Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/247/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudcov JUDr. Eleny Siebenstichovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci

navrhovateľa I. F., bývajúceho v Ž., zastúpeného J. N., advokátom so sídlom v L., proti

odporcom 1/ I. B., bývajúcej v Š., zastúpenej J. P., advokátom so sídlom v B., 2/ L. L. a 3/

G. L., obom bývajúcim v Š., zastúpeným J. B., advokátom so sídlom v B., o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 3. apríla

2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške

19 740 Sk do rúk J. P., advokáta so sídlom v B., do 3 dní.

Odporcom 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia, že je neplatná kúpna zmluva z 29. júna 2000,

ktorou odporkyňa 1/ predala odporcom 2/ a 3/ v celosti nehnuteľnosti v katastrálnom území

2

K. zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere 755 m,

2

dom súpisné č. X. a parcela č. X. – záhrada vo výmere 529 m(ďalej len „kúpna zmluva“).

Neplatnosť kúpnej zmluvy vyvodzoval navrhovateľ z toho, že predmetné nehnuteľnosti

nadobudla odporkyňa 1/ v čase trvania jej manželstva s navrhovateľom za spoločne

-2-3 Cdo 247/2006

nadobudnuté finančné prostriedky, a z tohto dôvodu sa stali predmetom ich bezpodielového

spoluvlastníctva manželov; bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa neskôr zmenilo na ich

podielové spoluvlastníctvo ( ). Pokiaľ odporkyňa 1/

predala uvedené nehnuteľnosti v celosti, porušila pri predaji jej patriaceho spoluvlastníckeho

podielu 1/2 ustanovenie (neumožnila mu uplatniť predkupné

právo podielového spoluvlastníka), čo má za následok relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy

v tejto časti ( ); pri predaji navrhovateľovho spoluvlastníckeho

podielu 1/2, porušila (previedla na iného to, čo nemala vo

vlastníctve), čo má za následok absolútnu neplatnosť tejto časti kúpnej zmluvy (§ 39

).

Okresný súd Dunajská Streda (v poradí tretím) rozsudkom z 1. decembra 2004 č.k.

-357 návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol a rozhodol o náhrade

trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal

svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle , lebo

tým, že by sa vyhovelo jeho určovaciemu návrhu, neodstránil by sa stav právnej neistoty

navrhovateľa a v porovnaní s existujúcim stavom by sa ani nezlepšilo jeho právne postavenie,

v dôsledku čoho by sa musel ochrany svojich práv domáhať ďalším návrhom na začatie

súdneho konania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na

Dopĺňacím rozsudkom zo 4. júla 2005 č.k. -412 rozhodol o povinnosti

navrhovateľa nahradiť trovy štátu 2 033,30 Sk.

Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ. Krajský súd

v Trnave rozsudkom z 3. apríla 2006 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania.

Pri rozhodovaní vo veci samej sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vyhovením

návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by sa jeho právne postavenie

nezmenilo. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že nie je potrebné preukázať naliehavý

právny záujem na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a že naliehavý právny záujem

vyplýva z právneho predpisu – ustanovenia , ktoré zakladá

právo dotknutej osoby dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Podľa názoru

odvolacieho súdu je tak relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj absolútnej neplatnosti

kúpnej zmluvy potrebné riešiť otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na

požadovanom určení. V danom prípade by vyhovením určovaciemu návrhu nedošlo k zmene

-3-3 Cdo 247/2006

právneho postavenia navrhovateľa, lebo na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej

zmluvy by katastrálny úrad nanajvýš obnovil pôvodný zápis vlastníckeho práva odporkyne 1/,

nedošlo by však k zápisu (spolu)vlastníckeho práva navrhovateľa. K zmene jeho právneho

postavenia a zápisu jeho (spolu)vlastníckeho práva by mohlo dôjsť iba na základe rozhodnutia

súdu o určení (spolu)vlastníckeho práva. Vzhľadom na nepreukázanie neliehavého právneho

záujmu na určení neplatnosti zmluvy sa odvolací súd nezaoberal hmotnoprávnou stránkou

veci a návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodil poukazom na § 224 ods. 1

a ods. l Krajský súd pripustil samostatným výrokom dovolanie, lebo svoje

rozhodnutie považoval za zásadného právneho významu v otázke: 1/ „či je právne

opodstatnené zamietnutie návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu z dôvodu § 80

písm. c/ pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, keď určitý právny úkon je

z časti absolútne neplatný a z časti relatívne neplatný“, 2/ „či prichádza do úvahy zamietnutie

návrhu na neplatnosť právneho úkonu podľa z dôvodu nedostatku

naliehavého právneho záujmu, ak je právny úkon sčasti absolútne neplatný a sčasti relatívne

neplatný, a to v časti relatívnej neplatnosti podľa

a v nadväznosti na “.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a konanie je postihnuté

inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

). V konaní bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti patrili najskôr do bezpodielového

spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne 1/ a potom do ich podielového spoluvlastníctva

( ). Odporkyňa 1/ predajom nehnuteľností v celosti

porušila zákon ( a ), čo má za

následok sčasti absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy ( ) a sčasti

jej relatívnu neplatnosť ( ). Podľa názoru dovolateľa je daný

jeho naliehavý právny záujem na určovacom návrhu v zmysle , lebo takto

má možnosť docieliť obnovenie pôvodného zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností. Pokiaľ

súdom nebude deklarovaná neplatnosť kúpnej zmluvy, zostanú odporcovia 2/ a 3/ zapísaní

v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností a nápravu bude možné

realizovať iba určovacím návrhom na súde. Tomuto návrhu však možno predísť a nevyvolať

ďalší súdny spor práve návrhom na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Jeho určovací návrh

bol podložený naliehavým právnym záujmom na uvedení (spolu)vlastníckych vzťahov do

pôvodného stavu, čím by sa mu vytvorila možnosť rokovať s odporkyňou 1/ o odkúpení jej

-4-3 Cdo 247/2006

podielu nehnuteľností, ako zodpovedá predkupnému právu spoluvlastníka. Aj v prípade, že by

návrh nebol v časti určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy podložený jeho naliehavým

právnym záujmom ( ), bolo povinnosťou súdov (a to aj so zreteľom na už

skôr zaujatý právny záver odvolacieho súdu) zaoberať sa relatívnou neplatnosťou právneho

úkonu čo do podielu 1/2 nehnuteľností patriaceho odporkyni 1/. Súd prvého stupňa sa ale

touto otázkou nezaoberal. Zamietnutím návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy mu súdy

odňali právo priznané zákonom. Podľa názoru dovolateľa pri návrhoch na určenie relatívnej

neplatnosti právneho úkonu v zmysle nie je potrebné tvrdiť

a preukazovať naliehavý právny záujem v zmysle tak, ako je to pri iných

určovacích návrhoch. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. uverejnený pod č. 78 v časopise Zo súdnej praxe č. 6/2004

a tiež v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. R 54/2006 a vyslovil názor, že aj v danej veci ide o tento prípad, lebo predkupné právo

podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom ( )

a navrhovateľ podaním určovacieho návrhu riadne, včas a v súlade so zákonom využil svoje

subjektívne právo podľa . Odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa sa v merite veci uplatneným nárokom vôbec nezaoberá – návrh bol zamietnutý pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu. Dovolateľ ďalej uviedol, že rozsudok odvolacieho

súdu bol vydaný v konaní, ktoré je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, ku ktorej došlo tým, že súd prvého stupňa rozhodoval vo veci trikrát,

pričom každé rozhodnutie vo veci samej bolo vyhlásené inou sudkyňou a navrhovateľ nebol

zo strany poslednej konajúcej sudkyne na súde prvého stupňa poučený o dôvodoch zmeny

zákonnej sudkyne. V písomnom predvolaní chýba poučenie podľa (v znení

do 31. augusta 2005) a na pojednávaní 26. novembra 2004 ho sudkyňa nepoučila ústne o jeho

práve podľa , čím mu odňala možnosť uplatniť námietku zaujatosti.

Uvedené procesné nedostatky postupu konania nebolo možné odstrániť v rámci odvolacieho

konania, preto mali viesť k zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom (§ 221

ods. 1 písm. b/ ). Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti

odôvodnenia v zmysle , lebo dôvod zamietnutia jeho návrhu možno iba

vydedukovať z citácie Dovolateľ vyslovil názor, že absencia príčinného

vzťahu medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci je porušením základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces v zmysle ods. l

Slovenskej republiky a v súvislosti s tým poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. . Dodal, že súd prvého stupňa sa pri poslednom rozhodovaní

-5-3 Cdo 247/2006

neriadil záväzným právnym názorom zaujatým odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení (že

je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy v podiele 1/2); pri tom

je „právne nezdôvodniteľné“, prečo krajský súd napadnutým rozsudkom svoj predchádzajúci

právny záver zmenil. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť spolu s rozsudkom okresného súdu a vec vrátiť okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Odporkyňa 1/ sa vo vyjadrení k dovolaniu z 19. septembra 2006 (ktoré spresnila

vyjadrením z 19. februára 2007) stotožnila s právnymi závermi odvolacieho súdu a navrhla

dovolanie navrhovateľa zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania 39 558 Sk.

Pokiaľ ide o otázku preukázania naliehavého právneho záujmu ( ) pri

návrhu na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a a § 140 Občianskeho

zákonníka, zaujala názor, že tu nejde o návrh sui generis, preto aj v prípade takéhoto návrhu

treba preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. I keby dovolateľ

rozhodnutím súdu v časti relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy dosiahol obnovenie

pôvodného stavu, mohol by sa obnoviť len pôvodný zápis vlastníctva – v prospech odporkyne

1/, avšak jeho právne postavenie by naďalej zostalo neisté a požadovaným určením by sa

v ničom nezlepšilo. Otázka neplatnosti kúpnych zmlúv je z hľadiska návrhu na určenie

vlastníckeho práva typickou predbežnou otázkou, preto aj z tohto pohľadu nie je daný

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ak je možné domáhať sa priamo

určenia (spolu)vlastníckeho práva. K otázke navrhovateľom tvrdených procesných vád

odporkyňa 1/ uviedla, že hoci na údajné porušenie poučovacej povinnosti podľa § 15a ods. 1

(v znení do 31. augusta 2005) poukazoval už skôr, ani na výzvu odvolacieho súdu

námietku zaujatosti nevzniesol. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je dostatočné, súd

prvého stupňa v náležitých súvislostiach poukázal na dôvody neexistencie naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Dôvodná nie je ani námietka dovolateľa, že sa súd

prvého stupňa neriadil dôsledne právnym názorom odvolacieho súdu – odvolací súd totiž

v poslednom zrušujúcom uznesení uviedol len to, že v ďalšom konaní bude potrebné skúmať

predovšetkým otázku naliehavého právneho záujmu v nadväznosti na ďalšie meritórne

dokazovanie a v zmysle tohto názoru aj súd prvého stupňa postupoval.

Odporcovia 2/ a 3/ sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnili s napadnutým rozsudkom

a žiadali neopodstatnené dovolanie navrhovateľa zamietnuť. V danom prípade by sa

v dôsledku vyhovenia návrhu len obnovil stav pred uzatvorením kúpnej zmluvy

a nehnuteľnosti by v katastri nehnuteľností boli zapísané ako vlastníctvo odporkyne 1/, preto

-6-3 Cdo 247/2006

vyhovením návrhu by sa právne postavenie navrhovateľa nezlepšilo. To platí rovnako tak

z hľadiska absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj z hľadiska jej relatívnej neplatnosti.

Dovolateľ neopodstatnene namieta existenciu procesných vád, ku ktorým v konaní nedošlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania, ak je jeho rozhodnutie zásadného právneho

významu. V takom prípade je dovolateľ oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu

výlučne len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej

konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho

posudzovania môžu byť potom len právne otázky, keďže na riešenie skutkových otázok

dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta

druhá ).

Dovolateľ v mimoriadnom opravnom prostriedku predovšetkým namieta, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci,

je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj

správne interpretoval. So zreteľom na právne posúdenie veci odvolacím súdom a tiež

obsahovú konkretizáciu dovolacích otázok, pre ktoré pripustil dovolanie, bolo predmetom

dovolacieho konania posúdenie správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom

v otázke „1/ či je právne opodstatnené zamietnutie návrhu na určenie neplatnosti právneho

úkonu z dôvodu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, keď určitý

právny úkon je z časti absolútne neplatný a z časti relatívne neplatný, 2/ či prichádza do úvahy

zamietnutie návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa

z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, ak je právny úkon sčasti absolútne

neplatný a sčasti relatívne neplatný, a to v časti relatívnej neplatnosti podľa § 40a

-7-3 Cdo 247/2006

a v nadväznosti na “.

V zmysle návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo

nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za

mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo

z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu (§ 80

písm. c/ ), musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu

môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv

a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to,

čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným

petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu

o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či

podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom

ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Ak navrhovateľ

neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný

a prvoradý dôvod pre zamietnutie určovacieho návrhu. Pokiaľ preto súd dospeje k záveru, že

ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne

návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať

predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacieho návrhu a konečný zmysel

navrhovaného rozhodnutia. So zreteľom na obsah dovolania možno zhrnúť, že dovolateľovi

ide o to, aby súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy v celom rozsahu, chce obnoviť pôvodný

vlastnícky vzťah, aby mohol „rokovať s odporkyňou 1/ o možnosti odkúpenia jej podielu

z nehnuteľnosti pre seba realizujúc pritom aj svoje predkupné právo“. Navrhovateľ ale

prehliada, že i keby súdy vyhoveli jeho určovaciemu návrhu, došlo by nanajvýš k obnoveniu

pôvodného zápisu odporkyne 1/ ako výlučnej vlastníčky nehnuteľností. V takom prípade by

ale navrhovateľ nebol vedený ani ako vlastník sporných nehnuteľností (pôvodne bola

-8-3 Cdo 247/2006

v katastri nehnuteľností ako ich výlučná vlastníčka vedená iba odporkyňa 1/), ani ako ich

podielový spoluvlastník, preto by mu bez ďalšieho neprináležalo ani predkupné právo

spoluvlastníka ( ) a z tohto dôvodu by nemohol realizovať svoj

zámer „rokovať s odporkyňou 1/ o možnosti odkúpenia jej spoluvlastníckeho podielu“. Keďže

(ako vyplýva zo spisu) zostáva medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ naďalej sporná otázka,

či vôbec predmetné nehnuteľnosti patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov

a následne do ich podielového spoluvlastníctva, je namieste záver, že navrhovateľ nemôže

mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože ním požadované

určenie nerieši (vlastnícku) podstatu spornosti, ktorú sa snaží odstrániť. V porovnaní

s existujúcim stavom sa navrhovateľom požadovaným určením nemôže zmeniť jeho právne

postavenie, neodstraňuje sa neistota daného právneho vzťahu, ktorá trvá naďalej a nevylučuje

potrebu ďalšieho konania o určenie (spolu)vlastníctva sporných nehnuteľností.

Navrhovateľ v prejednávanej veci nemôže mať naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti kúpnej zmluvy, lebo otázka platnosti kúpnej zmluvy, o ktorej malo byť

rozhodnuté na základe jeho určovacieho návrhu, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu

k inej podstatnej právnej otázke – (spolu)vlastníctva navrhovateľa. Tým, že sa súdy vecne

nezaoberali nesprávne zvoleným a procesne neprípustným určovacím návrhom (na určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy), vo vzťahu ku ktorému navrhovateľ aj podľa právneho názoru

dovolacieho súdu neosvedčil naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p,

neznemožnili navrhovateľovi prístup k súdu a neodňali mu možnosť domáhať sa ochrany

svojich práv procesne vhodným (prípustným) prostriedkom – návrhom na určenie, že je

(spolu)vlastníkom sporných nehnuteľností.

Námietke dovolateľa, ktorou spochybňuje nutnosť preukázania naliehavého právneho

záujmu na určení relatívnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy, nie je dôvodná. Relatívnu

neplatnosť právneho úkonu ( ) možno uplatniť aj priamo

v občianskom súdnom konaní v návrhu, ktorý bol riadne doručený účastníkovi, proti ktorému

dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu smeruje. Ak sa oprávnený subjekt domáha v súdnom

konaní určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu určovacím návrhom, musí (tak, ako aj

pri podaní návrhu na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu) preukázať, že má na

tomto určení naliehavý právny záujem v zmysle Navrhovateľ na

odôvodnenie svojho názoru, že v prípade návrhu na určenie relatívnej neplatnosti právneho

úkonu súdom nie je potrebné preukázať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/

-9-3 Cdo 247/2006

nenáležite poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo

publikované pod R 54/2006, lebo toto rozhodnutie sa týka odlišnej problematiky (v uvedenej

právnej veci išlo o problematiku práva spoločného nájmu bytu manželmi a bol v nej zaujatý

právny záver, že v prípade návrhov na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa

netreba preukazovať existenciu naliehavého právneho

záujmu podľa ). Uvedené rozhodnutie sa otázky naliehavého právneho

záujmu týka len vo vzťahu k návrhu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a riešenú

problematiku nezovšeobecňuje tak, aby ho bolo možné aplikovať na otázku naliehavého

právneho záujmu v prípade každého návrhu na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom

odvolacieho súdu, že navrhovateľ v danom prípade neosvedčil zákonom vyžadovaný

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy ( ). Odvolací

súd teda rozhodnutie v otázke, pre ktorú pripustil dovolanie, nezaložil na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Pokiaľ dovolateľ namieta existenciu procesnej vady v zmysle ,

ktorá má podľa jeho názoru spočívať v tom, že v predvolaní na pojednávanie, ktoré sa

uskutočnilo 26. novembra 2004, nebol súdom prvého stupňa poučený v zmysle § 15a ods. 1

(v znení do 31. augusta 2005), čím mu bolo znemožnené uplatniť námietku zaujatosti

sudkyne, dovolací súd uvádza, že ak aj (prípadne) súd v rozpore s ustanovením § 15a ods. 1

(v znení do 31. augusta 2005) neposkytne účastníkovi konania poučenie o tom, že má

právo z dôvodov podľa uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má

vec prejednať a rozhodnúť, má táto absencia poučenia len ten následok, že účastník môže

v priebehu konania uplatniť námietku zaujatosti sudcu aj po prvom pojednávaní, ktoré viedol

tento sudca, prípadne aj po uplynutí lehoty 15 dní od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre

ktorý je tento sudca vylúčený. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ale (ani prípadný)

nedostatok poučenia v zmysle (v znení do 31. augusta 2005) nepredstavuje

vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť treba

dodať, že navrhovateľ námietku zaujatosti sudcu v konaní nevzniesol a že po nevyhnutných

zmenách v osobách vec prejednávajúcich sudcov rozhodovala na súde prvého stupňa zákonná

sudkyňa (viď opatrenie predsedníčky Okresného súdu Dunajská Streda Spr. 54/2004).

-10-3 Cdo 247/2006

K tej časti dovolania, v ktorej navrhovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nie je

dostatočne preskúmateľné, dovolací súd uvádza, že v prejednávanej veci bol podstatným a pre

rozhodnutie určujúcim právny záver súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu

navrhovateľa na ním požadovanom určení ( ). Dôvod, pre ktorý súd zaujal

názor o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu v zmysle uvedeného ustanovenia, a pre

ktorý napokon došlo k zamietnutiu návrhu vo veci samej, je dostatočne zreteľne vysvetlený

tak v dovolaním napadnutom rozsudku odvolacieho súdu, ako aj v ním potvrdenom rozsudku

súdu prvého stupňa. Navrhovateľ teda neopodstatnene namieta, že konanie je v tomto zmysle

postihnuté tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ tiež neopodstatnene namieta, že súd prvého stupňa v konaní nerešpektoval

právny záver Krajského súdu v Trnave zaujatý v zrušujúcom uznesení sp. zn. .

Z uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že názor o naliehavom právnom záujme

navrhovateľa na určení neplatnosti kúpnej zmluvy formuloval len podmienečne – podľa

výsledkov ďalšieho konania po vrátení veci súdu prvého stupňa. Pre úplnosť treba dodať, že

odvolací súd po opätovnom predložení veci na rozhodnutie v dôsledku ďalšieho odvolania

navrhovateľa nebol viazaný právnym názorom, ktorý zaujal pri rozhodovaní v skoršom

odvolacom konaní.

Z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie

navrhovateľa nie je opodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho opravný

prostriedok zamietol podľa

V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti

navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( , a

). Odporkyňa 1/ trovy dovolacieho konania vyčíslila a podala návrh na rozhodnutie

o priznaní ich náhrady ( v spojení s ). Dovolací súd jej

priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval už v konaní pred

odvolacím súdom) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním (následne

doplneného) písomného vyjadrenia k dovolaniu podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

pričom vychádzal z hodnoty sporu 1 820 000 Sk a sadzbu za jeden úkon právnej služby určil

sumou 16 450 Sk (§ 10 ods. l uvedenej vyhlášky), čo s daňou z pridanej hodnoty vo výške

3 126 Sk (19 % z odmeny advokáta v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky), ako aj s náhradou

-11-3 Cdo 247/2006

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 15 písm. a/ citovanej

vyhlášky) vo výške 1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (164 Sk)

predstavuje spolu 19 740 Sk.

Dovolací súd odporcom 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali

návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania ( v spojení s

ods. 1 a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: