Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7a0/380141.f9e03a.pdf
PDF · 102.03 KB
No categories available
5Obdo/20/2006
Najvyšší súd 5 Obdo 20/2006 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. O.
spol. s r.o., K. C., X., IČO: X., zastúpeného JUDr. K. J., advokátom, P., X., proti
žalovanému: Ing. A. K. – S., A., X., zastúpenému JUDr. E. S., advokátkou, K.,
X., o zaplatenie 13 347,40 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod
sp. zn. 11 Cb/26/2003, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.
k. 21 Cob/151/2005-138 zo dňa 28. februára 2006, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho advokáta 1114 Sk náhrady
trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
13 347,40 Sk s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,8 %, a to zo sumy 28 909,40 Sk
od 6. novembra 2002 do 17. apríla 2003, zo sumy 13.347,40 Sk od 18. apríla do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 33 058,80 Sk a zaplatiť trovy
štátu vo výške 1200 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd žalobu zamietne, rozsudkom zo dňa 28. februára 2006 rozhodol tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti istiny a úroku z omeškania potvrdil
a v časti výroku o trovách konania rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie ceny za objednanú
opravu motorového vozidla žalovaného, ako i jeho vyprosťovanie a dovoz do sídla
žalobcu v celkovej výške 28 909,40 Sk, z ktorej žalovaný uznal náklady na materiál vo
výške 8767,60 Sk a 1/3 vykonaných prác spolu s DPH, čo aj pred podaním žaloby
žalobcovi uhradil v celkovej výške 15 562 Sk. Žalobca preto v tejto časti zobral žalobu
späť a súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p., teda predmetom
konania bolo zaplatenie zvyšku pohľadávky, t. j. 13 347,40 Sk s príslušenstvom. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca opravu žalovanému vyfakturoval, na
základe čoho žalovaný za použitý materiál riadne zaplatil, zaplatil tiež 1/3 z prác
vykonaných na predmetnej oprave. Neuhradil 2/3 prác na vykonanej oprave
a neuhradil ani ďalšie náklady, ktoré žalobcovi vznikli s vyprosťovaním predmetného
vozidla, s prekládkou tovaru a odtiahnutím tohto vozidla.
Napriek rozdielnej právnej kvalifikácii, že v danom prípade sa jednalo
o bezdôvodné obohatenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď bol
tohto názoru, že žalobca objednané dielo vykonal, avšak žalovaný za opravu nezaplatil.
Z toho dôvodu správne súd na zvyšok ceny prác na vykonanej oprave žalovaného
zaviazal, taktiež správne súd zaviazal žalovaného aj na náklady, ktoré žalobcovi vznikli
s vyprosťovaním predmetného vozidla, s prekládkou materiálu, ako i s odtiahnutím
vozidla, ako to správne súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval. Odvolací
súd sa iba nestotožnil s právnou kvalifikáciou súdu prvého stupňa o bezdôvodnom
obohatení. Nejednalo sa o bezdôvodné obohatenie, nakoľko v prvom prípade sa jednalo
o kúpnu zmluvu, čo medzi účastníkmi sporné nebolo, pritom pri zodpovednosti za vady
kúpenej veci, resp. vady diela sa obdobne používa zodpovednosť v zmysle kúpnej
zmluvy, avšak v danom prípade nebolo preukázané, že by si žalovaný uplatňoval
u žalobcu vady zo zle vykonaného diela, nepostupoval v zmysle záručných podmienok,
a preto je povinný za prácu vykonanej opravy zaplatiť tak, ako si ju žalobca vyúčtoval.
Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd
správne zaviazal žalovaného i na zaplatenie úroku z omeškania. Preto odvolací súd
rozsudok prvého stupňa v časti istiny a úroku z omeškania z jeho vecne správnych
dôvodov podľa § 219 O.s.p. potvrdil. V časti výroku o náhrade trov konania odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu nesprávneho vyčíslenia náhrady trov
konania.
Voči tomuto rozhodnutiu podal včas dovolanie žalovaný. Prípustnosť dovolania
odôvodnil ustanovením § 237, písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúceho zo skutočností, ktoré
neboli žalobcom tvrdené pred súdom prvého stupňa a prvostupňový súd sa nimi vo
svojom rozhodnutí nezaoberal. Žalovaný preto nemal možnosť sa k novým právnym
záverom vyjadriť, ani predložiť relevantné dôkazy, čím bola porušená zásada
dvojinštančného konania a tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že
vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, v ktorom uviedol, že žalovaný riadne nereklamoval
poruchu vozidla, mu bolo predložené až na pojednávaní pred odvolacím súdom, preto sa
s ním nemohol riadne oboznámiť, ani sa k nemu vyjadriť. Navrhol, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom potvrdzujúcom výroku zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
Podaním doručeným dovolaciemu súdu dňa 13. novembra 2006 sa k dovolaniu
vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že prípustnosť dovolania ustanovením § 237 písm. f/
O.s.p. neobstojí. Prvostupňový súd žalobe vyhovel na základe ustanovení § 536 ods. 1
a § 610 Obchodného zákonníka, rovnako ako odvolací súd. Rozdielna právna kvalifikácia
odvolacieho súdu sa týka iba právneho názoru prvostupňového súdu uvedeného spoločne
s dôvodmi, ktoré ho k nemu viedli. Nešlo teda o potvrdenie prvostupňového rozhodnutia
z iného právneho dôvodu. Odvolací súd vychádzal zo skutočností, ktoré boli žalobcom
tvrdené už pred súdom prvého stupňa, o čom svedčia vyjadrenia žalobcu (napr. výpoveď
na pojednávaní zo dňa 9. septembra 2004). Tvrdí, že žalovaný mal dostatok príležitostí
vyjadriť sa ku všetkým skutkovým okolnostiam predmetu sporu, ako aj k jeho vyjadreniu
k odvolaniu, ktoré bolo založené v spise osem mesiacov pred odvolacím pojednávaním.
Listom z 27.2.2006, ktorý založil do spisu na pojednávaní, iba precizoval dovtedajšiu
argumentáciu. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol a zaviazal
žalovaného na náhradu trov dovolacieho konania z titulu právneho zastúpenia žalobcu za
toto vyjadrenie v sume 950 Sk a k nemu prislúchajúci režijný paušál 164 Sk v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 240 ods. 1), prejednal
vec podľa § 242 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 O.s.p.,
a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa
ustanovenie § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak
konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných, v ňom taxatívne
vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu
začatia konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej veci alebo už prv začatého
konania, odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Žiadnu z vymenovaných procesných vád
nezistil dovolací súd, hoci žalovaný svoje dovolanie opieral o ust. § 237 písm. f/.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 nie je daná tvrdením dovolateľa, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenou, ale je
prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou aj trpí. Ak dovolací súd zistí,
že rozhodnutie nie je niektorou z uvedených vád postihnuté, dovolanie odmietne, nakoľko
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento mimoriadny opravný prostriedok
prípustný. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie
taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov.
Tvrdené skutočnosti žalovaným, že nemal možnosť k novým právnym záverom sa
vyjadriť, ani predložiť dôkazy na objasnenie skutkového stavu, neobstojí. Zo zápisnice
o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 28. februára 2006 vyplýva, že vec bola
riadne prejednaná za osobnej účasti žalovaného aj jeho advokáta, obaja mali možnosť,
ktorú aj využili, vyjadriť sa k veci a po zhodnotení všetkých dôkazov bol vyhlásený
rozsudok tak, ako je to uvedené vo výroku dovolaním napadnutého rozsudku.
Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním z 1.7.2005, ktoré síce doplnil ďalším
podaním z 27.2.2006, na ktoré poukázal žalovaný, ale v ňom len bližšie rozvádza dôvody,
pre ktoré nemohlo ísť o záručnú opravu. Odvolací súd pritom vychádzal zo skutkového
stavu, ako ho zistil súd prvého stupňa, a jeho právne posúdenie sa líšilo len v tom, že
medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, preto nešlo o pohľadávku z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, ale o zaplatenie ceny. Tak bola napokon pohľadávka uplatnená
podanou žalobou, nešlo teda o žiadnu novú skutočnosť, ani o vydanie rozhodnutia na
základe nových dôkazov, keď na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 29.4.2005
boli účastníci poučení podľa § 120 ods. 4 OSP a nemali žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania. V zmysle uvedeného teda neobstojí žalovaným tvrdený záver, že
rozhodnutím odvolacieho súdu bola porušená zásada dvojinštančnosti konania.
Po zistení, že v prejednávanej veci nie je daný dôvod zakladajúci v zmysle
uvedeného ustanovenia prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, skúmal dovolací súd, či nie sú splnené zákonné podmienky stanovené Občianskym
súdnym poriadkom osobitne pre prípad, že dovolanie smeruje proti rozsudku. Pretože
nejde o zmeňujúci rozsudok, ani o prípad, že by odvolací súd nerešpektoval právny názor
dovolacieho súdu, ani odvolací súd vo výroku svojho rozsudku nevyslovil prípustnosť
dovolania, dovolanie nie je prípustné ani podľa do úvahy prichádzajúcich ustanovení
§ 238 ods. 1, 2 a 3 OSP. Vzhľadom na výšku uplatňovaného peňažného plnenia by
napokon dovolanie v tejto veci ani z týchto dôvodov nebolo prípustné v zmysle § 238
ods. 5 OSP.
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo
žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, odmietol ho Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania nemohol sa zaoberať napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 4 OSP tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie
k dovolaniu) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. marca 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: