Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/12/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu J. M., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. M. B., advokátkou v T., proti žalovanej S., T., IČO: X., zastúpenej

A., a.s., B., IČO: X., o náhradu škody z ublíženia na zdraví s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 25. septembra 2007 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne označeným rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu

z 19. marca 2007 č.k. -473, ktorým bolo uložené žalovanému zaplatiť

žalobcovi 22 % ročný úrok z omeškania zo sumy 19 800 Sk ako bolestné a náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia za obdobie od 1.5.1995 do 30.11.1995 vo výške 2 148 Sk.

Považoval za opodstatnený nárok žalobcu na úhradu ušlého zisku vo výške 200 000 Sk

tak, ako sa ho domáhal v písomnom podaní z 26.3.1996. Ušlý zisk upravený na sumu

14 270 899 Sk 30.11.2000 považoval za upravený po uplynutí premlčacej doby. Úroky

z omeškania z náhrady nákladov spojených s liečením a vecnej škody priznal

s prihliadnutím na ustanovenie vyhlášky č. podľa ktorého splatnosť

tejto náhrady nastáva až po 15-tich dňoch od obdržania právoplatného rozhodnutia o výške

náhrady. Žalovaný pritom obdržal takéto rozhodnutie, teda druhý rozsudok okresného súdu

z 16. marca 2005 dňa 25.4.2005 a 15-dňová lehota uplynula 15.5.2005 a preto od 16.5.2005

sa dostal žalovaný do omeškania. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa

a dôvodmi v ňom uvedenými. Poukázal na správne právne posúdenie otázky premlčania

nároku predstavujúceho ušlý zisk žalobcu ohľadne sumy prevyšujúcej 200 000 Sk. Žalobca

bol povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2 065 Sk do

troch dní.

Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodil z ustanovenia a odôvodnením, že v konaniach či už pred

súdom prvého alebo druhého stupňa konali na základe splnomocnení za A., a.s., jej

pracovníci, teda osoby, ktoré neboli v žiadnom vzťahu k žalovanému S.. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný ako účastník konania nebol v konaní zastúpený vôbec a osobne nekonal.

Vadu konania v zmysle ustanovenia žalobca videl v tom, že súd

neuviedol v rozsudku ako vec právne posúdil. Nerozhodol o niektorých nárokoch (priznanie

dôchodkovej renty), z rozhodnutia nie je zrejmé ako posúdil nároky žalobcu uplatnené podľa

a nasl. (a v odvolaní ich preto nebolo možné napádať pre

nesprávnu právnu aplikáciu, nemohol uplatniť procesné oprávnenie podať odvolanie),

namietal taktiež odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

aj inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j. nevykonanie

zmierovacieho konania, ktoré on ako žalobca navrhol. Rozhodnutie odvolacieho súdu takisto

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na skutočnosť, že nie je správne

tvrdenie odvolacieho súdu, pokiaľ žalobca žiadal 30.11.2000, aby mu žalovaný zaplatil

14 270 899 Sk, že sa jedná o zmenu žaloby podľa a nie o úpravu návrhu na začatie

konania, keďže o takejto zmene súd uznesením nerozhodol. Záver odvolacieho súdu o zmene

žalobného návrhu preto nemá oporu v procesnom postupe súdu prvého stupňa a je teda

nenáležitý. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a Okresného súdu Trenčín v napadnutej časti zrušil a vec

vrátil Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že v mene S. práva a

povinnosti uplatňuje a vykonáva A., a.s. Preto keď riadne poverený zamestnanci túto

spoločnosť na súde zastupujú nevidí v tom žiaden rozpor so zákonom a už vôbec nie dovolací

dôvod podľa Neobstoja preto ani dôvody prípustnosti dovolania podľa

Vyjadrenie k bodom 3 a dovolania považuje za nadbytočné, nakoľko

sa nimi žalobca snaží odôvodniť dovolanie, ktoré je neprípustné. Navrhol dovolaciemu súdu,

aby dovolanie ako neprípustné odmietol, alebo aby ho zamietol z dôvodu, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už tým,

že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou

v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou

v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalobcu, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení a

Ustanovenie pojednáva o tom, že dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený. Dovolateľ nespochybňuje procesnú spôsobilosť žalovaného,

spochybňuje však oprávnenie pracovníkov zástupcu žalovaného konať v mene žalovaného.

Z ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon o povinnom zmluvnom poistení) práva a povinnosti

Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákona o poistení prechádzajú 1. januára 2002 na

Kanceláriu (Slovenskú kanceláriu poisťovateľov zriaďovanú podľa § 1 ods. 1 a § 20

citovaného zákona). Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet

kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a.s., oddelene

od ostatnej činnosti.

Podľa ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie

doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo

vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

Zákonné zverenie úlohy uplatňovať a vykonávať práva a povinnosti S. (ako právnickej

osoby zriadenej zákonom) inej právnickej osobe (konkrétne obchodnej spoločnosti Slovenská

poisťovňa, a.s., u ktorej medzičasom došlo k zmene obchodného mena na „A.“) a to v mene

a na účet osoby disponujúcej príslušnými právami a povinnosťami je svojou povahou

prenesením oprávnení štatutárneho orgánu právnickej osoby (resp. inej osoby, či dokonca

viacerých osôb oprávnených v mene právnickej osoby konať) na inú právnickú osobu bez

toho, aby sa na to vyžadovalo plnomocenstvo. Činnosť obchodnej spoločnosti Slovenská

poisťovňa, a.s. (resp. neskôr A., a.s.) vymedzená v ustanovení § 28 ods. 3 vety druhej a tretej

zákona o povinnom zmluvnom poistení sa navonok prejaví vystupovaním S., v mene ktorej

však právne úkony bude robiť buď štatutárny orgán (predstavenstvo), iné právnické osoby

alebo poverení zamestnanci takejto inej právnickej osoby. Za tejto situácie je treba

konštatovať, že vada konania tvrdená dovolateľom v zmysle nie je daná.

Odňatím možnosti konať ( ) sa v zmysle uvedeného ustanovenia

rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia

tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Žalobca v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietal relevantné procesné vady

(tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia Jeho námietky, že nie je správne

odôvodnenie rozsudku, nedostatočné právne posúdenie, súd nerozhodol o niektorých

nárokoch (priznanie dôchodkovej renty), nároky uplatnené podľa § 445 a nasl. Občianskeho

zákonníka z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ako ich posúdil – v odvolaní ich preto

nebolo možné napadať (nesprávna právna aplikácia) a z tohto dôvodu nemohol uplatniť

procesné oprávnenie podať odvolanie; možno považovať len za tzv. inú vadu konania

v zmysle ustanovenia ku ktorej však dovolací súd môže

prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola

žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Neobstojí ani tvrdenie dovolateľa, že prvostupňový súd nerozhodol o zmene návrhu

týkajúcej sa ušlého zisku, keď na č.l. 353 predmetného spisu sa nachádza uznesenie o

rozšírení návrhu ohľadne ušlého zisku na 14 270 899 Sk.

Čo sa týka tvrdení dovolateľa o inej vade, ako aj nesprávnom právnom posúdení veci,

k tomu môže dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný predpoklad

prípustnosti dovolania v dôsledku ktorého sa preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo

vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcovi nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľa.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, hoci bol žalovaný

v dovolacom konaní úspešný, keďže si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil (§ 243b

ods. 4, , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: