Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/27/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľa: SAD, zastúpeného Mgr. M. K., proti odporcovi: MP, zastúpeného JUDr. S. R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 4. apríla 2006, č. 2006/001362/1440/1441, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13. decembra 2006, č.k. -59, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 13. decembra 2006, č.k. -59 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa

4. apríla 2006, č. 2006/001362/1440/1441, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o vydanie dopravnej licencie, resp. predĺženie platnosti dopravnej licencie na linky mestskej hromadnej dopravy č. 308002, 308004, 308005 a 308006.

Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom, pričom sa stotožnil s právnym názorom odporcu.

Konštatoval, že na konanie o udelenie licencie sa v zmysle § 37 ods. 1 zákona

č. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. ) sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o správnom konaní v platnom znení.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom svojho

právneho zástupcu a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko žalovaný správny orgán síce správne zistil skutkový stav veci, ale vec nesprávne právne posúdil.

Poukázal na znenie posledná veta, podľa

ktorého dopravná licencia sa udelí znova, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona. Uvedené ustanovenie zákona výslovne ukladá povinnosť licenciu opätovne udeliť, ak sú splnené podmienky zákona, pričom podmienky podnikania v cestnej doprave upravuje v prvej hlave v ustanovení až 5. Podľa ustanovenia zákona možno podnikať v cestnej doprave za splnenia všeobecných podmienok podnikania podľa všeobecného predpisu a zároveň za splnenia podmienok odbornej spôsobilosti (u právnickej osoby ide o odbornú spôsobilosť zodpovedného zástupcu) ako aj finančnej spoľahlivosti podľa ustanovenia zákona. Navrhovateľ tieto podmienky splnil, a preto odporca mal povinnosť licenciu opätovne udeliť. Zákonodarca formuloval túto vetu ako povinnosť pre správny orgán konať, t.j. licenciu udeliť a neponechal priestor pre voľnú úvahu správneho orgánu. Taktiež uviedol, že v zmysle mal odporca možnosť udelenie dopravnej licencie viazať na splnenie podmienky a to výkonu vo verejnom záujme, ktorý bol navrhovateľ nútený prevziať, avšak odporca takúto podmienku navrhovateľovi neuložil, a preto nie je možné nevyužitie tejto možnosti zo strany správneho orgánu pripisovať na ťarchu navrhovateľovi.

Podotkol, že v zmysle Smernice Rady č. 96/26/ES z 29. apríla 1996 o prístupe

k profesii dopravcu cestnej nákladnej a osobnej dopravy a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných úradných dokumentov o kvalifikácii určených na to, aby sa týmto dopravcom uľahčilo uplatňovanie práva na slobodu etablovania vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave podnik, ktorý má záujem o povolenie prevádzkovateľa cestnej dopravy, má byť bezúhonný, mať primeranú finančnú spoľahlivosť a spĺňať podmienku formálnych kvalifikácií. Základným regulatívnym prvkom prístupu dopravcom na trh je podľa smernice povinnosť skúmať finančnú spoľahlivosť.

V tomto smere poukázal na skutočnosť, že požiadavka skúmania finančnej

spoľahlivosti bola pri transformovaní do slovenskej legislatívy zahrnutá v ustanovení

Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že

navrhovateľ monopolizuje svoje postavenie dopravcu v P. a tak odopiera odporcovi

jeho rozhodovaciu právomoc. Dopravná licencia je licenciou, preto ide o kvalifikované zvláštne povolenie príslušného subjektu adresované inému subjektu individuálne určenému, má charakter verejnomocenského aktu, má povahu jednostranne zaväzujúceho pravidla. Licencia je prejavom administratívnej metódy regulácie spoločenských vzťahov, realizuje sa tým výkonné a nariaďovacie právo správneho orgánu. Poukázal na to, že na žiadnu licenciu nie je právny nárok. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že pokiaľ ide o splnenie podmienok na vydanie licencie jedná sa o finančnú a odbornú spoľahlivosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach odvolania ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol na odvolacom pojednávaní dňa 26. marca 2008 v zmysle rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho

priebehu konania odvolací súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu zo dňa 4. apríla 2006, č. 2006/001362/1440/1441, ktorým žalovaný ako príslušný správny orgán podľa a 7, a o správnom konaní vo veci žiadosti dopravcu SAD, a.s. T. o vydanie – predĺženie platnosti dopravnej licencie liniek mestskej hromadnej dopravy, žiadosť zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 1. marca 2006 navrhovateľ

požiadal na základe ustanovení o predĺženie platnosti dopravnej licencie liniek mestskej hromadnej dopravy v P. na dobu platnosti 8 rokov od 1. apríla 2006 do 31. marca 2014. Dôvodil, že za kalendárny rok 2005 v súlade s ustanoveniami nebola podľa a zákona medzi dopravcom a Mestom P. uzavretá zmluva o výkone vo verejnom záujme z dôvodu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy, predovšetkým k dohode v otázke náhrady predpokladanej straty dopravcovi. Z uvedeného dôvodu Mesto P. nevydalo rozhodnutie o dopravnej licencii na dobu 8 rokov, ale boli vydané licencie na dobu určitú 3 mesiace, naposledy rozhodnutím č. 2005/03848 zo dňa 29. decembra 2005 s platnosťou od 1. januára 2006 do 31. marca 2006. Proti rozhodnutiam dopravca nenamietal. Navrhovateľ počas rokovaní o zmluve o výkone verejnej správy oznámil odporcovi prerušenie výkonu dopravných činností na území mesta od 31. januára 2006.

Podľa na konanie podľa tohto zákona sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa dopravná licencia sa udeľuje vo

vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na osem rokov, v medzinárodnej

pravidelnej autobusovej doprave na päť rokov, ak žiadateľ nepožiada o kratší čas. Platnosť dopravnej licencie zaniká uplynutím tohto času. Dopravná licencia sa udelí znova, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy ( ).

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho uváženia.

Oblasť povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) je v správnom práve

pomerne široká. Správny orgán však nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle.

Odvolací súd sa zaoberal len posúdením, či správny orgán pri posudzovaní

splnenia podmienok na udelenie licencie dopravcovi mohol uplatniť inštitút správneho uváženia.

Krajský súd poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva len povinnosť obce pri splnení zákonných podmienok vydať dopravnú licenciu bez priestoru na správnu úvahu. To by bol zásah do právomoci správneho orgánu a správne konanie by tak bolo nadbytočné. Navrhovateľ napadnutým rozhodnutím nebol ukrátený na svojich právach, keďže sám chcel prepravnú činnosť prerušiť a tiež v budúcnosti sa môže zúčastniť verejného obstarávania.

Uvedený právny názor krajského súdu je podľa odvolacieho súdu správny.

V danom prípade správny orgán vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci a na vec aplikoval správny právny predpis. Taktiež napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite zdôvodnené a to osobitne na aplikovaný inštitút správneho uváženia a je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.

Keď teda krajský súd dospel k právnemu názoru, totožnému so záverom

správneho orgánu, že otázka posúdenia splnenia podmienok pre udelenie licencie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov navrhovateľa, tento názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného preto

potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny ( ), keď sa stotožnil s právnym posúdením veci a s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a tak, že navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, nakoľko nebol v konaní úspešný a odporcovi preto, že mu tieto nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave dňa 26. marca 2008

JUDr. Jana Henčeková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová