Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
402/378376.811b22.pdf
PDF · 108.01 KB
No categories available
4Cdo/118/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. P. Priehodu v právnej veci
žalobkyne A. T., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. Š., advokátom v B., proti žalovanej
Slovenskej republike – Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, Bratislava, Prievozská č. 2/B, o zaplatenie 8 200 000 Sk s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 19 C 129/2004, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2006 sp.zn. 9 Co 497/05, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla
2006 sp.zn. 9 Co 497/05 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 28. septembra 2005, č.k. 19 C 129/04-93
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 8 200 000 Sk titulom náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a nesprávnym úradným postupom.
O náhrade trov konania nerozhodol, pretože úspešný žalovaný nepodal podľa § 151 ods. 1
O.s.p. návrh na ich priznanie.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 26. apríla 2006 sp.zn.
9 Co 497/05 toto odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. ako oneskorene
podané. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že zástupcovi navrhovateľky bol napadnutý rozsudok doručený
15. novembra 2005, opakovane 16. novembra 2005, ktorým dňom bol uložený i na pošte.
Tretím dňom doručenia bol 19. november 2005 a posledným dňom pätnásťdňovej zákonnej
lehoty na podanie odvolania bol 5. december 2005 (koniec lehoty síce pripadol na
4. decembra 2005, ale keďže to bola nedeľa, tak posledným dňom lehoty bol najbližší
pracovný deň 5. december 2005 – pondelok). Keďže žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podala odvolanie na pošte až 8. decembra 2005, podala ho po lehote
stanovenej v § 204 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224
ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa, žiadala ho zrušiť
(a zrejme vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie) s poukazom na ustanovenie § 237
písm.f/ O.s.p. Poukázala na to, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že pri
doručení rozsudku bola uplatnená fikcia náhradného doručenia, ktorú však v danom prípade
nebolo možné uplatniť, pretože jednou zo základných podmienok uplatnenia náhradného
doručenia je aj podmienka, že adresát písomnosti sa musí zdržiavať v mieste doručenia.
Zástupca žalobkyne (ktorému bol rozsudok súdu prvého stupňa doručovaný – pozn.
dovolacieho súdu) bol však v čase od 28. októbra 2005 do 15. decembra 2005
práceneschopný (na dôkaz čoho pripojila dovolateľka k dovolaniu fotokópiu lekárskeho
potvrdenia) a v čase doručovania zásielky, a to od 10. novembra 2005 do 21. novembra 2005,
sa v mieste doručenia nezdržiaval, ale bol v K.. Základný predpoklad pre fikciu náhradného
doručenia tak splnený nebol. V závere dovolania súdu prvého stupňa vytkla nesprávnosť
poučenia v rozsudku v časti týkajúcej sa lehoty na podanie odvolania a jej počítania, keďže
poučenie neobsahuje úplné údaje o plynutí lehoty, resp. jej počítaní, ani odkaz na príslušné
ustanovenia O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie včas podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal dovolanie bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je
prípustné a dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu
uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.) alebo ak
ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Žalobkyňou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania; jej
dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri
skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré
dovolateľka v dovolaní namietala.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom
ide tiež v prípade, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané.
Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté práve
touto vadou.
Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie vychádzajúc z toho, že žalobkyňa podala
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie.
Tento záver odvolacieho súdu nie je správny.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na
súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo
na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do
troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,
i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Ako je zrejmé, v posledne citovanom ustanovení je obsiahnutá zákonná fikcia, podľa
ktorej za splnenia určitých podmienok sa považuje písomnosť za doručenú, hoci adresát
zásielku ani nemusel fakticky prevziať. Na to, aby bolo možné považovať písomnosť určenú
do vlastných rúk za náhradne doručenú však musia byť splnené podmienky a to, že zákon
možnosť náhradného doručenia nevylučuje, adresát nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci
v mieste doručovania sa inak zdržiava, doručovateľ adresáta vhodným spôsobom upovedomil,
kedy príde písomnosť doručiť znova, s uvedením dňa a hodiny, druhý pokus o doručenie ostal
taktiež bezvýsledný, adresát bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na
pošte alebo orgáne obce, a, že adresát si zásielku do troch dní od upovedomenia nevyzdvihol.
Za splnenia uvedených podmienok považuje sa tretí deň po uložení písomnosti za deň
doručenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Od tohto dňa plynú
lehoty bez zreteľa na to, kedy dôjde k faktickému prevzatiu zásielky adresátom. Faktické
prevzatie zásielky už nemá vplyv na plynutie lehôt.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu
Bratislava I z 28. septembra 2005 č.k. 19 C 129/04-93 bol splnomocnenému zástupcovi
žalobkyne doručovaný 15. novembra 2005. Nakoľko išlo o neúspešný pokus o doručenie,
k opakovanému doručovaniu zásielky došlo 16. novembra 2005, v ktorý deň bola zásielka
i uložená. Splnomocnený zástupca žalobkyne si tento rozsudok osobne prevzal na pošte
následne 24. novembra 2005. Odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podala žalobkyňa na
pošte 8. decembra 2005. Z uvedených údajov by tak zdanlivo bolo možné vyvodiť záver, ku
ktorému dospel i odvolací súd, že v danom prípade došlo k naplneniu vyššie spomenutej
zákonnej fikcie náhradného doručenia, t.j. že za deň doručenia zásielky právnemu zástupcovi
žalobkyne treba považovať 19. november 2005, od ktorého dňa začala aj žalobkyni plynúť
zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania, ktorej posledný deň pripadol na pondelok
5. decembra 2005 a teda, ak odvolanie žalobkyňa podala na pošte až 8. decembra 2005,
podala ho oneskorene. Vzhľadom však na skutočnosť, že údaj na doručenke uvedený pod
bodom (číslom) 1 poskytuje informáciu iba o tom, že išlo o “neúspešný pokus o doručenie
s výzvou o opakované doručenie dňa ...“ bez toho, aby z tohto údaja bola zrejmá i skutočnosť,
že adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci v mieste doručovania sa inak
zdržiava, v prípade (o ktorý aj v prejednávanej veci ide), ak účastník konania, ktorý napadol
rozhodnutie prvého stupňa odvolaním tvrdí, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky
pre naplnenie náhradného doručenia právne účinným spôsobom, keďže v čase doručovania
zásielky sa v mieste doručovania nedržiaval (na podporu ktorého tvrdenia aj dovolateľka
predložila ako nepriamy dôkaz fotokópiu lekárskeho potvrdenia o práceneschopnosti jej
splnomocneného zástupcu v období od 28. októbra 2005 do 15. decembra 2005), ale bol na
inom mieste, toto tvrdenie aj bez ďalšieho šetrenia vyvoláva minimálne pochybnosti, ktoré
podľa názoru dovolacieho súdu treba vykladať v prospech odvolateľa (resp. dovolateľky),
teda tak, že k právne účinnému náhradnému doručeniu zásielky v zmysle citovaného
ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. nedošlo. Preto za deň prevzatia rozsudku súdu prvého stupňa
splnomocneným zástupcom žalobkyne treba považovať až deň jeho faktického prevzatia na
pošte, t.j. 24. november 2005, od ktorého dňa začala aj žalobkyni plynúť zákonná 15 dňová
lehota na podanie odvolania, ktoré tým, že bolo podané 8. decembra 2005 na pošte bolo
podané včas. Ak preto odvolací súd odvolanie žalobkyne podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p.
odmietol ako oneskorene podané, týmto postupom odňal žalobkyni možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a podľa § 243b ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :