Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/118/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. P. Priehodu v právnej veci

žalobkyne A. T., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. Š., advokátom v B., proti žalovanej

Slovenskej republike – Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky, Bratislava, Prievozská č. 2/B, o zaplatenie 8 200 000 Sk s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2006 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla

2006 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 28. septembra 2005, č.k. -93

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 8 200 000 Sk titulom náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a nesprávnym úradným postupom.

O náhrade trov konania nerozhodol, pretože úspešný žalovaný nepodal podľa § 151 ods. 1

návrh na ich priznanie.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 26. apríla 2006 sp.zn.

toto odvolanie odmietol podľa ako oneskorene

podané. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že zástupcovi navrhovateľky bol napadnutý rozsudok doručený

15. novembra 2005, opakovane 16. novembra 2005, ktorým dňom bol uložený i na pošte.

Tretím dňom doručenia bol 19. november 2005 a posledným dňom pätnásťdňovej zákonnej

lehoty na podanie odvolania bol 5. december 2005 (koniec lehoty síce pripadol na

4. decembra 2005, ale keďže to bola nedeľa, tak posledným dňom lehoty bol najbližší

pracovný deň 5. december 2005 – pondelok). Keďže žalobkyňa prostredníctvom svojho

právneho zástupcu podala odvolanie na pošte až 8. decembra 2005, podala ho po lehote

stanovenej v O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

ods. 1 a

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa, žiadala ho zrušiť

(a zrejme vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie) s poukazom na ustanovenie § 237

písm.f/ Poukázala na to, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že pri

doručení rozsudku bola uplatnená fikcia náhradného doručenia, ktorú však v danom prípade

nebolo možné uplatniť, pretože jednou zo základných podmienok uplatnenia náhradného

doručenia je aj podmienka, že adresát písomnosti sa musí zdržiavať v mieste doručenia.

Zástupca žalobkyne (ktorému bol rozsudok súdu prvého stupňa doručovaný – pozn.

dovolacieho súdu) bol však v čase od 28. októbra 2005 do 15. decembra 2005

práceneschopný (na dôkaz čoho pripojila dovolateľka k dovolaniu fotokópiu lekárskeho

potvrdenia) a v čase doručovania zásielky, a to od 10. novembra 2005 do 21. novembra 2005,

sa v mieste doručenia nezdržiaval, ale bol v K.. Základný predpoklad pre fikciu náhradného

doručenia tak splnený nebol. V závere dovolania súdu prvého stupňa vytkla nesprávnosť

poučenia v rozsudku v časti týkajúcej sa lehoty na podanie odvolania a jej počítania, keďže

poučenie neobsahuje úplné údaje o plynutí lehoty, resp. jej počítaní, ani odkaz na príslušné

ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie včas podal účastník konania ( ), prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je

prípustné a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ) alebo potvrdzujúcemu

uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ) alebo ak

ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Žalobkyňou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania; jej

dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom

ide tiež v prípade, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané.

Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté práve

touto vadou.

Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie vychádzajúc z toho, že žalobkyňa podala

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie.

Tento záver odvolacieho súdu nie je správny.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na

súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných

rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo

na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do

troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,

i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Ako je zrejmé, v posledne citovanom ustanovení je obsiahnutá zákonná fikcia, podľa

ktorej za splnenia určitých podmienok sa považuje písomnosť za doručenú, hoci adresát

zásielku ani nemusel fakticky prevziať. Na to, aby bolo možné považovať písomnosť určenú

do vlastných rúk za náhradne doručenú však musia byť splnené podmienky a to, že zákon

možnosť náhradného doručenia nevylučuje, adresát nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci

v mieste doručovania sa inak zdržiava, doručovateľ adresáta vhodným spôsobom upovedomil,

kedy príde písomnosť doručiť znova, s uvedením dňa a hodiny, druhý pokus o doručenie ostal

taktiež bezvýsledný, adresát bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na

pošte alebo orgáne obce, a, že adresát si zásielku do troch dní od upovedomenia nevyzdvihol.

Za splnenia uvedených podmienok považuje sa tretí deň po uložení písomnosti za deň

doručenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Od tohto dňa plynú

lehoty bez zreteľa na to, kedy dôjde k faktickému prevzatiu zásielky adresátom. Faktické

prevzatie zásielky už nemá vplyv na plynutie lehôt.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu

Bratislava I z 28. septembra 2005 č.k. -93 bol splnomocnenému zástupcovi

žalobkyne doručovaný 15. novembra 2005. Nakoľko išlo o neúspešný pokus o doručenie,

k opakovanému doručovaniu zásielky došlo 16. novembra 2005, v ktorý deň bola zásielka

i uložená. Splnomocnený zástupca žalobkyne si tento rozsudok osobne prevzal na pošte

následne 24. novembra 2005. Odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podala žalobkyňa na

pošte 8. decembra 2005. Z uvedených údajov by tak zdanlivo bolo možné vyvodiť záver, ku

ktorému dospel i odvolací súd, že v danom prípade došlo k naplneniu vyššie spomenutej

zákonnej fikcie náhradného doručenia, t.j. že za deň doručenia zásielky právnemu zástupcovi

žalobkyne treba považovať 19. november 2005, od ktorého dňa začala aj žalobkyni plynúť

zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania, ktorej posledný deň pripadol na pondelok

5. decembra 2005 a teda, ak odvolanie žalobkyňa podala na pošte až 8. decembra 2005,

podala ho oneskorene. Vzhľadom však na skutočnosť, že údaj na doručenke uvedený pod

bodom (číslom) 1 poskytuje informáciu iba o tom, že išlo o “neúspešný pokus o doručenie

s výzvou o opakované doručenie dňa ...“ bez toho, aby z tohto údaja bola zrejmá i skutočnosť,

že adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci v mieste doručovania sa inak

zdržiava, v prípade (o ktorý aj v prejednávanej veci ide), ak účastník konania, ktorý napadol

rozhodnutie prvého stupňa odvolaním tvrdí, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky

pre naplnenie náhradného doručenia právne účinným spôsobom, keďže v čase doručovania

zásielky sa v mieste doručovania nedržiaval (na podporu ktorého tvrdenia aj dovolateľka

predložila ako nepriamy dôkaz fotokópiu lekárskeho potvrdenia o práceneschopnosti jej

splnomocneného zástupcu v období od 28. októbra 2005 do 15. decembra 2005), ale bol na

inom mieste, toto tvrdenie aj bez ďalšieho šetrenia vyvoláva minimálne pochybnosti, ktoré

podľa názoru dovolacieho súdu treba vykladať v prospech odvolateľa (resp. dovolateľky),

teda tak, že k právne účinnému náhradnému doručeniu zásielky v zmysle citovaného

ustanovenia nedošlo. Preto za deň prevzatia rozsudku súdu prvého stupňa

splnomocneným zástupcom žalobkyne treba považovať až deň jeho faktického prevzatia na

pošte, t.j. 24. november 2005, od ktorého dňa začala aj žalobkyni plynúť zákonná 15 dňová

lehota na podanie odvolania, ktoré tým, že bolo podané 8. decembra 2005 na pošte bolo

podané včas. Ak preto odvolací súd odvolanie žalobkyne podľa

odmietol ako oneskorene podané, týmto postupom odňal žalobkyni možnosť konať pred

súdom ( ).

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie

konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :