Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Toš/15/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Juraja Klimenta

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca 2008, prerokoval odvolanie

obžalovaného B. P. , proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica z 10. apríla 2007, sp. zn. BB – , a takto

rozhodol:

Podľa , , sa napadnutý rozsudok

v celom rozsahu z r u š u j e.

Podľa sa Špeciálnemu súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,

rozsudkom z 10. apríla 2007, sp. zn. BB – , uznal obžalovaného B. P.

za vinného v bodoch 1/, 2/, 3/ z viacnásobného trestného činu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods.1 písm. c/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a v bodoch 1/, 2/ z viacnásobného trestného činu prijímania

úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, v podstate na tom skutkovom základe, že

2

v postavení príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky, služobne

zaradeného na Obvodnom oddelení PZ vo Svite, ako starší inšpektor s územnou

a objektovou zodpovednosťou

1) v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v mesiacoch október

až november 2004 na parkovisku pred hotelom G.v Batizovciach, okres

Poprad, pri kontrole vodiča osobného motorového vozidla zn. Škoda 120L

T. P. a po zistení, že vedie vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom

a má k dispozícii len vodičský a občiansky preukaz, nepostupoval v súlade

so o štátnej službe príslušníkov PZ a zákonom č.

o priestupkoch, ako aj v súlade s internými právnymi normami

prezidenta Policajného zboru, a za to, že vec ďalej nebude realizovať v rámci

priestupkového konania, opakovanie požadoval od priestupcu T. P. sumu

4 000 Sk, z ktorej sumy mu T. P. dňa 17. júla 2005 v katastri obce Šuňava

odovzdal 1 000 Sk,

2) vo večerných hodinách dňa 24. septembra 2005 po zistení dopravnej nehody

na lesnej ceste v kat. úz. Mesta Svit - Podskalka, medzi účastníkmi

Bc. J. S. a priestupcom G. K., v rozpore so základnými povinnosťami policajta

(podľa právnych noriem uvedených v skutku sub 1), nezadokumentoval

zistenú dopravnú nehodu a za to, že vec ďalej nebude realizovať, vyžiadal

a prevzal dňa 21. októbra 2005 v popoludňajších hodinách v mieste bydliska

G. K. v M., okres Poprad, od jeho manželky B. K. finančnú čiastku v sume

2 000 Sk,

3) dňa 23. novembra 2003 o 01.00 hod. v obci Štrba, okres Poprad, pri kontrole

M. U., ako vodiča osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, ev. č. P.

a po zistení, že viedol vozidlo po požití alkoholu v objeme 0,67mg/l v dychu,

nepostupoval v súlade so zákonnými povinnosťami policajta (podľa právnych

noriem uvedených v skutku sub 1), nezadokumentoval zistený dopravný

priestupok, nezadržal vodičské oprávnenie M. U., povolil mu ďalšiu jazdu

a vec ako policajt ďalej nedal k realizácii.

3

Za tieto trestné činy uložil Špeciálny súd obžalovanému podľa § 160a ods. 2

s použitím § 35 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 7 (siedmich) rokov, pričom zároveň zrušil výrok o treste

v trestnom rozkaze Vojenského obvodového súdu v Prešove, z 28. júna 2006, sp. zn.

-707, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce. Na výkon trestu ho podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného

do 1.januára 2006 zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Ďalej mu súd podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložil

peňažný trest vo výmere 5 000 Sk a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť

úmyselne zmarený, uložil mu podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný. V písomnom

odôvodnení odvolania, ktoré vypracoval obhajca obžalovaného, uviedol vo vzťahu

ku skutku pod bodom 1/, že skutkový záver prvostupňového súdu je nesprávny. Súd

nedostatočne prihliadal na veľmi vážne rozpory vo výpovedi jediného priameho

svedka T. P.. Tento svedok na pojednávaní jednoznačne uviedol, že vozidlo, ktoré

mal viesť, bolo zastavované vozidlom polície za použitia majákov. V prípravnom

konaní, ale tento svedok uviedol, že v čase keď k nemu pristúpila policajná hliadka

bolo vozidlo odstavené na parkovisku pred hotelom G. v Batizovciach. Tam

sa rozprával so spolujazdkyňami Z. G. a K. (ktorej priezvisko neuviedol). Tento

rozpor svedok T. P. nevedel vysvetliť. Preto, ak jeho vozidlo bolo istý čas odstavené

na uvedenom parkovisku, nebol dôvod na jeho kontrolu, ani postih za porušenie

predpisov v premávke v cestnej doprave, teda nemohlo dôjsť k situácii, za ktorú by

on ako člen hliadky mohol od neho požadovať úplatok vo výške 4 000 Sk.

K osobe svedka T. P. uviedol, že bol viackrát súdne trestaný a v čase, kedy

malo dôjsť k údajnému skutku, bežala mu skúšobná doba podmienečného

odsúdenia. Ostatné dôkazy k tomuto bodu vychádzajú iba z reprodukcie skutku T. P.

ďalším svedkom. Výpoveď svedka M. M. je v odôvodnení rozsudku (s. 16) zle

interpretovaná, lebo v skutočnosti tento svedok uviedol, že keď na salaši prišiel P.

od stola, kde sedel a rozprával sa s policajtmi, tak nič nehovoril a nebavili sa o čom

sa s policajtmi rozprávali. Rovnako tak je zle interpretovaná veta, ktorú M. počul

4

pri telefonickom rozhovore medzi P. a policajtmi „Nemám, odkiaľ Ti mám dať“

ako skutočnosť preukazujúca, že si pýtal od P. 4000 Sk, hoci takýmto spôsobom

sa mohol baviť o rôznych iných veciach, napr. o telefónnom čísle.

Špeciálny súd nedôvodne považoval za tendenčné a nevierohodné výpovede

svedkov P. P. a P. N.. Pritom svedok P. N. jednoznačne potvrdil, že v čase, kedy on

začal spisovať správu o výsledku objasňovania jeho priestupku, verbálne ponúkal

úplatok 1 000 Sk a nakoniec, napriek ich dohováraniu hodil 1 000 korunovú

bankovku do priečinka dverí, kde on sedel ako spolujazdec. Tento svedok zároveň

potvrdil, že počas cesty, keď viezli T. P. na OO PZ do Svitu sa im vyhrážal,

že si majú uvedomiť, čo robia, lebo on potom povie, že v minulosti od neho chceli

peniaze. S touto výpoveďou sa súd nevyrovnal a naopak opätovne uveril svedkovi

D. G., kamarátovi T. P.. Pritom si sám súd protirečí keď na jednej strane uvádza

G. tvrdenie, že keď P. vkladal bankovku do auta, sedel tam len obžalovaný,

ale na strane 24 rozsudku uvádza, že G. tvrdil, že v inkriminovanom čase si obaja

policajti sadli do služobného vozidla.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto podľa jeho názoru zrejmá jednoznačná

tendenčnosť súdu vyhodnotiť dôkazy len v jeho neprospech.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžalovaný uviedol, že rozsudok je

nepreskúmateľný, lebo súd sa s ním vysporiadal v rámci odôvodnenia na šiestich

riadkoch, z čoho nie je zrejmé, aké úvahy ho viedli k záveru, že sa ho mal dopustiť.

Usudzuje preto, že k uvedenému záveru súd dospel iba z domnienok

vzniknutých pri odpočúvaní jeho telefonických rozhovorov, lebo ani pri konfrontácii

ani na hlavnom pojednávaní nebol poškodenou B. K. ani jej manželom G. K.

označený ako osoba požadujúca a prijímajúca údajný úplatok. Svedčí o tom aj ich

odpoveď na pojednávaní, „či ho už predtým niekedy videli ?“, keď uviedli, že ho vidia

prvýkrát na konfrontácii. Z výpovede B. K. vyplýva, že údajný úplatok dala policajtovi,

ktorý im telefonicky oznámil, že peniaze sú potrebné pre poisťovňu. V jeho zázname

o odposluchu poisťovňa spomenutá nebola, ale len riešenie dopravného priestupku

blokovou pokutou. Uznáva, že zvolil nesprávny prístup k riešeniu tejto veci, ale tým

mohol porušiť len vnútorné predpisy, za čo v tom čase mohol byť maximálne

5

disciplinárne potrestaný. V tomto bode preto nie je preukázaný žiadny iný

hodnoverný a usvedčujúci dôkaz.

Ku skutku v bode 3/ obžalovaný vo svojom odvolaní opakovane vyhlásil, že je

nevinný, lebo nebol produkovaný ani jediný dôkaz, ktorý by svedčil v jeho

neprospech. Zdôraznil, že nikdy a nikým nebolo preukázané, že priestupok M. U.

riešil on a že túto osobu sám kontroloval. V rámci celého konania bol produkovaný

jediný dôkaz, ktorý však preukazuje len tú skutočnosť, že v skrini, ktorú on používal

bolo nájdené oznámenie o spáchaní priestupku M. U.. Žiadny iný dôkaz,

preukazujúci jeho údajné zavinenie, okrem krivých účelových výpovedí nebol v celom

konaní produkovaný, čo nemôže postačovať na to, aby bol uznaný za vinného

z tohto skutku.

V závere svojho odolania obžalovaný na svoju česť vyhlásil, že bol poctivým

policajtom, ktorý dodržiaval a neporušoval služobnú prísahu PZ a nikdy vo výkone

služby nekonal protizákonne. Konanie údajných poškodených a niektorých orgánov

činných v trestnom konaní je nebezpečné pre celú spoločnosť a hrozbou

pre budúcnosť PZ a spravodlivosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pri plnení tejto revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd

rozhodol vo veci predčasne, hoci nezistil skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie ( )

v dôsledku čoho sú pochybnosti nielen o zavinení obžalovaného, ale aj o právnom

posúdení zistených skutkov.

Predovšetkým treba uviesť, že obhajoba obžalovaného, tak ako vyplýva

z obsahu jeho výpovedí (a v rozsahu v akom je zhrnutá v odôvodnení odvolania),

nebola bez pochybností doteraz vyvrátená.

6

Skutok v bode 1/ rozsudku je formulovaný vnútorne rozporne. Na jednej strane

je koncipovaný tak, že obžalovaný v presne nezistenom čase v októbri až novembri

2004 kontroloval T. P. na parkovisku hotela G. v Batizovciach, vzápätí pokračuje

konštatovaním, že „T. P. vedie motorové vozidlo, ktoré nie je opatrené číslom...“

(a nemá doklady od vozidla).

Rozpor v tvrdení T. P. na hlavnom pojednávaní, že bol políciou zastavovaný

na vozovke svetelnou signalizáciou a v prípravnom konaní, že sa tak stalo

na uvedenom parkovisku, odstránený nebol. Rovnako tak nebol odstránený skutkový

rozpor súdu v odôvodnení rozsudku, keď v časti v ktorej vyhodnocuje vykonané

dôkazy reprodukuje, že svedok T. P. tvrdil, že v čase, kedy vkladal bankovku

do policajného auta sedel v ňom len obžalovaný (porovnaj s. 45), kým v časti

odôvodnenia, kde cituje výpoveď svedka D. G., vyplýva tvrdenie tohto svedka,

že v tom čase „obaja policajti si sadli do služobného vozidla“. Treba dodať, že svedok

D. G. v tom čase, teda až po tom, čo si do vozidla policajti sadli, podišiel k ich

vozidlu, „lebo nadobudol pocit, že kontrola dlho trvá.... s tým, (že sa opýta)

ako dlho to bude ešte trvať“ (porovnaj s. 24 rozsudku). Okolnosti za ktorých mal T. P.

dňa 17. júla 2005 „vložiť“ (hodiť?) tisíckorunovú bankovku do dverí policajného

vozidla, a to na pokyn obžalovaného sa javia byť výpoveďami svedkov preukázané,

ale následná reakcia obžalovaného, ktorou okamžite nadriadených oboznamoval

s podplácaním zo strany T. P. nasvedčuje na iný motív než prijímanie úplatku.

Na odstránenie uvedených rozporov bude potrebné vykonať konfrontáciu

medzi obžalovaným a uvedenými svedkami, prípadne už vykonané dôkazy, resp.

dôkazné prostriedky aj zopakovať. V tejto súvislosti treba vykonať aj nové dôkazy

na posúdenie hodnovernosti svedka T. P..

Z obsahu skutku uvedeného v bode 1/ rozsudku vyplýva, že ide

o nedisciplinovaného vodiča, ktorý ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky

používaním technicky neovereného vozidla na jazdu po verejných komunikáciách.

Preto treba, aby si súd od OO PZ vo Svite vyžiadal kartu vodiča tohto svedka,

prípadne aj priestupkové spisy od príslušného správneho orgánu, ako aj odpis

registra trestov a príslušné trestné spisy o jeho predchádzajúcich odsúdeniach.

7

Na tomto základe bude môcť komplexnejšie posúdiť validitu jeho svedeckej

výpovede.

Trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 je dokonaný už žiadosťou o úplatok; nie je

rozhodujúce, či páchateľovi bol úplatok na základe tohto podnetu poskytnutý alebo

sľúbený. Ak bol úplatok aj prijatý, ide o skutočnosť, ktorá má význam pri výmere

trestu v rámci okolností určujúcich stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu podľa

kritérií uvedených v § 3 ods. 4, resp. § 31 ods. 1 Tr. zák.

Z tohto dôvodu bol uvedený trestný čin dokonaný už v jesenných mesiacoch

roku 2004 za predpokladu, že sa doplneným dokazovaním preukáže zavinenie

obžalovaného. Ak sa preukáže, že obžalovaný úplatok požadovaný v októbri alebo

novembri 2004 žiadal, resp. prijal, potom v júli 2005 nepôjde, so zreteľom na časový

odstup minimálne deväť mesiacov, o jeden - totožný skutok, ale o ďalší samostatný

skutok. Keďže pojmovým znakom zákonnej skutkovej podstaty trestného činu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. je v druhej

alternatíve úmysel zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, bude

povinnosťou prvostupňového súdu vyvodiť zo zisteného skutkového stavu veci aj

v tomto smere príslušný právny záver.

Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ sa súd vôbec nevyrovnal so zistením,

že svedkovia B. K., ktorá mala byť obžalovaným oslovená ako prvá, i svedok G. K.

zhodne vypovedali, že jeden policajt (aj s ďalšími policajtom a ešte s jedným mužom)

večer v deň nehody jej manžela od nich žiadali zaplatiť 8 000 Sk vodičovi, ktorému

poškodil vozidlo. B. K. ďalej uviedla, že asi po dvoch alebo troch týždňoch jeden

policajt chcel s ňou hovoriť o tejto nehode – manžel nebol doma - a hovoril, „že je

treba ešte dať 2000 Sk na nejakú poisťovňu“. To isté hovoril jej manželovi do

telefónu, keď mu dala jeho číslo. V oboch prípadoch policajti sľubovali, že potom

„z toho nič nebude“. B. K. policajtovi následne 2 000 Sk vyplatila a ten jej povedal,

že potvrdenie donesie v nedeľu. Svedkyňa ale nevedela identifikovať tohto policajta

ani pri konfrontácii (18. mája 2006 ). Či neskôr dostala aj potvrdenku neuviedla.

8

Za tohto stavu veci, ak sa preukáže, že týmto spôsobom konal skutočne

obžalovaný a za predpokladu, že iba predstieral, že ako verejný činiteľ nevykoná nič

z hľadiska postihu G. K. za dopravný priestupok, išlo by o trestný čin podvodu podľa

§ 250 ods. 1 Tr. zák.

Vo vzťahu ku skutku v bode 3/ prvostupňový súd zistil skutkový stav v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne,

preto ani odvolací súd nemohol na nekonkrétnu argumentáciu obžalovaného

v odvolaní prihliadať.

Pri právnom hodnotení konania obžalovaného bolo nedostatkom súdu, nielen

v bode 3/, ale aj v bodoch 1/ a 2/ vyjadrenie právnych viet, akoby obžalovaný spáchal

oba trestné činy v jednotlivých skutkoch v reálnom súbehu a nie v jednočinnom. Túto

skutočnosť musí súd v právnych vetách jednoznačne vyjadriť, hoci napokon všetky tri

skupiny takto sa zbiehajúcich trestných činov boli spáchané v reálnom súbehu.

Z tohto zistenia prvostupňový súd správne vychádzal pri ukladaní súhrnného

trestu podľa § 35 ods. 3 Tr. zák., podľa zásad o úhrnnom treste v zmysle § 35 ods. 2

Tr. zák. (tzv. asperačná zásada). Prehliadol ale skutočnosť, že ak sa súhrnný trest

ukladá vo vzťahu k trestnému rozkazu, je dňom „vyhlásenia prvostupňového

rozsudku“ deň, kedy bol obžalovanému trestný rozkaz doručený a nie deň jeho

vyhlásenia.

V tejto súvislosti si však musí súd zadovážiť všetky spisy o odsúdeniach

obžalovaného, aby v čase svojho nového rozhodovania reálne zistil, ku ktorému

prvostupňovému rozsudku (prípadne aj rozsudkom - )

sa retrospektívne zbieha teraz prejednávaná trestná činnosť obžalovaného. Preto,

okrem spisu VOS Prešov, sp. zn. , bude treba zadovážiť aj spis rovnakého

súdu, sp. zn. , a spis Okresného súdu v Poprade, kde mal byť obžalovaný

odsúdený (pravdepodobne v roku 1996 – 1997), o ktorom nemal odvolací súd

verifikované podklady.

9

Z uvedených dôvodov odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je chybný

najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, pričom súd sa nevyrovnal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a sú pochybnosti o správnosti

skutkových zistení a na objasnenie veci treba dôkazy opakovať, príp. vykonať ďalšie

dôkazy, pričom rozsudkom bol porušený aj .

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na základe týchto

skutočností podľa , a zrušil napadnutý

rozsudok a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. (Arg.

účinného od 1. januára 2006, lebo obžaloba bola podaná až po účinnosti tohto

zákona.).

Až po doplnení dokazovania vo vyššie naznačených smeroch, resp. aj

po vykonaní ďalších dôkazov, ktorých vykonanie sa ukáže ako nevyhnutné

na zistenie skutkového stavu veci potrebného na rozhodnutie, bude môcť

prvostupňový súd znovu veci rozhodnúť. Bude pritom viazaný právnymi názormi,

ktoré vo svojom rozhodnutí vyslovil odvolací súd, a je povinný vykonať úkony

a doplnenia, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2008

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :