Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/301/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu: A – S.

p., a.s., D. r. X., X. B., IČO: X., proti žalovanému: P. d. v T, H. X., T, IČO: X., zast. JUDr. Ľ

M., advokátom so sídlom K. X., B., o zaplatenie 150 000 Sk s prísl., na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2006, č.k. -109, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2006, č.k. -109

sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. septembra 2006 č.k. -109

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 150 000 Sk s 10 % úrokom z omeškania za obdobie

od 25. januára 1999 do zaplatenia a trovy konania vo výške 6 000 Sk. Vo zvyšku súd žalobu

zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal

rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 150 000 Sk istiny z titulu vrátenia

príspevku poskytnutého na rekonštrukciu objektov pre chov ošípaných v stredisku T. Taktiež si

žalobca uplatnil príslušenstvo t.j. úrok z omeškania vo výške 10 % za obdobie

od 25. januára 1999 do zaplatenia. Dňa 13. júna 2006 žalobca požiadal o úpravu petitu žaloby

v časti priznania výšky úrokovej sadzby z 10 % na 17,6 % za obdobie od 25. januára 1999

do zaplatenia.

Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol, keďže v zmluve o vzájomnej spolupráci

pri znižovaní škôd v oblasti ochrany hospodárskych zvierat, ktorú uzatvorili účastníci konania,

poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 150 000 Sk bolo viazané na zotrvanie žalovaného

v poistnom vzťahu u žalobcu. Označenú podmienku žalovaný považuje za obmedzujúcu

hospodársku súťaž a zmluvu v tejto časti považoval za neplatnú.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že žalobca poskytol zmluvne dojednané prostriedky

vo výške 150 000 Sk žalovanému, ktoré žalovaný následne preinvestoval. Listom z 11. januára

1999 žalobca v zmysle čl. V bod 2 odstúpil od zmluvy o vzájomnej spolupráci pri znižovaní škôd

v oblasti hospodárskych zvierať z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať po dobu

platnosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom.

Zo zmluvy o poistení vyplýva, že žalovaný P.d.v T sa v čl. IV zaviazal, že po dobu

platnosti zmluvy, minimálne 5 rokov zotrvá v poistnom vzťahu so žalobcom a ten mu poskytne

čiastku 150 000 Sk ako finančný príspevok na zvýšenie ochrany hospodárskych zvierat.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. bolo skonštatované, že poistná

zmluva svojim obsahom neodporuje zákonu, neobchádza ho, neprieči sa zákonu ani dobrým

mravom, a preto nie je dôvod na vyslovenie neplatnosti podľa ust. § 39 Obč. zák. Rozhodnutie

Protimonopolného úradu SR z 8. apríla 2004 alebo 24. septembra 2004 nemajú vplyv

na posúdenie otázky vrátenia finančných prostriedkov pri odstúpení od zmluvy.

Prvostupňový súd posúdil uplatnenú žalobu s poukazom na ust. § 351 ods. 1, 2 Obch.

zákonníka, keď mal za nesporné, že žalovaný odstúpením od poistnej zmluvy porušil ustanovenie

bodu 10 čl. IV a oprávnene požadoval vrátenie sumy 150 000 Sk. Žalobcovi podľa ust. § 369

Obch. zák. ods. 1, 2 vzniklo právo na úrok z omeškania za oneskorenú úhradu sumy 150 000 Sk

za obdobie od 25. januára 1999 do zaplatenia a priznal mu ich vo výške 10 %. V časti

prevyšujúcej 10 % žalobu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zamietol. O trovách

konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. a priznal ich náhradu

úspešnému účastníkovi, t.j. žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

a to do časti, ktorou bol zaviazaný uhradiť žalobcovi istinu 150 000 Sk s 10 % úrokom

z omeškania od 25. januára 1999 do zaplatenia a trovy konania a navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol

a priznal mu náhradu trov konania z týchto dôvodov:

Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený Zmluvou o vzájomnej spolupráci

pri znižovaní škôd v oblasti ochrany hospodárskych zvierat uzatvorenou 8. júla 1997.

Spornou zostala otázka platnosti časti zmluvy (č.l. 4 bod 10). Podľa názoru odvolateľa

poskytnuté finančné prostriedky boli viazané na konkrétny účel a neboli žiadnou odmenou.

Viazanie poskytnutia príspevku nie na účel použitia, ale na zotrvanie v poistnom vzťahu,

je v rozpore so samotným účelom zmluvy, ale aj zákonom upravujúcim hospodársku súťaž.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva súd prvého stupňa, riešilo otázku

platnosti resp. neplatnosti čl. 4 bod 10 výlučne z dôvodu, či postupom žalobcu bola naplnená

skutková podstata , o ochrane hospodárskej súťaže,

nepriamym vynucovaním neprimeraných podmienok v zmluvách. Najvyšší súd SR neskúmal,

či žalobca nezneužil dominantné postavenie na trhu iným spôsobom, alebo konaním.

Prvostupňový súd bol povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na právoplatné

rozhodnutie Protimonopolného úradu SR č. 2004/DZ/P/2/178. Žalobca sa písomne k odvolaniu

žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného podľa ust. s nariadením pojednávania v súlade

s ust. a dospel k názoru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že účastníci konania uzatvorili spolu Zmluvu

o vzájomnej spolupráci pri znižovaní škôd v oblasti ochrany hospodárskych zvierat dňa 8. júla

1997 (č.l. 4).

Rovnako nie je sporné, že žalobca v zmysle tejto Zmluvy poskytol žalovanému finančný

príspevok na realizáciu opatrenia: rekonštrukcie objektov pre chov ošípaných (protinákazové

opatrenia z dôvodu vypuknutia moru ošípaných) na stredisku v T vo výške 150 000 Sk.

Sporným zostal čl. IV bod 10 Zmluvy o spolupráci z 8. júla 1997.

Odvolací súd je názoru, že predmetnou Zmluvou o spolupráci došlo zo strany žalobcu

k zníženiu rizika s vyplácaním poistného a využitím finančného príspevku od žalobcu

žalovaným, žalovaný znížil riziko vzniku nákazy zvierat ako aj zníženiu rizika škôd na majetku.

Článok IV bod 10 Zmluvy o spolupráci svojim obsahom neodporuje zákonu, neobchádza ho,

neprieči sa zákonu ani dobrým mravom. Toto konštatovanie vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2002, sp.zn. .

Toto rozhodnutie je pre posúdenie otázky platnosti čl. IV bod 10 Zmluvy o spolupráci

z 8. júla 1997 platné a pre všetkých záväzné.

Rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky z 8. apríla 2004 (č.l. 42)

riešilo otázkou zneužívania dominantného postavenia podnikateľa A – S. p., a.s. B., pričom

predmetné rozhodnutie konštatovalo, že konanie podnikateľa A – S. p., a.s. B. spočívajúce

v stanovení povinnosti podľa čl. IV bod 10 Zmluvy o vzájomnej spolupráci zotrvať v poistení po

dobu 5 rokov a 7 mesiacov nemá povahu zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu

poistenia a povahu zneužitia má v rozsahu doterajšieho poistenia.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, Protimonopolný úrad SR nemá oprávnenie posudzovať

otázku vrátenia finančných prostriedkov pri odstúpení od zmluvy a ani jeho rozhodnutie

nenahrádza rozhodnutie súdu, ktorý je jedine oprávnený rozhodnúť o platnosti resp. neplatnosti

zmluvy resp. jej časti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil dôvody a závery súdu

prvého stupňa ako vecne správne a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako

vecne správny podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. t.j. podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní. Úspešný

účastník – žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, a preto odvolací súd žalobcovi trovy

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 21. februára 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: