Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3de/378839.b1cd12.pdf
PDF · 92.85 KB
No categories available
3Toš/18/2006
N a j v y š š í s ú d 3 Toš 18/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jozefa Kanderu a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Pavla Farkaša
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca 2008 v Bratislave, v trestnej veci
proti obvinenému Mgr. P. D., pre trestný čin zneužívania právomoci verejného čini-
teľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, o sťažnosti
krajského prokurátora proti uzneseniu samosudcu Špeciálneho súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB – 3Tš 22/2006 zo dňa 4. septembra 2006
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie s a z r u š u j e .
Špeciálnemu súdu v Pezinku sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a roz-
hodol.
O d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generalnej
prokuratúry Slovenskej republiky je obvinený Mgr. P. D. trestne stíhaný pre trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v súbehu s trestným činom prijímania úplatku
a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. janu-
ára 2006, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tejto
obžaloby.
Samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uzne-
sením sp. zn. BB – 3Tš 22/2006 zo dňa 4. septembra 2006, podľa § 241 ods. 1
písm. f/ Tr. por. obžalobu odmietol vrátil vec prokurátorovi na došetrenie.
Toto uznesenie odôvodnil v podstate tým, že v danej trestnej veci neboli
odstránené závažné procesné pochybenia a neboli úplne rešpektované predchádza-
júce usmernenia súdov. Nedostatky spočívajú v porušení práva na obhajobu, pretože
zo strany orgánov prípravného konania neboli dodržané záväzné pokyny špeciálne-
ho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky smerujúce k ustáleniu jednotlivých
útokov žalovaného pokračovacieho trestného činu, a to v preukázateľnom rozsahu.
V tejto súvislosti poukázal na predchádzajúce svoje rozhodnutie zo dňa
23. augusta 2005, sp. zn. BB – 3 Tš 5/2005 a rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa
26. októbra 2005, sp. zn. 1 Toš 143/2005, ktorými bola už raz predmetná trestná vec
vrátená prokurátorovi na došetrenie.
Už v týchto rozhodnutiach bola vyslovená požiadavka na potrebu konkretizá-
cie a sprehľadnenia žalovaného skutku čo do miesta, času a spôsobu jeho spácha-
nia, tak aby nemohlo dôjsť k jeho zámene a aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne skutky,
resp. útoky prokurátor žaluje. Keďže ide o pokračovacie trestné činy, nestačí vyme-
dzenie skutku v obžalobnom návrhu len neurčitými slovnými spojeniami „opakovane
a vo viacerých prípadoch“, pretože takýto postup neumožňuje zistiť, ktoré čiastkové
útoky je potrebné považovať za protiprávne konanie obvineného a neumožňuje
tomuto ani v plnom rozsahu uplatniť právo na obhajobu.
Vyslovil súčasne názor, že na základe týchto pokynov súdov do opätovne
podanej obžaloby čiastkové útoky už síce boli zapracované, avšak ani toto doplnenie
nie je z hľadiska konkretizácie jednotlivých útokov dostačujúce, pretože v jednotli-
vých čiastkových útokoch okrem uvedenia miesta, času a spôsobu spáchania
je treba uviesť aj konkrétnu výšku úplatku, ktorú mal obvinený v tom ktorom prípade
prijať a nestačí len vymedzenie jeho výšky rozpätím od 200 do 1 000 Sk. Za týmto
účelom bude preto potrebné opätovne vypočuť obvineného ako aj svedkov R. S., Z.
K., P. P. a ďalšie osoby.
Proti napadnutému uzneseniu podal sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V písomných dôvodoch
svojej sťažnosti v podstate dôvodil, že požiadavka samosudcu špeciálneho súdu,
aby u jednotlivých čiastkových útokov bola uvedená aj konkrétna výška úplatku, je
neopodstatnená a prakticky nesplniteľná. V tejto súvislosti poukázal na to, že zna-
kom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
je žiadanie alebo prijatie úplatku alebo inej nenáležitej výhody. Vzhľadom na počet
skutkov v predmetnej veci nie je reálne ustáliť presnú výšku úplatku u konkrétneho
skutku a z hľadiska posúdenia trestnej zodpovednosti obvineného je presná výška
úplatku irelevantná. Preto je toho názoru, že dokazovanie v predmetnej veci bolo
vykonané zákonným spôsobom, pričom právo obvineného na obhajobu bolo dôsled-
ne rešpektované. Prokurátor ako sťažovateľ navrhol preto, aby Najvyšší súd Sloven-
skej republiky podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a aby uložil
samosudcovi špeciálneho súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z podnetu podanej sťažnosti krajského pro-
kurátora v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého prvostupňového uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry je
dôvodná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci v súvislosti s postupom
prvostupňového súdu dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre
odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi a v tomto smere sa stotožnil
s námietkami prokurátora uvedenými v dôvodoch jeho sťažnosti.
Špeciálny súd v Pezinku sa dôsledne neriadil citovaným ustanovením § 241
ods. 1 písm. f/ Tr. por., podľa ktorého súd môže odmietnuť obžalobu a vrátiť vec
prokurátorovi vtedy, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva
na obhajobu.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obžalobný návrh uvede-
ný v obžalobe zo dňa 10. augusta 2006, č. VII Gv 336/04, podanej na obvineného
Mgr. P. D. špeciálnemu súdu dňa 14. augusta 2006, reflektuje jednotlivé čiastkové
útoky, pre ktoré je obvinený trestne stíhaný s uvedením miesta, času i spôsobu
ich spáchania a zodpovedá (na rozdiel od skôr podanej obžaloby z 2. augusta 2005,
č. VII Gv 336/04) zákonným požiadavkám ustanovenia § 235 písm. c/ Tr. por.,
o náležitostiach obžaloby.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prokurátor úradu
špeciálnej prokuratúry po rozhodnutí o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie uzne-
sením Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 23. augu-
sta 2005, sp. zn. BB-3 Tš 5/05, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26. októbra 2005, sp. zn. 1 Toš 143/2005, v novo podanej obžalobe
(zo dňa 10. augusta 2006, č. VII Gv 336/04, podanej Špeciálnemu súdu v Pezinku
dňa 14. augusta 2006) riadne a v potrebnom rozsahu vykonal nariadené došetrenie
a upravil obžalobný návrh tak, že jednotlivé čiastkové útoky špecifikoval popisom
miesta, spôsobu ako aj časových súvislostí, tak aby tieto nemohli byť zamenené
so skutkami inými a aby poskytovali dostatočný podklad pre ohraničenie rozsahu
trestnej činnosti, ktorá je kladená obvinenému Mgr. P. D. za vinu, potrebného
aj z hľadiska náležitého uplatnenia jeho obhajobných práv.
Absencia presnej špecifikácie výšky úplatkov, ktoré mal obvinený v jednotli-
vých prípadoch prevziať, s uvedením iba rozpätia finančných hotovostí od 200 Sk
do 1 000 Sk, resp. aj absencia presnejšej špecifikácie inej nenáležitej výhody za ten
ktorý jednotlivý úkon je nedostatkom obžalobného návrhu. Avšak, v súlade s názo-
rom sťažovateľa treba uviesť, že s poukazom na celkový rozsah činnosti obvineného
a množstvo jednotlivých útokov, toto zrejme nie je reálne možné. Ako to vyplýva
z vykonaného dokazovania, (najmä i z priznávajúcej výpovede obvineného zo dňa
25. mája 2004, ale aj z výpovedí svedkov R. S., Z. K., P. P. i ďalších vypočutých
osôb) obvinený v rámci výkonu služby technika oddelenia bezpečnosti cestnej
premávky a dopravných evidencií dopravného inšpektorátu denne vykonával značné
množstvo pracovných úkonov (evidenčné úkony, pridelení tabuliek s evidenčnými
číslami prípadne vrátení osvedčení o evidencii motorových vozidiel a podobne)
53 Toš18/2006
a za tohto stavu výšku úplatkov v tom ktorom prípade prakticky nie je možné celkom
presne ustáliť.
Podľa názoru najvyššieho súdu (vyjadrenom už vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí), jednotlivé čiastkové útoky pokračovacích trestných činov bude preto
potrebné v predmetnej veci špecifikovať minimálne v preukázanom rozsahu. Skutko-
vé okolnosti v tomto smere boli v rámci prípravného konania riadne objasnené
a preto opätovné odmietnutie obžaloby a nariadenie doplnenia špeciálnym súdom
požadovaného dokazovania, už nie je dôvodné.
V danej súvislosti treba pripomenúť, že špeciálnemu súdu nič nebráni prí-
padne vykonať spresnenie jednotlivých čiastkových útokov, resp. ustáliť najmenej
preukázateľný ich rozsah s prihliadnutím na konkrétne výsledky dokazovania, vyko-
naného na hlavnom pojednávaní. Aktuálny obžalobný návrh však umožňuje
obvinenému dostatočne uplatniť svoje právo na riadnu a efektívnu obhajobu.
V danej súvislosti treba zdôrazniť, že pokiaľ ide o výšku úplatku zákon
nestanovuje žiadnu hodnotovú hranicu. Úplatok je neoprávnená výhoda spočívajúca
v majetkovom obohatení alebo inom zvýhodnení (napr. v protislužbe). Z hľadiska
naplnenia tohto znaku nie je teda rozhodujúca výška úplatku i keď jeho kvantifikácia
nepochybne determinuje, spolu s ďalšími okolnosťami, materiálnu stránku činu.
V oblasti výkonu štátnej moci a správy nemožno tolerovať zásadne žiadne úplatky,
a to ani nepatrnej hodnoty.
Na druhej strane odvolací súd sa stotožňuje s názorom samosudcu špe-
ciálneho súdu, že obžalobnému návrhu je možné vytknúť určitú neprehľadnosť
v tom, že jednotlivé čiastkové útoky nie sú chronologicky číselne zoradené. Tento
nedostatok má ale iba formálno – technický charakter, ktorý nepochybne bude
možné v rámci súdneho konania odstrániť. Naznačený nedostatok sa prejavil
aj v uvedení zrejme nesprávnych počtov skutkov, ktorých sa mal obvinený dopustiť
prostredníctvom P. P. (v obžalobnom návrhu sa uvádza najmenej sedem skutkov,
pričom špecifikovaných je až osem jednotlivých činov) a Z. K. (uvádzajú sa najmenej
tri skutky, ale v skutočnosti sú popísané štyri skutky).
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky
sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry vyhovel a podľa § 194 ods. 1
písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a Špeciálnemu súdu v Pezinku uložil,
aby o veci znovu konal a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave, 31. marca 2008
JUDr. Jozef K a n d e r a, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: