Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c23/379770.ffa976.pdf
PDF · 92.85 KB
No categories available
4Cdo/41/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 41/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A. L., bytom X. a 2/ G.
L., bytom X., zastúpených JUDr. D. H., advokátkou so sídlom v K., proti žalovaným
1/ I. C. a 2/ J. C. obom bývajúcim v M., zastúpeným JUDr. D. H., advokátom so sídlom v K.,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Košice –
okolie pod sp.zn. 8 C 29/2004, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 21. novembra 2006 sp.zn. 6 Co 21/2006 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcov o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
Košice – okolie z 9. novembra 2005 č.k. 8 C 29/04-63, ktorým bola zamietnutá žaloba
žalobcov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností
pre kat.úz. M. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X. – zastavaná plocha
2
a nádvorie o výmere X. m– a dom súp.č. X., a ktorým bola žalovaným priznaná náhrada trov
konania 3 912 Sk. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. Žiadali, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili odmietnutím možnosti konať
pred odvolacím súdom a nesprávnym právnym posúdením veci týmto súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací
súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti
dovolania namietanú žalobcami, ktorá mala spočívať v odňatí ich možnosti konať pred súdom
tým, že odvolací súd nevykonal nimi navrhované dokazovanie na oboznámenie sa
s dedičským konaním po nebohom E. L., a tiež tým, že im nebolo doručené vyjadrenie
žalovaných z 3.11.2005 a že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov, ku
ktorým nemohli zaujať stanovisko. Uvedené námietky dovolateľov neboli opodstatnené. Zo
zápisnice o odvolacom pojednávaní je totiž zrejmé, že odvolací súd zopakoval dôkaz už
vykonaný v prvostupňovom konaní a oboznámil zápisnicu o pozostalostnom pojednávaní po
E. L., pričom v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na skutkové zistenia z toho
vyplývajúce. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že nie je odňatím možnosti konať
pred súdom nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi konania, pretože
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Námietku o nedoručení vyjadrenia žalovaných uplatnili dovolatelia už
v odvolacom konaní a teda mali možnosť uplatniť v tomto konaní všetky procesné práva,
ktoré im Občiansky súdny poriadok dáva, najmä právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom,
k procesnému postupu súdu prvého stupňa, jeho skutkovým a právnym záverom a ku
všetkým okolnostiam prípadu. Odvolací súd svoj rozsudok aj náležite a presvedčivo
odôvodnil. Z odôvodnenia rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vyplýva, že
odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého sa
žalobcovia mali domáhať ochrany svojich práv podľa reštitučných predpisov. Odvolací súd
teda potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z toho istého právneho dôvodu, preto i napriek
nepresnosti v odôvodnení jeho rozsudku o obsahu tvrdenia zástupkyne žalobcov, týkajúceho
sa ich trvalého bydliska, nebolo možné konštatovať porušenie zásady dvojinštančnosti
súdneho konania. Žalobcovia v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa mohli uplatniť
všetky výhrady voči právnemu záveru, že sa mali domáhať ochrany svojich práv podľa
reštitučných predpisov, vrátane námietky, že tak nemohli urobiť pre nespĺňanie podmienky
trvalého bydliska.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nemohol zaoberať
vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho
posúdenia veci a dovolanie žalobcov ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm.c/ v spojení
s § 243b ods. 4 O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaní si náhradu neuplatnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2008
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :