Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/25/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany

Serbovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave 26. marca 2008 v trestnej veci

obvineného J. M. pre trestný čin znásilnenia podľa

Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.), vo veci návrhu na povolenie obnovy

konania vedenej na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod spisovou značkou

, o dovolaní, ktoré podal obvinený J. M., zastúpený JUDr. R. B.,

advokátom v Spišskej Novej Vsi, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 29. júna 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. M. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z 5. februára 2002,

sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

z 15. mája 2002, sp. zn. , obvinený J. M. bol uznaný za vinného

zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. ako obzvlášť

nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom

základe, že

v Spišskej Novej Vsi 25. júna 2000 násilím, napriek jej odporu a proti jej

vôli, vykonal súlož s I. L.,

pričom tento skutok spáchal po odsúdení rozsudkom Okresného súdu

v Spišskej Novej Vsi z 23. júla 1997, sp. zn. , na trest odňatia slobody

na päť rokov za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a iné; z výkonu

uloženého trestu bol podmienečne prepustený 16. novembra 1999 so stanovením

skúšobnej doby na päť rokov.

V teraz rozhodovanej veci bol obvinenému J. M. podľa § 241 ods. 1

Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 a § 35 ods. 2 Tr. zák., uložený súhrnný trest

odňatia slobody na osem rokov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej

skupiny.

Obvinený J. M. podal návrh na povolenie obnovy konania, ktorý bol

uznesením Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo 16. mája 2006, sp. zn.

, podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len ) zamietnutý.

Podstatou návrhu obvineného na povolenie obnovy konania bola

požiadavka na opätovný výsluch (posudok) znalkyne z odboru psychológia

PhDr. M. G.; tvrdil totiž, že znalkyňa vo svojom posudku nevzala do úvahy

svedeckú výpoveď poškodenej I. L. na hlavnom pojednávaní 5. februára 2002.

Okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že obvinený nenavrhol vykonanie

nového dôkazu súdu skôr neznámeho, a preto nie sú splnené podmienky

stanovené v na povolenie obnovy konania,

čo bolo dôvodom na zamietnutie návrhu.

Sťažnosť obvineného J. M. proti uvedenému rozhodnutiu okresného súdu

uznesením Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2006, sp. zn. ,

podľa bola zamietnutá, pričom rekurzný

súd plne akceptoval rozhodnutie súdu okresného.

Obvinený J. M. prostredníctvom zvoleného obhajcu proti uvedenému

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal dovolanie, ktoré oprel o ustanovenie

, teda že zásadným spôsobom bolo porušené právo

na obhajobu ako aj o ustanovenie , teda

že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom. Obvinený sa dovolaním domáhal, aby Najvyšší súd vyslovil porušenie

zákona, zrušil uvedené rozhodnutia krajského i okresného súdu a prikázal súdu

prvého stupňa vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

Obvinený v dovolaní v podstate opakoval argumenty uplatnené v návrhu

na povolenie obnovy konania a v sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu

o tomto návrhu, pričom zároveň tvrdil, že novým a súdu skôr neznámym dôkazom

by mohla byť terajšia výpoveď znalkyne PhDr. M. G., ktorá by musela zohľadniť

aj spomínanú výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, čo by mohlo mať

vplyv na hodnotenie tvrdení I. L.. Odvolateľ tvrdil, že v dôsledku nevypočutia

znalkyne v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania bolo znemožnené

obhajobe vykonávať jej kontrolnú funkciu, v čom vidí zásadné porušenie svojho

práva na obhajobu; zároveň vyvodil, že nevykonanie spomínaného dôkazu

znemožnilo jeho porovnanie s predchádzajúcim stavom, a preto zastáva názor,

že napadnuté rozhodnutie je založené na nezákonne vykonaných dôkazoch.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) primárne konštatoval,

že dovolanie bolo síce podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/

), stanoveným postupom a v zákonnej lehote (, )

a že boli splnené aj ďalšie podmienky dovolanie určené v a v ,

ale evidentne neboli splnené jeho dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, resp.

písm. g/

Dôvody uvádzané dovolateľom v tomto smere sú právne irelevantné,

jednoznačne smerujúce len k tomu, aby Najvyšší súd meritórne preskúmal

skutkový stav vo veci a vyjadril sa k nemu. Základným princípom konania

o dovolaní je však v podstate len posudzovanie právnych otázok, zistenie

skutkové stavu veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie (§ 2 ods. 5 Trestného

poriadku) je povinnosťou súdov prvého a druhého stupňa a nie je možné (hoci

pod určitou právne odôvodňovanou zámienkou) dovolacie konanie chápať

ako bežný opravný prostriedok smerujúci k dosiahnutiu priaznivého rozhodnutia

vo veci súdom tretieho stupňa. Súdna sústava v Slovenskej republike je

dvojstupňová a v dovolacom konaní sa rozhoduje len o okruhu otázok, ktoré

vymedzuje najmä ustanovenie , pričom jeho vedúca idea je

všeobecne vyjadrená v ustanovení , že totiž dovolací

súd nemôže skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku (teda aj stavu

zisteného v inom konaní, mimo hlavného pojednávania) či tento meniť. Najvyšší

súd logicky pri predbežnom preskúmaní dovolania ( ) určitým

spôsobom skúma všetky stránky prípadu súvisiace s rozhodnutím o tomto

mimoriadnom opravnom prostriedku, ale rezultuje len v otázkach naznačených

odvolateľom.

V rozhodovanej veci súd prvého a druhého stupňa dospeli k stanovisku,

že napriek názoru obvineného v konaní o povolení obnovy konania nevyšli najavo

skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie

o vine, resp. treste. Tieto závery súdov sú logické, lebo obvinený sa odvolával

na dôkaz už známy (znalecký posudok) a snažil sa dosiahnuť len hypotetickú

zmenu jeho obsahu, ale hlavne zmenu jeho hodnotenia, čo je postup odporujúci

právnemu inštitútu obnovy konania.

Názor dovolateľa vychádza len z toho, že súdy nevykonali určitý dôkaz,

v dôsledku čoho sa nemohol k nemu vyjadrovať, čím malo byť zásadným

spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Ide o záver, ktorý je len hypotetický,

a preto ho Najvyšší súd neakceptuje. Rovnako absolútne nemôže prijať tvrdenie,

že nevykonaním určitého dôkazu celé rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré

neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, lebo ide o nelogickú konštrukciu

až abstraktného charakteru a tým aj neakceptovateľnú. Je potrebné pritom

konštatovať, že tieto tvrdenia dovolateľa obchádzajú otázku, či vôbec išlo o nový

dôkaz, ktorého vykonanie má logické miesto v konaní o návrhu na povolenie

obnovy konania.

Najvyšší súd na tomto základe dospel k záveru, že je zrejmé nesplnenie

dôvodov dovolania podľa , , čo bolo

aj príčinou jeho odmietnutia na neverejnom zasadnutí ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave 26. marca 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: