Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)dd4/378027.fcb245.pdf
PDF · 121.81 KB
No categories available
3Cdo/247/2006
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudcov JUDr. Eleny Siebenstichovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci
navrhovateľa I. F., bývajúceho v Ž., zastúpeného J. N., advokátom so sídlom v L., proti
odporcom 1/ I. B., bývajúcej v Š., zastúpenej J. P., advokátom so sídlom v B., 2/ L. L. a 3/
G. L., obom bývajúcim v Š., zastúpeným J. B., advokátom so sídlom v B., o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.
7 C 81/2000, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 3. apríla
2006 sp. zn. 10 Co 254/2005, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške
19 740 Sk do rúk J. P., advokáta so sídlom v B., do 3 dní.
Odporcom 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia, že je neplatná kúpna zmluva z 29. júna 2000,
ktorou odporkyňa 1/ predala odporcom 2/ a 3/ v celosti nehnuteľnosti v katastrálnom území
2
K. zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere 755 m,
2
dom súpisné č. X. a parcela č. X. – záhrada vo výmere 529 m(ďalej len „kúpna zmluva“).
Neplatnosť kúpnej zmluvy vyvodzoval navrhovateľ z toho, že predmetné nehnuteľnosti
nadobudla odporkyňa 1/ v čase trvania jej manželstva s navrhovateľom za spoločne
-2-3 Cdo 247/2006
nadobudnuté finančné prostriedky, a z tohto dôvodu sa stali predmetom ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov; bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa neskôr zmenilo na ich
podielové spoluvlastníctvo (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ odporkyňa 1/
predala uvedené nehnuteľnosti v celosti, porušila pri predaji jej patriaceho spoluvlastníckeho
podielu 1/2 ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka (neumožnila mu uplatniť predkupné
právo podielového spoluvlastníka), čo má za následok relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy
v tejto časti (§ 40a Občianskeho zákonníka); pri predaji navrhovateľovho spoluvlastníckeho
podielu 1/2, porušila § 123 Občianskeho zákonníka (previedla na iného to, čo nemala vo
vlastníctve), čo má za následok absolútnu neplatnosť tejto časti kúpnej zmluvy (§ 39
Okresný súd Dunajská Streda (v poradí tretím) rozsudkom z 1. decembra 2004 č.k.
7 C 81/2000-357 návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol a rozhodol o náhrade
trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal
svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., lebo
tým, že by sa vyhovelo jeho určovaciemu návrhu, neodstránil by sa stav právnej neistoty
navrhovateľa a v porovnaní s existujúcim stavom by sa ani nezlepšilo jeho právne postavenie,
v dôsledku čoho by sa musel ochrany svojich práv domáhať ďalším návrhom na začatie
súdneho konania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.
Dopĺňacím rozsudkom zo 4. júla 2005 č.k. 7 C 81/2000-412 rozhodol o povinnosti
navrhovateľa nahradiť trovy štátu 2 033,30 Sk.
Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ. Krajský súd
v Trnave rozsudkom z 3. apríla 2006 sp. zn. 10 Co 254/2005 rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania.
Pri rozhodovaní vo veci samej sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vyhovením
návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by sa jeho právne postavenie
nezmenilo. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že nie je potrebné preukázať naliehavý
právny záujem na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a že naliehavý právny záujem
vyplýva z právneho predpisu – ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré zakladá
právo dotknutej osoby dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Podľa názoru
odvolacieho súdu je tak relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy potrebné riešiť otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na
požadovanom určení. V danom prípade by vyhovením určovaciemu návrhu nedošlo k zmene
-3-3 Cdo 247/2006
právneho postavenia navrhovateľa, lebo na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej
zmluvy by katastrálny úrad nanajvýš obnovil pôvodný zápis vlastníckeho práva odporkyne 1/,
nedošlo by však k zápisu (spolu)vlastníckeho práva navrhovateľa. K zmene jeho právneho
postavenia a zápisu jeho (spolu)vlastníckeho práva by mohlo dôjsť iba na základe rozhodnutia
súdu o určení (spolu)vlastníckeho práva. Vzhľadom na nepreukázanie neliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti zmluvy sa odvolací súd nezaoberal hmotnoprávnou stránkou
veci a návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodil poukazom na § 224 ods. 1
a § 142 ods. l O.s.p. Krajský súd pripustil samostatným výrokom dovolanie, lebo svoje
rozhodnutie považoval za zásadného právneho významu v otázke: 1/ „či je právne
opodstatnené zamietnutie návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu z dôvodu § 80
písm. c/ O.s.p. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, keď určitý právny úkon je
z časti absolútne neplatný a z časti relatívne neplatný“, 2/ „či prichádza do úvahy zamietnutie
návrhu na neplatnosť právneho úkonu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu, ak je právny úkon sčasti absolútne neplatný a sčasti relatívne
neplatný, a to v časti relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka
a v nadväznosti na § 140 Občianskeho zákonníka“.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a konanie je postihnuté
inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.). V konaní bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti patrili najskôr do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne 1/ a potom do ich podielového spoluvlastníctva
(§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Odporkyňa 1/ predajom nehnuteľností v celosti
porušila zákon (§ 123 Občianskeho zákonníka a § 140 Občianskeho zákonníka), čo má za
následok sčasti absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy (§ 39 Občianskeho zákonníka) a sčasti
jej relatívnu neplatnosť (§ 40a Občianskeho zákonníka). Podľa názoru dovolateľa je daný
jeho naliehavý právny záujem na určovacom návrhu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., lebo takto
má možnosť docieliť obnovenie pôvodného zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností. Pokiaľ
súdom nebude deklarovaná neplatnosť kúpnej zmluvy, zostanú odporcovia 2/ a 3/ zapísaní
v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností a nápravu bude možné
realizovať iba určovacím návrhom na súde. Tomuto návrhu však možno predísť a nevyvolať
ďalší súdny spor práve návrhom na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Jeho určovací návrh
bol podložený naliehavým právnym záujmom na uvedení (spolu)vlastníckych vzťahov do
pôvodného stavu, čím by sa mu vytvorila možnosť rokovať s odporkyňou 1/ o odkúpení jej
-4-3 Cdo 247/2006
podielu nehnuteľností, ako zodpovedá predkupnému právu spoluvlastníka. Aj v prípade, že by
návrh nebol v časti určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy podložený jeho naliehavým
právnym záujmom (§ 80 písm. c/ O.s.p.), bolo povinnosťou súdov (a to aj so zreteľom na už
skôr zaujatý právny záver odvolacieho súdu) zaoberať sa relatívnou neplatnosťou právneho
úkonu čo do podielu 1/2 nehnuteľností patriaceho odporkyni 1/. Súd prvého stupňa sa ale
touto otázkou nezaoberal. Zamietnutím návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy mu súdy
odňali právo priznané zákonom. Podľa názoru dovolateľa pri návrhoch na určenie relatívnej
neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka nie je potrebné tvrdiť
a preukazovať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. tak, ako je to pri iných
určovacích návrhoch. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 137/2003 uverejnený pod č. 78 v časopise Zo súdnej praxe č. 6/2004
a tiež v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
č. R 54/2006 a vyslovil názor, že aj v danej veci ide o tento prípad, lebo predkupné právo
podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom (§ 140 Občianskeho zákonníka)
a navrhovateľ podaním určovacieho návrhu riadne, včas a v súlade so zákonom využil svoje
subjektívne právo podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa sa v merite veci uplatneným nárokom vôbec nezaoberá – návrh bol zamietnutý pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu. Dovolateľ ďalej uviedol, že rozsudok odvolacieho
súdu bol vydaný v konaní, ktoré je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ku ktorej došlo tým, že súd prvého stupňa rozhodoval vo veci trikrát,
pričom každé rozhodnutie vo veci samej bolo vyhlásené inou sudkyňou a navrhovateľ nebol
zo strany poslednej konajúcej sudkyne na súde prvého stupňa poučený o dôvodoch zmeny
zákonnej sudkyne. V písomnom predvolaní chýba poučenie podľa § 15a ods. 1 O.s.p. (v znení
do 31. augusta 2005) a na pojednávaní 26. novembra 2004 ho sudkyňa nepoučila ústne o jeho
práve podľa § 15a ods. 2 O.s.p., čím mu odňala možnosť uplatniť námietku zaujatosti.
Uvedené procesné nedostatky postupu konania nebolo možné odstrániť v rámci odvolacieho
konania, preto mali viesť k zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom (§ 221
ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti
odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 1 O.s.p., lebo dôvod zamietnutia jeho návrhu možno iba
vydedukovať z citácie § 80 písm. c/ O.s.p. Dovolateľ vyslovil názor, že absencia príčinného
vzťahu medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci je porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces v zmysle § 46 ods. l Ústavy
Slovenskej republiky a v súvislosti s tým poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03. Dodal, že súd prvého stupňa sa pri poslednom rozhodovaní
-5-3 Cdo 247/2006
neriadil záväzným právnym názorom zaujatým odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení (že
je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy v podiele 1/2); pri tom
je „právne nezdôvodniteľné“, prečo krajský súd napadnutým rozsudkom svoj predchádzajúci
právny záver zmenil. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť spolu s rozsudkom okresného súdu a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie.
Odporkyňa 1/ sa vo vyjadrení k dovolaniu z 19. septembra 2006 (ktoré spresnila
vyjadrením z 19. februára 2007) stotožnila s právnymi závermi odvolacieho súdu a navrhla
dovolanie navrhovateľa zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania 39 558 Sk.
Pokiaľ ide o otázku preukázania naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) pri
návrhu na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a a § 140 Občianskeho
zákonníka, zaujala názor, že tu nejde o návrh sui generis, preto aj v prípade takéhoto návrhu
treba preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. I keby dovolateľ
rozhodnutím súdu v časti relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy dosiahol obnovenie
pôvodného stavu, mohol by sa obnoviť len pôvodný zápis vlastníctva – v prospech odporkyne
1/, avšak jeho právne postavenie by naďalej zostalo neisté a požadovaným určením by sa
v ničom nezlepšilo. Otázka neplatnosti kúpnych zmlúv je z hľadiska návrhu na určenie
vlastníckeho práva typickou predbežnou otázkou, preto aj z tohto pohľadu nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ak je možné domáhať sa priamo
určenia (spolu)vlastníckeho práva. K otázke navrhovateľom tvrdených procesných vád
odporkyňa 1/ uviedla, že hoci na údajné porušenie poučovacej povinnosti podľa § 15a ods. 1
O.s.p. (v znení do 31. augusta 2005) poukazoval už skôr, ani na výzvu odvolacieho súdu
námietku zaujatosti nevzniesol. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je dostatočné, súd
prvého stupňa v náležitých súvislostiach poukázal na dôvody neexistencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Dôvodná nie je ani námietka dovolateľa, že sa súd
prvého stupňa neriadil dôsledne právnym názorom odvolacieho súdu – odvolací súd totiž
v poslednom zrušujúcom uznesení uviedol len to, že v ďalšom konaní bude potrebné skúmať
predovšetkým otázku naliehavého právneho záujmu v nadväznosti na ďalšie meritórne
dokazovanie a v zmysle tohto názoru aj súd prvého stupňa postupoval.
Odporcovia 2/ a 3/ sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnili s napadnutým rozsudkom
a žiadali neopodstatnené dovolanie navrhovateľa zamietnuť. V danom prípade by sa
v dôsledku vyhovenia návrhu len obnovil stav pred uzatvorením kúpnej zmluvy
a nehnuteľnosti by v katastri nehnuteľností boli zapísané ako vlastníctvo odporkyne 1/, preto
-6-3 Cdo 247/2006
vyhovením návrhu by sa právne postavenie navrhovateľa nezlepšilo. To platí rovnako tak
z hľadiska absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj z hľadiska jej relatívnej neplatnosti.
Dovolateľ neopodstatnene namieta existenciu procesných vád, ku ktorým v konaní nedošlo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že
dovolanie nie je dôvodné.
V ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť
výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania, ak je jeho rozhodnutie zásadného právneho
významu. V takom prípade je dovolateľ oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu
výlučne len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej
konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho
posudzovania môžu byť potom len právne otázky, keďže na riešenie skutkových otázok
dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta
druhá O.s.p.).
Dovolateľ v mimoriadnom opravnom prostriedku predovšetkým namieta, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou
dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci,
je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj
správne interpretoval. So zreteľom na právne posúdenie veci odvolacím súdom a tiež
obsahovú konkretizáciu dovolacích otázok, pre ktoré pripustil dovolanie, bolo predmetom
dovolacieho konania posúdenie správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom
v otázke „1/ či je právne opodstatnené zamietnutie návrhu na určenie neplatnosti právneho
úkonu z dôvodu § 80 písm. c/ O.s.p. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, keď určitý
právny úkon je z časti absolútne neplatný a z časti relatívne neplatný, 2/ či prichádza do úvahy
zamietnutie návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, ak je právny úkon sčasti absolútne
neplatný a sčasti relatívne neplatný, a to v časti relatívnej neplatnosti podľa § 40a
-7-3 Cdo 247/2006
Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na § 140 Občianskeho zákonníka“.
V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo
nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za
mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo
z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu (§ 80
písm. c/ O.s.p.), musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu
o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či
podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom
ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Ak navrhovateľ
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie určovacieho návrhu. Pokiaľ preto súd dospeje k záveru, že
ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne
návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať
predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacieho návrhu a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia. So zreteľom na obsah dovolania možno zhrnúť, že dovolateľovi
ide o to, aby súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy v celom rozsahu, chce obnoviť pôvodný
vlastnícky vzťah, aby mohol „rokovať s odporkyňou 1/ o možnosti odkúpenia jej podielu
z nehnuteľnosti pre seba realizujúc pritom aj svoje predkupné právo“. Navrhovateľ ale
prehliada, že i keby súdy vyhoveli jeho určovaciemu návrhu, došlo by nanajvýš k obnoveniu
pôvodného zápisu odporkyne 1/ ako výlučnej vlastníčky nehnuteľností. V takom prípade by
ale navrhovateľ nebol vedený ani ako vlastník sporných nehnuteľností (pôvodne bola
-8-3 Cdo 247/2006
v katastri nehnuteľností ako ich výlučná vlastníčka vedená iba odporkyňa 1/), ani ako ich
podielový spoluvlastník, preto by mu bez ďalšieho neprináležalo ani predkupné právo
spoluvlastníka (§ 140 Občianskeho zákonníka) a z tohto dôvodu by nemohol realizovať svoj
zámer „rokovať s odporkyňou 1/ o možnosti odkúpenia jej spoluvlastníckeho podielu“. Keďže
(ako vyplýva zo spisu) zostáva medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ naďalej sporná otázka,
či vôbec predmetné nehnuteľnosti patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a následne do ich podielového spoluvlastníctva, je namieste záver, že navrhovateľ nemôže
mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože ním požadované
určenie nerieši (vlastnícku) podstatu spornosti, ktorú sa snaží odstrániť. V porovnaní
s existujúcim stavom sa navrhovateľom požadovaným určením nemôže zmeniť jeho právne
postavenie, neodstraňuje sa neistota daného právneho vzťahu, ktorá trvá naďalej a nevylučuje
potrebu ďalšieho konania o určenie (spolu)vlastníctva sporných nehnuteľností.
Navrhovateľ v prejednávanej veci nemôže mať naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy, lebo otázka platnosti kúpnej zmluvy, o ktorej malo byť
rozhodnuté na základe jeho určovacieho návrhu, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu
k inej podstatnej právnej otázke – (spolu)vlastníctva navrhovateľa. Tým, že sa súdy vecne
nezaoberali nesprávne zvoleným a procesne neprípustným určovacím návrhom (na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy), vo vzťahu ku ktorému navrhovateľ aj podľa právneho názoru
dovolacieho súdu neosvedčil naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p,
neznemožnili navrhovateľovi prístup k súdu a neodňali mu možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv procesne vhodným (prípustným) prostriedkom – návrhom na určenie, že je
(spolu)vlastníkom sporných nehnuteľností.
Námietke dovolateľa, ktorou spochybňuje nutnosť preukázania naliehavého právneho
záujmu na určení relatívnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy, nie je dôvodná. Relatívnu
neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka) možno uplatniť aj priamo
v občianskom súdnom konaní v návrhu, ktorý bol riadne doručený účastníkovi, proti ktorému
dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu smeruje. Ak sa oprávnený subjekt domáha v súdnom
konaní určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu určovacím návrhom, musí (tak, ako aj
pri podaní návrhu na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu) preukázať, že má na
tomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Navrhovateľ na
odôvodnenie svojho názoru, že v prípade návrhu na určenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu súdom nie je potrebné preukázať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/
-9-3 Cdo 247/2006
nenáležite poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo
publikované pod R 54/2006, lebo toto rozhodnutie sa týka odlišnej problematiky (v uvedenej
právnej veci išlo o problematiku práva spoločného nájmu bytu manželmi a bol v nej zaujatý
právny záver, že v prípade návrhov na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa
§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka netreba preukazovať existenciu naliehavého právneho
záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p.). Uvedené rozhodnutie sa otázky naliehavého právneho
záujmu týka len vo vzťahu k návrhu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a riešenú
problematiku nezovšeobecňuje tak, aby ho bolo možné aplikovať na otázku naliehavého
právneho záujmu v prípade každého návrhu na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom
odvolacieho súdu, že navrhovateľ v danom prípade neosvedčil zákonom vyžadovaný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Odvolací
súd teda rozhodnutie v otázke, pre ktorú pripustil dovolanie, nezaložil na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Pokiaľ dovolateľ namieta existenciu procesnej vady v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,
ktorá má podľa jeho názoru spočívať v tom, že v predvolaní na pojednávanie, ktoré sa
uskutočnilo 26. novembra 2004, nebol súdom prvého stupňa poučený v zmysle § 15a ods. 1
O.s.p. (v znení do 31. augusta 2005), čím mu bolo znemožnené uplatniť námietku zaujatosti
sudkyne, dovolací súd uvádza, že ak aj (prípadne) súd v rozpore s ustanovením § 15a ods. 1
O.s.p. (v znení do 31. augusta 2005) neposkytne účastníkovi konania poučenie o tom, že má
právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 O.s.p. uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má
vec prejednať a rozhodnúť, má táto absencia poučenia len ten následok, že účastník môže
v priebehu konania uplatniť námietku zaujatosti sudcu aj po prvom pojednávaní, ktoré viedol
tento sudca, prípadne aj po uplynutí lehoty 15 dní od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre
ktorý je tento sudca vylúčený. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ale (ani prípadný)
nedostatok poučenia v zmysle § 15a ods. 1 O.s.p. (v znení do 31. augusta 2005) nepredstavuje
vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť treba
dodať, že navrhovateľ námietku zaujatosti sudcu v konaní nevzniesol a že po nevyhnutných
zmenách v osobách vec prejednávajúcich sudcov rozhodovala na súde prvého stupňa zákonná
sudkyňa (viď opatrenie predsedníčky Okresného súdu Dunajská Streda Spr. 54/2004).
-10-3 Cdo 247/2006
K tej časti dovolania, v ktorej navrhovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nie je
dostatočne preskúmateľné, dovolací súd uvádza, že v prejednávanej veci bol podstatným a pre
rozhodnutie určujúcim právny záver súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu
navrhovateľa na ním požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Dôvod, pre ktorý súd zaujal
názor o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu v zmysle uvedeného ustanovenia, a pre
ktorý napokon došlo k zamietnutiu návrhu vo veci samej, je dostatočne zreteľne vysvetlený
tak v dovolaním napadnutom rozsudku odvolacieho súdu, ako aj v ním potvrdenom rozsudku
súdu prvého stupňa. Navrhovateľ teda neopodstatnene namieta, že konanie je v tomto zmysle
postihnuté tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Navrhovateľ tiež neopodstatnene namieta, že súd prvého stupňa v konaní nerešpektoval
právny záver Krajského súdu v Trnave zaujatý v zrušujúcom uznesení sp. zn. 10 Co 87/2003.
Z uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že názor o naliehavom právnom záujme
navrhovateľa na určení neplatnosti kúpnej zmluvy formuloval len podmienečne – podľa
výsledkov ďalšieho konania po vrátení veci súdu prvého stupňa. Pre úplnosť treba dodať, že
odvolací súd po opätovnom predložení veci na rozhodnutie v dôsledku ďalšieho odvolania
navrhovateľa nebol viazaný právnym názorom, ktorý zaujal pri rozhodovaní v skoršom
odvolacom konaní.
Z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie
navrhovateľa nie je opodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho opravný
prostriedok zamietol podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Odporkyňa 1/ trovy dovolacieho konania vyčíslila a podala návrh na rozhodnutie
o priznaní ich náhrady (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej
priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval už v konaní pred
odvolacím súdom) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním (následne
doplneného) písomného vyjadrenia k dovolaniu podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
pričom vychádzal z hodnoty sporu 1 820 000 Sk a sadzbu za jeden úkon právnej služby určil
sumou 16 450 Sk (§ 10 ods. l uvedenej vyhlášky), čo s daňou z pridanej hodnoty vo výške
3 126 Sk (19 % z odmeny advokáta v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky), ako aj s náhradou
-11-3 Cdo 247/2006
výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 15 písm. a/ citovanej
vyhlášky) vo výške 1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (164 Sk)
predstavuje spolu 19 740 Sk.
Dovolací súd odporcom 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali
návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: