Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
885/379766.46bdac.pdf
PDF · 101.91 KB
No categories available
4Cdo/55/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 55/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu N. S. K., Š., proti
žalovaným 1/ A. n.o., K., zastúpeného JUDr. P. Č., advokátom v B. a 2/ M. F., bývajúcemu
v K., o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
14 C 222/2005, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. júla
2007 sp.zn. 5 Co 273/2006 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Levice rozsudkom zo 4. júla 2006 č.k. 14 C 222/2005-124 o žalobe
žalobcu rozhodol tak, že určil za neplatnú nájomnú zmluvu zo 17. augusta 2005 a zmluvu
o poskytnutí finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálne služby z 23. septembra
2005 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktoré zmluvy za žalobcu podpísal žalovaný
2/. Vec právne posúdil podľa § 37 až § 39, § 40 ods. 1, 3, § 476 ods. 3, § 574 ods. 2 a § 628
ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 2 písm.j/ zák.č. 302/2001 Z.z. o samospráve
vyšších územných celkov (ďalej len zák.č. 302/2001 Z.z.). Naliehavý právny záujem (§ 80
písm.c/ O.s.p.) žalobcu na požadovanom určení bol nepochybne daný súčasným právnym
stavom neistoty vplývajúcej z uzatvorených zmlúv. Ďalej poukázal na to, že obidve zmluvy za
žalobcu podpísal žalovaný 2/, ako podpredseda N. S. K. napriek tomu, že zastupiteľstvom
nemal určený rozsah zastupovania predsedu v zmysle § 16 ods. 8 zák.č. 302/2001 Z.z. a z
uvedeného dôvodu nemohol uzatvárať právne úkony v oblasti majetkoprávnych vzťahov.
Štatutárnym orgánom samosprávneho kraja je s poukazom na článok 69 ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky a § 16 ods. 3 zák.č. 302/2001 Z.z. predseda vyššieho územného celku
najmä pokiaľ ide o majetkoprávne vzťahy. Na základe uvedeného, iba predseda mohol robiť
právne úkony, zaväzujúce žalobcu v oblasti majetkoprávnych vzťahov. Ak takýto právny
úkon za žalobcu urobil podpredseda, potom je takýto právny úkon neplatný. O trovách
prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania, pretože žiadne trovy nežiadal
priznať.
Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Nitre rozsudkom z 13. júla 2007 sp.zn.
5 Co 273/2006 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, že žalobu voči
žalovanému 2/ zamietol, vo vzťahu k žalovanému 1/ napadnutý rozsudok potvrdil, v časti
týkajúcej sa výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/
napadnutý rozsudok potvrdil, v časti týkajúcej sa výroku o nepriznaní náhrady trov konania
žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 2/ napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania 28 208,20 Sk na účet jeho právnej
zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvého stupňa v časti
týkajúcej sa výroku o povinnosti žalovaných 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny
poplatok 2 500 Sk zrušil a žalovanému 2/ uložil povinnosť doplatiť na účet Krajského súdu
v Nitre súdny poplatok za podané odvolanie 3 000 Sk v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanému 1/ procesným
postupom podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď súhlasil s konštatovaním súdu
prvého stupňa v tom smere, že žalobca v konaní preukázal (§ 120 ods. 1 O.s.p.) dostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 80
písm.c/ O.s.p., pretože v danom prípade ide o určovací druh žaloby. Vychádzajúc z obsahu
článku 69 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky ako aj z ustanovenia § 2 písm.b/ a § 16 ods. 3
zákona č. 302/2001 Z.z. je zrejmé, že štatutárnym orgánom žalobcu je predseda príslušného
samosprávneho kraja, ktorý samosprávny kraj zastupuje navonok. Uvedené zastupovanie sa
vzťahuje predovšetkým aj na zastupovanie v oblasti majetkovoprávnych vzťahov (§ 16 ods. 3
citovaného zákona). Odvolací súd v súvislosti s podpísaním zmlúv zo 17. augusta 2005
a z 23. septembra 2005 konštatoval, že zo strany zastupiteľstva N. S. K. v rozpore
s ustanovením § 11 ods. 2 písm.j/ zák.č. 302/2001 Z.z. v prospech žalovaného 2/ ako
podpredsedu N. S. K., nebolo vyhotovené splnomocnenie, ktoré by oprávňovalo zastupovať
predsedu v oblasti uzatvárania právnych úkonov, v oblasti majetkoprávnych vzťahov.
Nesúhlasil s konštatovaním žalovaných 1/, 2/ prezentovaných v ich odvolaní, vychádzajúcim
zo zásady, že pokiaľ nie je niečo zakázané, je to dovolené, pretože pri absencii vydanie
negatívneho splnomocnenia pre žalovaného 2/, ako podpredsedu N. S. K., automaticky
nemožno konštatovať, že žalovaný 2/ bol oprávnený zastupovať predsedu N. S. K. v podstate
vo všetkých majetkoprávnych úkonoch, ktoré mu neboli zakázané. Vzhľadom k uvedenému
odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa obidve zmluvy uzatvorené 17. augusta 2005 a 23.
septembra 2005 považoval za absolútne neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka najmä z toho dôvodu, že za žalobcu ich podpísal žalovaný 2/ (podpredseda N. S.
K.) ako neoprávnená osoba, čím došlo k porušeniu zákona (§ 11 ods. 2 písm.j/ zák.č.
302/2001 Z.z.). Ďalej poukázal na to, že zmluva o poskytnutí finančného príspevku na
úhradu nákladov za sociálne služby vykazuje aj znaky absolútne neplatného právneho úkonu
v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v nej nie je uvedená výška finančného
príspevku. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 2/
v uvedenej časti odvolací súd procesným postupom podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu proti žalovanému ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, že v žalobe na začatie
konania označený žalovaný 2/ nie je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní
a nedostatok pasívnej legitimácie na jeho strane bol hlavným dôvodom pre zamietnutie žaloby
voči žalovanému 2/. Žalovaný 2/ nebol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia resp.
povinnosti, o ktorú v konaní išlo, z čoho následne vyplýva, že žaloba voči nemu nebola
podaná dôvodne. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok prvostupňového rozsudku
o náhrade prvostupňového konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 220 O.s.p. zmenil a o náhrade týchto trov prvostupňových aj odvolacích rozhodol
podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa vo
vzťahu k žalovanému 1/ potvrdený, podal tento dovolanie. Ako dovolací dôvod uvádzal
nesprávne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) a preto žiadal v tejto časti rozsudok
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolateľ bol toho názoru, že nebolo v kompetencii
ani v právomoci súdu skúmať, či žalovaný 2/ mal oprávnenie na podpisovanie predmetných
zmlúv. V konečnom dôsledku mal za to, že zmluvy podpísané žalovaným 2/ ako
podpredsedom žalobcu sú pre žalobcu ako aj pre žalovaného 1/ záväzné a platné. Poukázal na
to, že obidve zmluvy boli podpísané za žalobcu osobou oprávnenou vykonávať právne úkony
v čase ich uskutočnenia t.j. 17. augusta 20005 a 23. septembra 2005 a preto sú platné
a účinné. V tejto súvislosti poukázal na článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 2 a ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, na § 11 ods. 2 písm.j/, § 16 ods. 3 až 5, ods. 7 zákona č. 302/2001 Z.z.
a vychádzajúc z požiadavky materiálneho právneho štátu založenej na vzťahu štátu a občana
na princípe, že občanovi je dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané, pričom štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanovuje zákon, bol dovolateľ presvedčený, že uzavreté zmluvy, neplatnosť ktorých určili
oba súdy na základe žaloby žalobcu na skutkovom základe uvedenom v podanej žalobe ako
i na základe oboma súdmi zisteného skutkového stavu, boli podpísané v súlade s ústavou, ako
i na ne nadväzujúcimi zákonmi a to oprávnenou osobou za žalobcu. Dovolateľ ďalej namietal,
že rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný. V tejto súvislosti poukázal na to, že
povinnosťou súdu je v dôvodoch rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia, opísať spôsob akým zhodnotil vykonané dôkazy. V odôvodnení taktiež vysvetlí,
ako a prečo aplikoval právne predpisy uvedené vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť natoľko presvedčivé, aby viedlo účastníkov konania k dobrovoľnému
plneniu uložených povinností.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal predovšetkým jeho
prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237 až § 239 O.s.p.
V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie § 238 O.s.p.
upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo
forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti dovolania, ktoré
smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme rozsudku upravuje ustanovenie § 238 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie
prípustné ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od
právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo proti rozsudku,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V preskúmavanej veci žalovaný 1/ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo
výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.). Jeho
dovolanie teda nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, dovolanie podľa § 238 ods. 1 O.s.p. preto nie je
prípustné, nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci nerozhodoval
(§ 238 ods. 2 O.s.p.), nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací
súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie v tejto veci preto podľa § 238 O.s.p. prípustné nie
je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p. ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j. či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípadne odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Vady uvedené v tomto ustanovení dovolateľ v dovolaní výslovne nenamietal ani
dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie
v tejto veci preto podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Vzhľadom na uvedené v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť
z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom
zistené, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného 1/ v súlade s § 218
ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný odmietol. Pritom riadiac
sa právnou úpravou dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :