej
zaplatiť žalovanému trovy konania, pričom v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p.,
konkrétne vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. a týmto sa jej odňala postupom odvolacieho
súdu možnosť konať pred súdom. Poukázala na to, že predmetné konanie bolo zastavené
na jej podnet z dôvodu, že žalovaný dobrovoľne po podaní jej žaloby predmetný byt
vypratal. Vytýkala odvolaciemu súdu, že vec nesprávne právne posúdil v rozpore
s ustanovením § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. v rozpore so skutkovým stavom veci, najmä
písomnými dôkazmi, ktoré priložila prvostupňovému súdu k návrhu a jednak ktoré založila
do súdneho spisu počas konania na súde prvého stupňa. Vyššie citovaný skutkový stav
jednoznačne odôvodňoval priznanie náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta
O.s.p. Žiadala, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 48/2006
z 31. júla 2007 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný sa stotožnil so závermi odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia
a navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok žalobkyne
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním, pretože podľa § 236 ods. 1
O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ
to pripúšťa zákon.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom a o trovách
konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa
vo veci samej rozhoduje uznesením.
Žalobkyňa vo svojom dovolaní výslovne napáda uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
rozhodol o trovách konania. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu
o trovách konania treba posudzovať podľa § 239 O.s.p. Je síce pravdou, že uznesením
odvolacieho súdu bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania, avšak
ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2
(pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie
o trovách konania.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde
o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad
nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môže začať len na návrh, či o prípad
z rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dospel však
k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie nie je postihnuté takouto vadou
a teda, že dovolanie žalobkyne nie je prípustné ani podľa § 237 O.s.p.
Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní vytýka odvolaciemu súdu, že pokiaľ nemienil potvrdiť
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, keďže konal a rozhodoval v danej veci neverejne,
mal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, aby umožnil účastníkom
konania primerane sa brániť proti nepravdivým a nedôvodným tvrdeniam druhého účastníka
a tým, že to neučinil bola odňatá možnosť jej konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 237 písm. f/ O.s.p., je potrebné uviesť, že
predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1) odňatie možnosti konať
pred súdom, 2) to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu a 3) možnosť
konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tejto skutočnosti, že zákon
bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich
práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná,
ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania
jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
V prejednávanej veci odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
písm. f/ O.s.p., čiže vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže sa
odvolanie týkalo trov konania, pričom ustanovenie § 220 O.s.p. mu umožňuje v prípade, že
nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia, rozhodnutie zmeniť.
Konaním odvolacieho súdu v predmetnej veci neboli žalobkyni odňaté jej procesné práva,
ktoré jej právny poriadok priznáva.
Keďže prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno v prejednávanej veci vyvodiť ani
z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
jej opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti z dôvodov žalobkyňou
namietaných.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému síce vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd ale napriek tomu žalovanému nepriznal náhradu
trov dovolacieho konania, pretože tieto si neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: