Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/32/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci žalobcov

1/ MUDr. M. P., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. R. H., advokátom so sídlom v N., 2/ Mgr.

H. G., bývajúcej v N., zastúpenej Mgr. S. P., advokátom so sídlom v N., 3/ V. F. bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. R. H., advokátom so sídlom v N., proti žalovaným 1/ E. S.,

bývajúcej v N., 2/ Ing. M. V., bývajúcej v Z., 3/ J. B., bývajúcemu vo V., všetci zastúpení

JUDr. E. S., advokátkou so sídlom v N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaniach žalobcov 1/, 2/, 3/

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. septembra 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 13. septembra

2007 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom z 11. októbra 2005 č.k. -291 zamietol

žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že do dedičstva po nebohej M. B. a po nebohej

2

V. F. patrí diel C. o výmere X. m, pričlenený k parcele č. X. tak ako je to zakreslené

v grafickom náčrte znaleckého posudku č. X. Ing. I. z 24. mája 2005 a určenia, že do

2

dedičstva po nebohom J. B. a nebohej M. B. patrí časť nehnuteľnosti o výmere X. m

nachádzajúca sa v obci N., na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha

2

o výmere X. m, tak ako to je zakreslené v grafickom náčrte znaleckého posudku č. X. Ing. I.

z 24. mája 2005 pre parcelu č. X. po odčlenení časti C.. Žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania 0 Sk, na účet

právnej zástupkyne JUDr. E. S., advokátky so sídlom v N.. Tiež im uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť trovy štátu vo výške 10 610 Sk na účet súdu prvého stupňa.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal súd prvého stupňa na to, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa

žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva nie je vytvorená z tej, ktorú kúpili ich

právni predchodcovia, pričom nebolo preukázané tvrdenie žalobcov o faktickom užívaní

spornej nehnuteľnosti, teda ich držba, a taktiež nebol predložený objektívny dôkaz

preukazujúci opodstatnenosť (dobromyseľnosť držby) ani právny titul, na základe ktorého

mali právni predchodcovia žalobcov vstúpiť do užívania spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa

domáhali určenia vlastníckeho práva.

Na základe odvolania žalobcov konal vo veci Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom

z 13. septembra 2007 sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobcom

1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov

odvolacieho konania v sume 10 480,35 Sk JUDr. E. S., advokátke so sídlom v N..

V dôvodoch rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu

prvého stupňa, z ktorých mal preukázané, že žalobcovia nepreukázali, že ich právni

predchodcovia boli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej sa domáhali určenia vlastníckeho práva.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. Žiadali zrušiť rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch

dovolania poukázali na to, že žalobcom ako účastníkom konania bola odňatá možnosť konať

pred súdom postupom odvolacieho súdu, keď dňa 13. septembra 2007 pojednával vo veci

v neprítomnosti žalobcov a ich právnych zástupcov napriek tomu, že svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnili, pričom uviedli vážne dôvody na odročenie pojednávania a súd ich

žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Žalobcovia 1/ a 3/ v dôvodoch dovolania

poukazovali na to, že trvali na tom, aby ich právny zástupca bol osobne prítomný na

pojednávaní odvolacieho súdu. Pokiaľ mu v tom bránili okolnosti spočívajúce v tom, že v ten

istý deň mal pojednávanie v inej trestnej veci, ktorá bola vytýčená skôr, pričom klient tiež

trval na osobnej účasti právneho zástupcu pri obhajobe, potom išlo o vážne dôvody, pre ktoré

žiadali odročiť pojednávanie a vytýčiť nový termín pojednávania vo veci. Pokiaľ tak odvolací

súd neurobil, odňal im možnosť konať pred súdom tým, že sa nemohli osobne zúčastniť

odvolacieho pojednávania a predniesť svoje návrhy vo veci tak, ako im to umožňuje

.

Žalobkyňa 2/ v podanom dovolaní poukazovala na to, že sa nemohla dostaviť na

pojednávanie odvolacieho súdu dňa 13. septembra 2007 z dôvodu zdravotných ťažkostí, čo

potvrdila jej obvodná lekárka a mala teda objektívny dôvod nezúčastniť sa pojednávania

odvolacieho súdu. Pojednávania odvolacieho súdu sa však chcela osobne zúčastniť a vyjadriť

sa k predmetu sporu, čo jej bolo postupom odvolacieho súdu znemožnené. Odvolací súd

svojím postupom tak porušil nielen ich práva, ktoré im priznáva

ale i ústavné právo, ktoré im zaručuje, aby sa mohli osobne zúčastniť pojednávania aj pred

odvolacím súdom. V danom prípade teda u žalobcov 1/, 2/, 3/ boli splnené podmienky

prípustnosti dovolania podľa ustanovenia

Žalovaní 1/ až 3/ žiadali dovolanie žalobcov odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Okrem toho poukázali na to, že podľa ich názoru

neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania podľa ustanovenia ,

lebo odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia dostatočne odôvodnil svoj procesný postup,

ktorým nariadil pojednávať v neprítomnosti žalobcov a ich právnych zástupcov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal predovšetkým, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme upravuje

až 4

Pri potvrdzujúcom rozsudku odvolacieho súdu je dovolanie prípustné len vtedy, ak

odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ).

V danej veci však z výroku rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, že by proti svojmu

potvrdzujúcemu rozsudku pripustil dovolanie. Dovolanie podľa nebolo

prípustné, pričom neboli dané ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v § 238 ods. 1, 2 až

4

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , či len na skúmanie existencie vady dovolateľmi priamo

namietanej ( ), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ So zreteľom na

dovolateľmi tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienky

prípustnosti dovolania podľa

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Takýmto procesným právom účastníka je aj, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa,

s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom a za jeho

prítomnosti.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie, na ktoré v súlade s predvolá účastníkov

a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Súd vec môže prejednať v neprítomnosti

účastníkov, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal

z dôležitého dôvodu o odročenie ( ).

Odvolací súd uznesením na pojednávaní 13. septembra 2007 nariadil vec prejednať

podľa v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov.

V podanom dovolaní žalobcovia poukazovali na to, že odvolací súd prejednal vec

v ich neprítomnosti, hoci sa na pojednávanie odvolacieho súdu ospravedlnili a požiadali

o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom ich návrhu na odročenie pojednávania

nebolo vyhovené, a tým im bola odňatá možnosť konať pred súdom ( )

a vyjadriť sa k predmetu sporu v rámci odvolacieho konania.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania podľa v danej veci bolo

potrebné posúdiť, či podané žiadosti o odročenie pojednávania žalobcov 1/, 3/ a žalobkyne 2/

obsahovali také dôležité dôvody, ktoré boli dôvodom na odročenie odvolacieho pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcov 1/, 3/ žiadosťou na č.l. 355 spisu

požiadal o odročenie odvolacieho pojednávania vytýčeného na deň 13. septembra 2007

z dôvodu, že v tento deň má pojednávanie v trestnej veci na Okresnom súde Bratislava II,

ktoré bolo vytýčené skôr, pričom klient, ktorého obhajuje nesúhlasí s tým, aby ho pri

obhajobe zastupoval iný advokát. Taktiež žalobcovia 1/ a 3/ nesúhlasili s tým istým, aby ich

na odvolacom pojednávaní zastupoval iný advokát a trvali na jeho osobnej účasti.

V zmysle ustálenej súdnej praxe kolízia pojednávaní nie je sama osebe vážnym

dôvodom na odročenie pojednávania. V tomto smere dovolací súd proti záveru odvolacieho

súdu nemá námietky. Nestotožňuje sa však s názorom, že pokiaľ účastník v plnomocenstve

súhlasil s tým, aby sa dal právny zástupca zastúpiť iným advokátom, potom advokát mal tak

urobiť a na odvolacie pojednávanie zabezpečiť zástupcu. Ak tak neurobil, tak mohol odvolací

súd pojednávať pre jeho nečinnosť aj v jeho neprítomnosti.

V zmysle ako zástupcu si účastník môže zvoliť advokáta. Advokát

je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom, ako ďalším zástupcom, prípadne

advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva ( ). V súlade s týmto

ustanovením je aj a o advokácii. Podľa

však zastupovanie iným advokátom, advokátskym koncipientom

alebo iným zamestnancom advokáta nie je možné proti vôli klienta. Ak teda klient advokáta

pri procesnom úkone trvá na jeho osobnej účasti a nesúhlasí s tým, aby ho zastupoval iný

advokát (najmä, ak ide o konanie o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré nebolo

v jeho prospech) tak potom tento nemôže proti jeho vôli zabezpečiť substitúta. Jeho

nekonanie preto nemožno charakterizovať z tohto dôvodu ako nečinnosť. Ak advokát z tohto

dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, bolo to v spojitosti aj s existujúcou kolíziou

pojednávaní potrebné považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Pokiaľ

odvolací súd dospel k inému záveru, nepovažoval ho dovolací súd za správny. Tým, že

odvolací súd neodročil pojednávanie podľa vety prvej v spojení s

ods. 2 , hoci preto existoval zákonný dôvod, odňal účastníkovi možnosť konať pred

súdom.

Právny zástupca žalobkyne 2/ požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že pre

chorobu sa žalobkyňa nemôže zúčastniť pojednávania, pričom trvala na svojej osobnej účasti

na pojednávaní.

V zmysle vety druhej účastník má právo na odvolacom pojednávaní sa

vyjadriť a predniesť svoje návrhy k predmetu sporu. Má teda právo osobne sa zúčastniť

odvolacieho pojednávania, pokiaľ sa tohto práva výslovne nevzdá, alebo ho nevyužije tým, že

sa na pojednávanie ako riadne predvolaný účastník nedostaví, ani nepožiada z dôležitého

dôvodu o odročenie.

Žalobkyňa 2/ pre chorobu požiadala o odročenie odvolacieho pojednávania, čo

odôvodňovala priepustkami od svojho ošetrujúceho lekára na deň 12. a 13. septembra, teda aj

deň odvolacieho pojednávania. Odvolací súd predložené priepustky neuznal ako dôvod pre

odročenie pojednávania, lebo z nich nevyplývalo, že by žalobkyňa 2/ mala také zdravotné

problémy, pre ktoré by sa nemohla dostaviť na pojednávanie odvolacieho súdu.

K tomu treba poznamenať, že ak odvolací súd na jednej strane považoval za

preukázané, že žalobkyňa na vyšetrení u lekára bola, a toto nespochybnil, potom len lekár,

ktorý priepustku potvrdzoval, sa mohol odborne vyjadriť k otázke, či zdravotný stav

žalobkyne 2/ umožňoval zúčastniť sa odvolacieho pojednávania. Pokiaľ mal súd o tom

pochybnosti, ale nemal dostatok podkladov, mal túto okolnosť preveriť aj v záujme

zachovania ústavného práva účastníka na to, aby sa vec prerokovala v jeho prítomnosti a vec

v jeho neprítomnosti neprejednať.

Záver odvolacieho súdu, keď vyvodil, že žalobkyňa 2/ nemala také zdravotné

problémy, ktoré by jej bránili v účasti na pojednávaní, bolo vzhľadom na hore uvedené

potrebné považovať za predčasný a ako taký nemohol byť dôvodom k tomu, aby súd

pojednával bez prítomnosti účastníka podľa

Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd prejednal

vec bez toho, aby boli splnené podmienky na prejednanie veci bez

prítomnosti účastníkov, čím odňal žalobcom možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Uvedená procesná vada zakladala prípustnosť dovolania a bola tiež dôvodom, pre

ktorý bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť podľa a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie ( prvá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Vzhľadom na vadu podľa , ktorá zakladala prípustnosť dovolania

v danej veci, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia

a dôvodmi, v ktorých žalobcovia poukazovali na nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom, pretože zaujímať stanovisko k nim by bolo za daného stavu predčasné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu