Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/20/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. O.

spol. s r.o., K. C., X., IČO: X., zastúpeného JUDr. K. J., advokátom, P., X., proti

žalovanému: Ing. A. K. – S., A., X., zastúpenému JUDr. E. S., advokátkou, K.,

X., o zaplatenie 13 347,40 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod

sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.

k. -138 zo dňa 28. februára 2006, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho advokáta 1114 Sk náhrady

trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu

13 347,40 Sk s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,8 %, a to zo sumy 28 909,40 Sk

od 6. novembra 2002 do 17. apríla 2003, zo sumy 13.347,40 Sk od 18. apríla do

zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 33 058,80 Sk a zaplatiť trovy

štátu vo výške 1200 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

zmeniť tak, že súd žalobu zamietne, rozsudkom zo dňa 28. februára 2006 rozhodol tak, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti istiny a úroku z omeškania potvrdil

a v časti výroku o trovách konania rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie ceny za objednanú

opravu motorového vozidla žalovaného, ako i jeho vyprosťovanie a dovoz do sídla

žalobcu v celkovej výške 28 909,40 Sk, z ktorej žalovaný uznal náklady na materiál vo

výške 8767,60 Sk a 1/3 vykonaných prác spolu s DPH, čo aj pred podaním žaloby

žalobcovi uhradil v celkovej výške 15 562 Sk. Žalobca preto v tejto časti zobral žalobu

späť a súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle , teda predmetom

konania bolo zaplatenie zvyšku pohľadávky, t. j. 13 347,40 Sk s príslušenstvom. Ako

vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca opravu žalovanému vyfakturoval, na

základe čoho žalovaný za použitý materiál riadne zaplatil, zaplatil tiež 1/3 z prác

vykonaných na predmetnej oprave. Neuhradil 2/3 prác na vykonanej oprave

a neuhradil ani ďalšie náklady, ktoré žalobcovi vznikli s vyprosťovaním predmetného

vozidla, s prekládkou tovaru a odtiahnutím tohto vozidla.

Napriek rozdielnej právnej kvalifikácii, že v danom prípade sa jednalo

o bezdôvodné obohatenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď bol

tohto názoru, že žalobca objednané dielo vykonal, avšak žalovaný za opravu nezaplatil.

Z toho dôvodu správne súd na zvyšok ceny prác na vykonanej oprave žalovaného

zaviazal, taktiež správne súd zaviazal žalovaného aj na náklady, ktoré žalobcovi vznikli

s vyprosťovaním predmetného vozidla, s prekládkou materiálu, ako i s odtiahnutím

vozidla, ako to správne súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval. Odvolací

súd sa iba nestotožnil s právnou kvalifikáciou súdu prvého stupňa o bezdôvodnom

obohatení. Nejednalo sa o bezdôvodné obohatenie, nakoľko v prvom prípade sa jednalo

o kúpnu zmluvu, čo medzi účastníkmi sporné nebolo, pritom pri zodpovednosti za vady

kúpenej veci, resp. vady diela sa obdobne používa zodpovednosť v zmysle kúpnej

zmluvy, avšak v danom prípade nebolo preukázané, že by si žalovaný uplatňoval

u žalobcu vady zo zle vykonaného diela, nepostupoval v zmysle záručných podmienok,

a preto je povinný za prácu vykonanej opravy zaplatiť tak, ako si ju žalobca vyúčtoval.

Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd

správne zaviazal žalovaného i na zaplatenie úroku z omeškania. Preto odvolací súd

rozsudok prvého stupňa v časti istiny a úroku z omeškania z jeho vecne správnych

dôvodov podľa potvrdil. V časti výroku o náhrade trov konania odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu nesprávneho vyčíslenia náhrady trov

konania.

Voči tomuto rozhodnutiu podal včas dovolanie žalovaný. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením , písm. f/ z dôvodu, že odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúceho zo skutočností, ktoré

neboli žalobcom tvrdené pred súdom prvého stupňa a prvostupňový súd sa nimi vo

svojom rozhodnutí nezaoberal. Žalovaný preto nemal možnosť sa k novým právnym

záverom vyjadriť, ani predložiť relevantné dôkazy, čím bola porušená zásada

dvojinštančného konania a tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že

vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, v ktorom uviedol, že žalovaný riadne nereklamoval

poruchu vozidla, mu bolo predložené až na pojednávaní pred odvolacím súdom, preto sa

s ním nemohol riadne oboznámiť, ani sa k nemu vyjadriť. Navrhol, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom potvrdzujúcom výroku zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Podaním doručeným dovolaciemu súdu dňa 13. novembra 2006 sa k dovolaniu

vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že prípustnosť dovolania ustanovením § 237 písm. f/

neobstojí. Prvostupňový súd žalobe vyhovel na základe ustanovení

a , rovnako ako odvolací súd. Rozdielna právna kvalifikácia

odvolacieho súdu sa týka iba právneho názoru prvostupňového súdu uvedeného spoločne

s dôvodmi, ktoré ho k nemu viedli. Nešlo teda o potvrdenie prvostupňového rozhodnutia

z iného právneho dôvodu. Odvolací súd vychádzal zo skutočností, ktoré boli žalobcom

tvrdené už pred súdom prvého stupňa, o čom svedčia vyjadrenia žalobcu (napr. výpoveď

na pojednávaní zo dňa 9. septembra 2004). Tvrdí, že žalovaný mal dostatok príležitostí

vyjadriť sa ku všetkým skutkovým okolnostiam predmetu sporu, ako aj k jeho vyjadreniu

k odvolaniu, ktoré bolo založené v spise osem mesiacov pred odvolacím pojednávaním.

Listom z 27.2.2006, ktorý založil do spisu na pojednávaní, iba precizoval dovtedajšiu

argumentáciu. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol a zaviazal

žalovaného na náhradu trov dovolacieho konania z titulu právneho zastúpenia žalobcu za

toto vyjadrenie v sume 950 Sk a k nemu prislúchajúci režijný paušál 164 Sk v zmysle

vyhlášky č.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 240 ods. 1), prejednal

vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa ,

a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa

ustanovenie až g/ dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných, v ňom taxatívne

vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu

začatia konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej veci alebo už prv začatého

konania, odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Žiadnu z vymenovaných procesných vád

nezistil dovolací súd, hoci žalovaný svoje dovolanie opieral o ust. § 237 písm. f/.

Prípustnosť dovolania podľa § 237 nie je daná tvrdením dovolateľa, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenou, ale je

prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou aj trpí. Ak dovolací súd zistí,

že rozhodnutie nie je niektorou z uvedených vád postihnuté, dovolanie odmietne, nakoľko

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento mimoriadny opravný prostriedok

prípustný. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie

taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov.

Tvrdené skutočnosti žalovaným, že nemal možnosť k novým právnym záverom sa

vyjadriť, ani predložiť dôkazy na objasnenie skutkového stavu, neobstojí. Zo zápisnice

o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 28. februára 2006 vyplýva, že vec bola

riadne prejednaná za osobnej účasti žalovaného aj jeho advokáta, obaja mali možnosť,

ktorú aj využili, vyjadriť sa k veci a po zhodnotení všetkých dôkazov bol vyhlásený

rozsudok tak, ako je to uvedené vo výroku dovolaním napadnutého rozsudku.

Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním z 1.7.2005, ktoré síce doplnil ďalším

podaním z 27.2.2006, na ktoré poukázal žalovaný, ale v ňom len bližšie rozvádza dôvody,

pre ktoré nemohlo ísť o záručnú opravu. Odvolací súd pritom vychádzal zo skutkového

stavu, ako ho zistil súd prvého stupňa, a jeho právne posúdenie sa líšilo len v tom, že

medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, preto nešlo o pohľadávku z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia, ale o zaplatenie ceny. Tak bola napokon pohľadávka uplatnená

podanou žalobou, nešlo teda o žiadnu novú skutočnosť, ani o vydanie rozhodnutia na

základe nových dôkazov, keď na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 29.4.2005

boli účastníci poučení podľa a nemali žiadne návrhy na doplnenie

dokazovania. V zmysle uvedeného teda neobstojí žalovaným tvrdený záver, že

rozhodnutím odvolacieho súdu bola porušená zásada dvojinštančnosti konania.

Po zistení, že v prejednávanej veci nie je daný dôvod zakladajúci v zmysle

uvedeného ustanovenia prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, skúmal dovolací súd, či nie sú splnené zákonné podmienky stanovené Občianskym

súdnym poriadkom osobitne pre prípad, že dovolanie smeruje proti rozsudku. Pretože

nejde o zmeňujúci rozsudok, ani o prípad, že by odvolací súd nerešpektoval právny názor

dovolacieho súdu, ani odvolací súd vo výroku svojho rozsudku nevyslovil prípustnosť

dovolania, dovolanie nie je prípustné ani podľa do úvahy prichádzajúcich ustanovení

, a . Vzhľadom na výšku uplatňovaného peňažného plnenia by

napokon dovolanie v tejto veci ani z týchto dôvodov nebolo prípustné v zmysle § 238

ods. 5 .

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo

žiadneho ustanovenia , odmietol ho Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa ustanovenia v spojení s

písm. c/ ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania nemohol sa zaoberať napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení

s a tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalovanému

priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie

k dovolaniu) podľa vyhlášky č.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. marca 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: