Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Toš/18/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Kanderu a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Pavla Farkaša

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca 2008 v Bratislave, v trestnej veci

proti obvinenému Mgr. P. D., pre trestný čin zneužívania právomoci verejného čini-

teľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, o sťažnosti

krajského prokurátora proti uzneseniu samosudcu Špeciálneho súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB – zo dňa 4. septembra 2006

rozhodol

t a k t o :

Podľa napadnuté uznesenie s a z r u š u j e .

Špeciálnemu súdu v Pezinku sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a roz-

hodol.

O d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generalnej

prokuratúry Slovenskej republiky je obvinený Mgr. P. D. trestne stíhaný pre trestný

čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v súbehu s trestným činom prijímania úplatku

a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. janu-

ára 2006, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tejto

obžaloby.

Samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uzne-

sením sp. zn. BB – zo dňa 4. septembra 2006, podľa § 241 ods. 1

písm. f/ obžalobu odmietol vrátil vec prokurátorovi na došetrenie.

Toto uznesenie odôvodnil v podstate tým, že v danej trestnej veci neboli

odstránené závažné procesné pochybenia a neboli úplne rešpektované predchádza-

júce usmernenia súdov. Nedostatky spočívajú v porušení práva na obhajobu, pretože

zo strany orgánov prípravného konania neboli dodržané záväzné pokyny špeciálne-

ho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky smerujúce k ustáleniu jednotlivých

útokov žalovaného pokračovacieho trestného činu, a to v preukázateľnom rozsahu.

V tejto súvislosti poukázal na predchádzajúce svoje rozhodnutie zo dňa

23. augusta 2005, sp. zn. BB – a rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa

26. októbra 2005, sp. zn. , ktorými bola už raz predmetná trestná vec

vrátená prokurátorovi na došetrenie.

Už v týchto rozhodnutiach bola vyslovená požiadavka na potrebu konkretizá-

cie a sprehľadnenia žalovaného skutku čo do miesta, času a spôsobu jeho spácha-

nia, tak aby nemohlo dôjsť k jeho zámene a aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne skutky,

resp. útoky prokurátor žaluje. Keďže ide o pokračovacie trestné činy, nestačí vyme-

dzenie skutku v obžalobnom návrhu len neurčitými slovnými spojeniami „opakovane

a vo viacerých prípadoch“, pretože takýto postup neumožňuje zistiť, ktoré čiastkové

útoky je potrebné považovať za protiprávne konanie obvineného a neumožňuje

tomuto ani v plnom rozsahu uplatniť právo na obhajobu.

Vyslovil súčasne názor, že na základe týchto pokynov súdov do opätovne

podanej obžaloby čiastkové útoky už síce boli zapracované, avšak ani toto doplnenie

nie je z hľadiska konkretizácie jednotlivých útokov dostačujúce, pretože v jednotli-

vých čiastkových útokoch okrem uvedenia miesta, času a spôsobu spáchania

je treba uviesť aj konkrétnu výšku úplatku, ktorú mal obvinený v tom ktorom prípade

prijať a nestačí len vymedzenie jeho výšky rozpätím od 200 do 1 000 Sk. Za týmto

účelom bude preto potrebné opätovne vypočuť obvineného ako aj svedkov R. S., Z.

K., P. P. a ďalšie osoby.

Proti napadnutému uzneseniu podal sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V písomných dôvodoch

svojej sťažnosti v podstate dôvodil, že požiadavka samosudcu špeciálneho súdu,

aby u jednotlivých čiastkových útokov bola uvedená aj konkrétna výška úplatku, je

neopodstatnená a prakticky nesplniteľná. V tejto súvislosti poukázal na to, že zna-

kom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku a inej

nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

je žiadanie alebo prijatie úplatku alebo inej nenáležitej výhody. Vzhľadom na počet

skutkov v predmetnej veci nie je reálne ustáliť presnú výšku úplatku u konkrétneho

skutku a z hľadiska posúdenia trestnej zodpovednosti obvineného je presná výška

úplatku irelevantná. Preto je toho názoru, že dokazovanie v predmetnej veci bolo

vykonané zákonným spôsobom, pričom právo obvineného na obhajobu bolo dôsled-

ne rešpektované. Prokurátor ako sťažovateľ navrhol preto, aby Najvyšší súd Sloven-

skej republiky podľa zrušil napadnuté uznesenie a aby uložil

samosudcovi špeciálneho súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z podnetu podanej sťažnosti krajského pro-

kurátora v zmysle ustanovenia preskúmal správnosť výroku

napadnutého prvostupňového uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto

uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry je

dôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci v súvislosti s postupom

prvostupňového súdu dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre

odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi a v tomto smere sa stotožnil

s námietkami prokurátora uvedenými v dôvodoch jeho sťažnosti.

Špeciálny súd v Pezinku sa dôsledne neriadil citovaným ustanovením § 241

ods. 1 písm. f/ , podľa ktorého súd môže odmietnuť obžalobu a vrátiť vec

prokurátorovi vtedy, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva

na obhajobu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obžalobný návrh uvede-

ný v obžalobe zo dňa 10. augusta 2006, č. VII Gv 336/04, podanej na obvineného

Mgr. P. D. špeciálnemu súdu dňa 14. augusta 2006, reflektuje jednotlivé čiastkové

útoky, pre ktoré je obvinený trestne stíhaný s uvedením miesta, času i spôsobu

ich spáchania a zodpovedá (na rozdiel od skôr podanej obžaloby z 2. augusta 2005,

č. VII Gv 336/04) zákonným požiadavkám ustanovenia ,

o náležitostiach obžaloby.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prokurátor úradu

špeciálnej prokuratúry po rozhodnutí o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie uzne-

sením Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 23. augu-

sta 2005, sp. zn. BB-3 Tš 5/05, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 26. októbra 2005, sp. zn. , v novo podanej obžalobe

(zo dňa 10. augusta 2006, č. VII Gv 336/04, podanej Špeciálnemu súdu v Pezinku

dňa 14. augusta 2006) riadne a v potrebnom rozsahu vykonal nariadené došetrenie

a upravil obžalobný návrh tak, že jednotlivé čiastkové útoky špecifikoval popisom

miesta, spôsobu ako aj časových súvislostí, tak aby tieto nemohli byť zamenené

so skutkami inými a aby poskytovali dostatočný podklad pre ohraničenie rozsahu

trestnej činnosti, ktorá je kladená obvinenému Mgr. P. D. za vinu, potrebného

aj z hľadiska náležitého uplatnenia jeho obhajobných práv.

Absencia presnej špecifikácie výšky úplatkov, ktoré mal obvinený v jednotli-

vých prípadoch prevziať, s uvedením iba rozpätia finančných hotovostí od 200 Sk

do 1 000 Sk, resp. aj absencia presnejšej špecifikácie inej nenáležitej výhody za ten

ktorý jednotlivý úkon je nedostatkom obžalobného návrhu. Avšak, v súlade s názo-

rom sťažovateľa treba uviesť, že s poukazom na celkový rozsah činnosti obvineného

a množstvo jednotlivých útokov, toto zrejme nie je reálne možné. Ako to vyplýva

z vykonaného dokazovania, (najmä i z priznávajúcej výpovede obvineného zo dňa

25. mája 2004, ale aj z výpovedí svedkov R. S., Z. K., P. P. i ďalších vypočutých

osôb) obvinený v rámci výkonu služby technika oddelenia bezpečnosti cestnej

premávky a dopravných evidencií dopravného inšpektorátu denne vykonával značné

množstvo pracovných úkonov (evidenčné úkony, pridelení tabuliek s evidenčnými

číslami prípadne vrátení osvedčení o evidencii motorových vozidiel a podobne)

53

a za tohto stavu výšku úplatkov v tom ktorom prípade prakticky nie je možné celkom

presne ustáliť.

Podľa názoru najvyššieho súdu (vyjadrenom už vo svojom predchádzajúcom

rozhodnutí), jednotlivé čiastkové útoky pokračovacích trestných činov bude preto

potrebné v predmetnej veci špecifikovať minimálne v preukázanom rozsahu. Skutko-

vé okolnosti v tomto smere boli v rámci prípravného konania riadne objasnené

a preto opätovné odmietnutie obžaloby a nariadenie doplnenia špeciálnym súdom

požadovaného dokazovania, už nie je dôvodné.

V danej súvislosti treba pripomenúť, že špeciálnemu súdu nič nebráni prí-

padne vykonať spresnenie jednotlivých čiastkových útokov, resp. ustáliť najmenej

preukázateľný ich rozsah s prihliadnutím na konkrétne výsledky dokazovania, vyko-

naného na hlavnom pojednávaní. Aktuálny obžalobný návrh však umožňuje

obvinenému dostatočne uplatniť svoje právo na riadnu a efektívnu obhajobu.

V danej súvislosti treba zdôrazniť, že pokiaľ ide o výšku úplatku zákon

nestanovuje žiadnu hodnotovú hranicu. Úplatok je neoprávnená výhoda spočívajúca

v majetkovom obohatení alebo inom zvýhodnení (napr. v protislužbe). Z hľadiska

naplnenia tohto znaku nie je teda rozhodujúca výška úplatku i keď jeho kvantifikácia

nepochybne determinuje, spolu s ďalšími okolnosťami, materiálnu stránku činu.

V oblasti výkonu štátnej moci a správy nemožno tolerovať zásadne žiadne úplatky,

a to ani nepatrnej hodnoty.

Na druhej strane odvolací súd sa stotožňuje s názorom samosudcu špe-

ciálneho súdu, že obžalobnému návrhu je možné vytknúť určitú neprehľadnosť

v tom, že jednotlivé čiastkové útoky nie sú chronologicky číselne zoradené. Tento

nedostatok má ale iba formálno – technický charakter, ktorý nepochybne bude

možné v rámci súdneho konania odstrániť. Naznačený nedostatok sa prejavil

aj v uvedení zrejme nesprávnych počtov skutkov, ktorých sa mal obvinený dopustiť

prostredníctvom P. P. (v obžalobnom návrhu sa uvádza najmenej sedem skutkov,

pričom špecifikovaných je až osem jednotlivých činov) a Z. K. (uvádzajú sa najmenej

tri skutky, ale v skutočnosti sú popísané štyri skutky).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky

sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry vyhovel a podľa § 194 ods. 1

písm. b/ napadnuté uznesenie zrušil a Špeciálnemu súdu v Pezinku uložil,

aby o veci znovu konal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave, 31. marca 2008

JUDr. Jozef K a n d e r a, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: