Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cb3/378824.a178de.pdf
PDF · 104 KB
No categories available
1Toš/15/2007
N a j v y š š í s ú d 1 Toš 15/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Juraja Klimenta
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca 2008, prerokoval odvolanie
obžalovaného B. P. , proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica z 10. apríla 2007, sp. zn. BB – 4 Tš 21/2006, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. sa napadnutý rozsudok
v celom rozsahu z r u š u j e.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa Špeciálnemu súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,
rozsudkom z 10. apríla 2007, sp. zn. BB – 4 Tš 21/2006, uznal obžalovaného B. P.
za vinného v bodoch 1/, 2/, 3/ z viacnásobného trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods.1 písm. c/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a v bodoch 1/, 2/ z viacnásobného trestného činu prijímania
úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, v podstate na tom skutkovom základe, že
2
v postavení príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky, služobne
zaradeného na Obvodnom oddelení PZ vo Svite, ako starší inšpektor s územnou
a objektovou zodpovednosťou
1) v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v mesiacoch október
až november 2004 na parkovisku pred hotelom G.v Batizovciach, okres
Poprad, pri kontrole vodiča osobného motorového vozidla zn. Škoda 120L
T. P. a po zistení, že vedie vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom
a má k dispozícii len vodičský a občiansky preukaz, nepostupoval v súlade
so zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ a zákonom č.
372/1990 Z. z. o priestupkoch, ako aj v súlade s internými právnymi normami
prezidenta Policajného zboru, a za to, že vec ďalej nebude realizovať v rámci
priestupkového konania, opakovanie požadoval od priestupcu T. P. sumu
4 000 Sk, z ktorej sumy mu T. P. dňa 17. júla 2005 v katastri obce Šuňava
odovzdal 1 000 Sk,
2) vo večerných hodinách dňa 24. septembra 2005 po zistení dopravnej nehody
na lesnej ceste v kat. úz. Mesta Svit - Podskalka, medzi účastníkmi
Bc. J. S. a priestupcom G. K., v rozpore so základnými povinnosťami policajta
(podľa právnych noriem uvedených v skutku sub 1), nezadokumentoval
zistenú dopravnú nehodu a za to, že vec ďalej nebude realizovať, vyžiadal
a prevzal dňa 21. októbra 2005 v popoludňajších hodinách v mieste bydliska
G. K. v M., okres Poprad, od jeho manželky B. K. finančnú čiastku v sume
2 000 Sk,
3) dňa 23. novembra 2003 o 01.00 hod. v obci Štrba, okres Poprad, pri kontrole
M. U., ako vodiča osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, ev. č. P.
a po zistení, že viedol vozidlo po požití alkoholu v objeme 0,67mg/l v dychu,
nepostupoval v súlade so zákonnými povinnosťami policajta (podľa právnych
noriem uvedených v skutku sub 1), nezadokumentoval zistený dopravný
priestupok, nezadržal vodičské oprávnenie M. U., povolil mu ďalšiu jazdu
a vec ako policajt ďalej nedal k realizácii.
3
Za tieto trestné činy uložil Špeciálny súd obžalovanému podľa § 160a ods. 2
s použitím § 35 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 7 (siedmich) rokov, pričom zároveň zrušil výrok o treste
v trestnom rozkaze Vojenského obvodového súdu v Prešove, z 28. júna 2006, sp. zn.
1 T 7/2006-707, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce. Na výkon trestu ho podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného
do 1.januára 2006 zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Ďalej mu súd podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložil
peňažný trest vo výmere 5 000 Sk a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený, uložil mu podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný. V písomnom
odôvodnení odvolania, ktoré vypracoval obhajca obžalovaného, uviedol vo vzťahu
ku skutku pod bodom 1/, že skutkový záver prvostupňového súdu je nesprávny. Súd
nedostatočne prihliadal na veľmi vážne rozpory vo výpovedi jediného priameho
svedka T. P.. Tento svedok na pojednávaní jednoznačne uviedol, že vozidlo, ktoré
mal viesť, bolo zastavované vozidlom polície za použitia majákov. V prípravnom
konaní, ale tento svedok uviedol, že v čase keď k nemu pristúpila policajná hliadka
bolo vozidlo odstavené na parkovisku pred hotelom G. v Batizovciach. Tam
sa rozprával so spolujazdkyňami Z. G. a K. (ktorej priezvisko neuviedol). Tento
rozpor svedok T. P. nevedel vysvetliť. Preto, ak jeho vozidlo bolo istý čas odstavené
na uvedenom parkovisku, nebol dôvod na jeho kontrolu, ani postih za porušenie
predpisov v premávke v cestnej doprave, teda nemohlo dôjsť k situácii, za ktorú by
on ako člen hliadky mohol od neho požadovať úplatok vo výške 4 000 Sk.
K osobe svedka T. P. uviedol, že bol viackrát súdne trestaný a v čase, kedy
malo dôjsť k údajnému skutku, bežala mu skúšobná doba podmienečného
odsúdenia. Ostatné dôkazy k tomuto bodu vychádzajú iba z reprodukcie skutku T. P.
ďalším svedkom. Výpoveď svedka M. M. je v odôvodnení rozsudku (s. 16) zle
interpretovaná, lebo v skutočnosti tento svedok uviedol, že keď na salaši prišiel P.
od stola, kde sedel a rozprával sa s policajtmi, tak nič nehovoril a nebavili sa o čom
sa s policajtmi rozprávali. Rovnako tak je zle interpretovaná veta, ktorú M. počul
4
pri telefonickom rozhovore medzi P. a policajtmi „Nemám, odkiaľ Ti mám dať“
ako skutočnosť preukazujúca, že si pýtal od P. 4000 Sk, hoci takýmto spôsobom
sa mohol baviť o rôznych iných veciach, napr. o telefónnom čísle.
Špeciálny súd nedôvodne považoval za tendenčné a nevierohodné výpovede
svedkov P. P. a P. N.. Pritom svedok P. N. jednoznačne potvrdil, že v čase, kedy on
začal spisovať správu o výsledku objasňovania jeho priestupku, verbálne ponúkal
úplatok 1 000 Sk a nakoniec, napriek ich dohováraniu hodil 1 000 korunovú
bankovku do priečinka dverí, kde on sedel ako spolujazdec. Tento svedok zároveň
potvrdil, že počas cesty, keď viezli T. P. na OO PZ do Svitu sa im vyhrážal,
že si majú uvedomiť, čo robia, lebo on potom povie, že v minulosti od neho chceli
peniaze. S touto výpoveďou sa súd nevyrovnal a naopak opätovne uveril svedkovi
D. G., kamarátovi T. P.. Pritom si sám súd protirečí keď na jednej strane uvádza
G. tvrdenie, že keď P. vkladal bankovku do auta, sedel tam len obžalovaný,
ale na strane 24 rozsudku uvádza, že G. tvrdil, že v inkriminovanom čase si obaja
policajti sadli do služobného vozidla.
Z vyššie uvedených dôvodov je preto podľa jeho názoru zrejmá jednoznačná
tendenčnosť súdu vyhodnotiť dôkazy len v jeho neprospech.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžalovaný uviedol, že rozsudok je
nepreskúmateľný, lebo súd sa s ním vysporiadal v rámci odôvodnenia na šiestich
riadkoch, z čoho nie je zrejmé, aké úvahy ho viedli k záveru, že sa ho mal dopustiť.
Usudzuje preto, že k uvedenému záveru súd dospel iba z domnienok
vzniknutých pri odpočúvaní jeho telefonických rozhovorov, lebo ani pri konfrontácii
ani na hlavnom pojednávaní nebol poškodenou B. K. ani jej manželom G. K.
označený ako osoba požadujúca a prijímajúca údajný úplatok. Svedčí o tom aj ich
odpoveď na pojednávaní, „či ho už predtým niekedy videli ?“, keď uviedli, že ho vidia
prvýkrát na konfrontácii. Z výpovede B. K. vyplýva, že údajný úplatok dala policajtovi,
ktorý im telefonicky oznámil, že peniaze sú potrebné pre poisťovňu. V jeho zázname
o odposluchu poisťovňa spomenutá nebola, ale len riešenie dopravného priestupku
blokovou pokutou. Uznáva, že zvolil nesprávny prístup k riešeniu tejto veci, ale tým
mohol porušiť len vnútorné predpisy, za čo v tom čase mohol byť maximálne
5
disciplinárne potrestaný. V tomto bode preto nie je preukázaný žiadny iný
hodnoverný a usvedčujúci dôkaz.
Ku skutku v bode 3/ obžalovaný vo svojom odvolaní opakovane vyhlásil, že je
nevinný, lebo nebol produkovaný ani jediný dôkaz, ktorý by svedčil v jeho
neprospech. Zdôraznil, že nikdy a nikým nebolo preukázané, že priestupok M. U.
riešil on a že túto osobu sám kontroloval. V rámci celého konania bol produkovaný
jediný dôkaz, ktorý však preukazuje len tú skutočnosť, že v skrini, ktorú on používal
bolo nájdené oznámenie o spáchaní priestupku M. U.. Žiadny iný dôkaz,
preukazujúci jeho údajné zavinenie, okrem krivých účelových výpovedí nebol v celom
konaní produkovaný, čo nemôže postačovať na to, aby bol uznaný za vinného
z tohto skutku.
V závere svojho odolania obžalovaný na svoju česť vyhlásil, že bol poctivým
policajtom, ktorý dodržiaval a neporušoval služobnú prísahu PZ a nikdy vo výkone
služby nekonal protizákonne. Konanie údajných poškodených a niektorých orgánov
činných v trestnom konaní je nebezpečné pre celú spoločnosť a hrozbou
pre budúcnosť PZ a spravodlivosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Pri plnení tejto revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd
rozhodol vo veci predčasne, hoci nezistil skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.)
v dôsledku čoho sú pochybnosti nielen o zavinení obžalovaného, ale aj o právnom
posúdení zistených skutkov.
Predovšetkým treba uviesť, že obhajoba obžalovaného, tak ako vyplýva
z obsahu jeho výpovedí (a v rozsahu v akom je zhrnutá v odôvodnení odvolania),
nebola bez pochybností doteraz vyvrátená.
6
Skutok v bode 1/ rozsudku je formulovaný vnútorne rozporne. Na jednej strane
je koncipovaný tak, že obžalovaný v presne nezistenom čase v októbri až novembri
2004 kontroloval T. P. na parkovisku hotela G. v Batizovciach, vzápätí pokračuje
konštatovaním, že „T. P. vedie motorové vozidlo, ktoré nie je opatrené číslom...“
(a nemá doklady od vozidla).
Rozpor v tvrdení T. P. na hlavnom pojednávaní, že bol políciou zastavovaný
na vozovke svetelnou signalizáciou a v prípravnom konaní, že sa tak stalo
na uvedenom parkovisku, odstránený nebol. Rovnako tak nebol odstránený skutkový
rozpor súdu v odôvodnení rozsudku, keď v časti v ktorej vyhodnocuje vykonané
dôkazy reprodukuje, že svedok T. P. tvrdil, že v čase, kedy vkladal bankovku
do policajného auta sedel v ňom len obžalovaný (porovnaj s. 45), kým v časti
odôvodnenia, kde cituje výpoveď svedka D. G., vyplýva tvrdenie tohto svedka,
že v tom čase „obaja policajti si sadli do služobného vozidla“. Treba dodať, že svedok
D. G. v tom čase, teda až po tom, čo si do vozidla policajti sadli, podišiel k ich
vozidlu, „lebo nadobudol pocit, že kontrola dlho trvá.... s tým, (že sa opýta)
ako dlho to bude ešte trvať“ (porovnaj s. 24 rozsudku). Okolnosti za ktorých mal T. P.
dňa 17. júla 2005 „vložiť“ (hodiť?) tisíckorunovú bankovku do dverí policajného
vozidla, a to na pokyn obžalovaného sa javia byť výpoveďami svedkov preukázané,
ale následná reakcia obžalovaného, ktorou okamžite nadriadených oboznamoval
s podplácaním zo strany T. P. nasvedčuje na iný motív než prijímanie úplatku.
Na odstránenie uvedených rozporov bude potrebné vykonať konfrontáciu
medzi obžalovaným a uvedenými svedkami, prípadne už vykonané dôkazy, resp.
dôkazné prostriedky aj zopakovať. V tejto súvislosti treba vykonať aj nové dôkazy
na posúdenie hodnovernosti svedka T. P..
Z obsahu skutku uvedeného v bode 1/ rozsudku vyplýva, že ide
o nedisciplinovaného vodiča, ktorý ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky
používaním technicky neovereného vozidla na jazdu po verejných komunikáciách.
Preto treba, aby si súd od OO PZ vo Svite vyžiadal kartu vodiča tohto svedka,
prípadne aj priestupkové spisy od príslušného správneho orgánu, ako aj odpis
registra trestov a príslušné trestné spisy o jeho predchádzajúcich odsúdeniach.
7
Na tomto základe bude môcť komplexnejšie posúdiť validitu jeho svedeckej
výpovede.
Trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 je dokonaný už žiadosťou o úplatok; nie je
rozhodujúce, či páchateľovi bol úplatok na základe tohto podnetu poskytnutý alebo
sľúbený. Ak bol úplatok aj prijatý, ide o skutočnosť, ktorá má význam pri výmere
trestu v rámci okolností určujúcich stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu podľa
kritérií uvedených v § 3 ods. 4, resp. § 31 ods. 1 Tr. zák.
Z tohto dôvodu bol uvedený trestný čin dokonaný už v jesenných mesiacoch
roku 2004 za predpokladu, že sa doplneným dokazovaním preukáže zavinenie
obžalovaného. Ak sa preukáže, že obžalovaný úplatok požadovaný v októbri alebo
novembri 2004 žiadal, resp. prijal, potom v júli 2005 nepôjde, so zreteľom na časový
odstup minimálne deväť mesiacov, o jeden - totožný skutok, ale o ďalší samostatný
skutok. Keďže pojmovým znakom zákonnej skutkovej podstaty trestného činu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. je v druhej
alternatíve úmysel zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, bude
povinnosťou prvostupňového súdu vyvodiť zo zisteného skutkového stavu veci aj
v tomto smere príslušný právny záver.
Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ sa súd vôbec nevyrovnal so zistením,
že svedkovia B. K., ktorá mala byť obžalovaným oslovená ako prvá, i svedok G. K.
zhodne vypovedali, že jeden policajt (aj s ďalšími policajtom a ešte s jedným mužom)
večer v deň nehody jej manžela od nich žiadali zaplatiť 8 000 Sk vodičovi, ktorému
poškodil vozidlo. B. K. ďalej uviedla, že asi po dvoch alebo troch týždňoch jeden
policajt chcel s ňou hovoriť o tejto nehode – manžel nebol doma - a hovoril, „že je
treba ešte dať 2000 Sk na nejakú poisťovňu“. To isté hovoril jej manželovi do
telefónu, keď mu dala jeho číslo. V oboch prípadoch policajti sľubovali, že potom
„z toho nič nebude“. B. K. policajtovi následne 2 000 Sk vyplatila a ten jej povedal,
že potvrdenie donesie v nedeľu. Svedkyňa ale nevedela identifikovať tohto policajta
ani pri konfrontácii (18. mája 2006 ). Či neskôr dostala aj potvrdenku neuviedla.
8
Za tohto stavu veci, ak sa preukáže, že týmto spôsobom konal skutočne
obžalovaný a za predpokladu, že iba predstieral, že ako verejný činiteľ nevykoná nič
z hľadiska postihu G. K. za dopravný priestupok, išlo by o trestný čin podvodu podľa
§ 250 ods. 1 Tr. zák.
Vo vzťahu ku skutku v bode 3/ prvostupňový súd zistil skutkový stav v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne,
preto ani odvolací súd nemohol na nekonkrétnu argumentáciu obžalovaného
v odvolaní prihliadať.
Pri právnom hodnotení konania obžalovaného bolo nedostatkom súdu, nielen
v bode 3/, ale aj v bodoch 1/ a 2/ vyjadrenie právnych viet, akoby obžalovaný spáchal
oba trestné činy v jednotlivých skutkoch v reálnom súbehu a nie v jednočinnom. Túto
skutočnosť musí súd v právnych vetách jednoznačne vyjadriť, hoci napokon všetky tri
skupiny takto sa zbiehajúcich trestných činov boli spáchané v reálnom súbehu.
Z tohto zistenia prvostupňový súd správne vychádzal pri ukladaní súhrnného
trestu podľa § 35 ods. 3 Tr. zák., podľa zásad o úhrnnom treste v zmysle § 35 ods. 2
Tr. zák. (tzv. asperačná zásada). Prehliadol ale skutočnosť, že ak sa súhrnný trest
ukladá vo vzťahu k trestnému rozkazu, je dňom „vyhlásenia prvostupňového
rozsudku“ deň, kedy bol obžalovanému trestný rozkaz doručený a nie deň jeho
vyhlásenia.
V tejto súvislosti si však musí súd zadovážiť všetky spisy o odsúdeniach
obžalovaného, aby v čase svojho nového rozhodovania reálne zistil, ku ktorému
prvostupňovému rozsudku (prípadne aj rozsudkom - § 125 Tr. por. )
sa retrospektívne zbieha teraz prejednávaná trestná činnosť obžalovaného. Preto,
okrem spisu VOS Prešov, sp. zn. 1 T 7/06, bude treba zadovážiť aj spis rovnakého
súdu, sp. zn. 1 T 5/07, a spis Okresného súdu v Poprade, kde mal byť obžalovaný
odsúdený (pravdepodobne v roku 1996 – 1997), o ktorom nemal odvolací súd
verifikované podklady.
9
Z uvedených dôvodov odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je chybný
najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, pričom súd sa nevyrovnal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a sú pochybnosti o správnosti
skutkových zistení a na objasnenie veci treba dôkazy opakovať, príp. vykonať ďalšie
dôkazy, pričom rozsudkom bol porušený aj Trestný zákon.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na základe týchto
skutočností podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ a písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. (Arg. § 564 ods. 4 Tr. por.
účinného od 1. januára 2006, lebo obžaloba bola podaná až po účinnosti tohto
zákona.).
Až po doplnení dokazovania vo vyššie naznačených smeroch, resp. aj
po vykonaní ďalších dôkazov, ktorých vykonanie sa ukáže ako nevyhnutné
na zistenie skutkového stavu veci potrebného na rozhodnutie, bude môcť
prvostupňový súd znovu veci rozhodnúť. Bude pritom viazaný právnymi názormi,
ktoré vo svojom rozhodnutí vyslovil odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a doplnenia, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil (§ 327 ods. 1 Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2008
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :