Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3bc/365418.000986.pdf
PDF · 99.13 KB
No categories available
1ObdoV/100/2006
Najvyšší súd 1 Obdo V 100/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Petra Dukesa,
JUDr. Anny Markovej a JUDr. Beaty Miničovej, v právnej veci žalobcu R., zast.
JUDr. E.C., advokátkou, M., proti odporcovi J.M., M., zast. JUDr. D.T., advokátom,
M., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o vydanie veci, na dovolanie žalobcu
proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 282/2005 zo
dňa 11. júla 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 4 Obo 282/2005 zo dňa 11. júla 2006
z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
odvolací, zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol
a navrhovateľovi uložil, aby zaplatil odporcovi na účet jeho právneho zástupcu
trovy konania v sume 25 675 Sk a na účet Krajského súdu v Bratislave sumu
1011,50 Sk. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že predmetom odvolacieho
konania bolo posúdenie, či právo navrhovateľa na zaplatenie istiny titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť výberom sumy 31 200 Sk z účtu
21 Obdo V 100/2006
konateľky a spoločníčky navrhovateľa (v súčasnosti bývalej manželky)
a nevrátením, resp. nevydaním slnečných okuliarov v sume 71 164,10 Sk je
opodstatnené a preukázané. Už v prvostupňovom konaní bolo preukázané
a nespochybnené, že v spoločnosti navrhovateľa boli ako spoločníci v spornom
období a konatelia Ing. R.M. (teraz R.) a J.M., ktorí boli zároveň i podnikateľmi na
základe živnostenského oprávnenia. Manželstvo spoločníkov navrhovateľa bolo
právoplatne rozvedené dňom 11.7.2001. Účasť odporcu v spoločnosti navrhovateľa
bola neskôr zrušená rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (č. k. 27 Cb 9/02
z 15.1.2003) a odporca bol ako spoločník vymazaný z obchodného registra.
Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom čase boli Ing. R. a J.M. jednak manželmi,
ako i spoločníkmi spoločnosti navrhovateľa. V § 451 Obč. zák. je vyjadrená
všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Dôvodom vzniku takéhoto záväzku je preukázateľné získanie
bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah
medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný obohatenie vydať
a medzi tým, na úkor ktorého sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie
obohatenia. Predpokladom na úspech v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia musí byť preukázané, že k obohate-niu skutočne došlo. V predmetnej
veci navrhovateľ preukazuje svoj nárok v časti týkajúcej sa výberu sumy 31 200 Sk
z účtu Ing. R. odporcom príslušnými bankovými dokladmi a svedeckými
výpoveďami o tom, že v skutočnosti išlo o účet navrhovateľa. Odvolací súd sa
s názorom vysloveným v rozsudku súdu prvého stupňa nestotožnil, pretože
predmetný účet, z ktorého bola istina vybratá, bol účtom fyzickej osoby (v tom čase
manželky odporcu) a nič na tejto skutočnosti nemení ani to, že finančné prostriedky
z tohto účtu mohli byť používané
na čokoľvek, i na podnikanie v spoločnosti navrhovateľa. K účtu mal nesporne
odporca dispozičné oprávnenie a zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by bol svoje
oprávnenie akýmkoľvek spôsobom prekročil. Ak sa dá pripustiť, že účet bol
používaný i v súvislosti s podnikaním spoločnosti navrhovateľa, bolo len
na rozhodnutí oboch spoločníkov, ako riešili finančné záležitosti. Vybratie spornej
sumy z účtu Ing. R. odporcom nie je bezdôvodným obohatením odporcu
na úkor spoločnosti navrhovateľa. V časti bezdôvodného obohatenia, týkajúceho
sa nevydania slnečných okuliarov vyšpecifikovaných v návrhu, prijal odvolací súd
31 Obdo V 100/2006
názor, že ani v tejto časti nároku nebolo vierohodne preukázané, že by sa odporca
bezdôvodne obohatil. Vykonané dôkazy svedeckými výpoveďami a predloženými
listinnými dôkazmi osvedčujú síce tvrdenia navrhovateľa, ale právne relevantným
spôsobom nepreukazujú, že na strane odporcu došlo k obohateniu. Inventúrne
hárky, resp. zoznamy, síce nejaké skutočnosti deklarujú, ale nie sú riadne vyplnené
a podpísané a tie časti, ktoré by z nich urobili právne relevantný dôkaz (chýbajú
podpisy, kto inventúru vykonal, toho u koho bola vykonaná a dátum, kedy bola
vykonaná). Skutočnosť, že v predchádzajúcom období sa i v priestoroch prenaja-
tých odporcom, ako podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia,
skladoval tovar spoločnosti navrhovateľa, ešte nie je dostatočným dôkazom o tom,
že tovar, ktorý navrhovateľ žiadal vydať alebo zaplatiť, finančný ekvivalent
sa skutočne u odporcu nachádzal. Ak sa tovar v minulosti presúval zo strediska
v P. do priestorov u odporcu na Z. bez riadnych písomných záznamov, aj keď to
bolo obvyklé, je teraz na ťarchu navrhovateľa, ktorý má preukázať, že odporca sa
skutočne obohatil, pričom nemožno tiež opomenúť fakt, že i v čase podania žaloby
bol stále spoločníkom navrhovateľa. Odvolací súd na základe uvedených
skutočností dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, pretože
navrhovateľ nepreukázal právne relevantným a nevyvrá-titeľným spôsobom, že na
strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, preto napadnutý rozsudok
podľa § 220 OSP zmenil tak, že návrh zamietol a odporcovi priznal trovy konania.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť
odvodzuje z ust. § 238 ods. 1 OSP a podáva ho z dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. b/ a § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. Podľa § 213 ods. 1 OSP, účinnom
od 1.9.2005, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa, s výnimkami uvedenými v odsekoch 2/ až 4/. Podľa § 213 ods. 2
OSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potreb-
nom rozsahu opakuje sám. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané,
že nesezónny tovar spoločnosti navrhovateľa z prevádzkových dôvodov bol
uskladňovaný v priestoroch v nájme odporcu na Z., výsluchom účastníka konania –
konateľky navrhovateľa, výsluchom svedkom M.F., E.J., J.K a podporne napríklad
dodacím listom č. 9 z 24.10.2000 vystavenom odporcom. Navrhovateľ poukazuje aj
41 Obdo V 100/2006
na ďalší dôkaz – zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti navrhovateľa
z 13.3.2002. Odporcu na tomto valnom zhromaždení zastupoval advokát, ktorý
k časti programu rokovania: Požiadanie odporcu, ako konateľa spoločnosti,
o podanie informácie spoločníkom o záležitostiach spoločnosti – tovaru presne
špecifikovanom, ktorý bol predmetom konania, a ktorý sa 26.1.2001 nachádzal
v priestoroch na Z., uviedol, že „môj klient J.M. tvrdí, že tovar, s ktorým podnikali
J.M. a Ing. R. R., ako živnostníci, vrátane vyššie uvedeného tovaru vo vlastníctve
spoločnosti si fyzicky rozdelili“, t.j. nepopieral napr., že predmetný tovar, jeho časť
sa nikdy, alebo k 21.1.2001 nenachádzal v priestoroch na Z.. V konaní pred
prvostupňovým súdom bolo svedeckými výpoveďami preukázané, akým spôsobom
sa evidoval presun tovaru navrhovateľa z predajne v P. do skladu na Z. v B., a to
vypisovaním dodacích listov v dvoch exemplároch, z ktorých jeden zostával
v predajni v P. a jeden v sklade na Z. v B.. Tovar fyzicky prevážali konatelia
spoločnosti. Z dokazovania pred prvostupňovým súdom je zrejmé, že tovar
spoločnosti navrhovateľa sa v priestoroch odporcu nachádzal a presúval sa medzi
prevádzkou navrhovateľa z P. do B. a naopak, len v jedno inventarizačné obdobie
– navrhovateľ vznikol 6.3.2000, dňa 26.1.2001 odporca zamedzil prístup
zamestnancom navrhovateľa do tejto prevádzky, pričom odporca neumožnil
spoločnosti navrhovateľa odviezť si z týchto priestorov žiadny tovar, iba účtované
doklady, čím zhodnotenie skutkového stavu odvolacím súdom nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Odvolací súd pri rozhodovaní o časti návrhu, týkajúcej sa
sumy 31 200 Sk, neuviedol, čo z dokazovania vykonanom prvostupňovým súdom
mal za preukázané alebo nie, a keďže dokazovanie v žiadnom rozsahu v konaní
pred ním nezopakoval podľa § 213 ods. 1 OSP, je viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil prvostupňový súd. Keďže navrhovateľ peňažné prostriedky vo svojom
vlastníctve dočasne deponoval na účet vedený
na meno fyzickej osoby, ku ktorému mal dispozičné právo ďalší konateľ a spoločník
navrhovateľa, je právne relevantné, či peňažné prostriedky navrhovateľ vkladal
na tento účet z nejakého právneho dôvodu, a ak áno, z akého, podstatnú
skutočnosť, ktorú odvolací súd pri svojom rozhodovaní opomenul. V konaní pred
prvostupňovým súdom bolo preukázané, že právny dôvod plnenia spoločnosti
navrhovateľa – bezhotovostné vklady - na predmetný účet neexistoval. Keďže
peňažné prostriedky boli vložené spoločnosťou navrhovateľa bez právneho dôvodu
51 Obdo V 100/2006
na predmetný bankový účet, ktorý však nebol vo výlučnej dispozícii majiteľky tohto
účtu, ale aj v dispozícii odporcu, ktorý výlučne uskutočnil dispozíciu so žalovanou
peňažnou sumou, je odporca účastníkom hmotno-právneho záväzkového vzťahu
z bezdôvodného obohatenia, s povinnosťou vydať navrhovateľovi plnenie poskyt-
nuté bez právneho dôvodu. Navrhovateľ je toho názoru, že odvolací súd
pri rozhodovaní o tejto časti návrhu vec nesprávne právne posúdil. Navrhuje, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uplatňuje si aj trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal dovolanie
navrhovateľa po zistení, že dovolanie je podľa § 238 ods. 1 OSP prípustné
a dospel k záveru, že je aj dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že odvolací súd zmenil
rozhodnutie prvostupňového súdu a návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 31 200 Sk a vydanie veci podľa uvedeného zoznamu, prípadne zaplatenia
ich ceny v sume 71 164,10 Sk zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho
názoru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. V predmetnej veci prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť, aby
zaplatil navrhovateľovi 102 364,10 Sk bezdôvodného obohatenia s 11% úrokom
z omeškania od 1.8.2002 a trovy konania. Vykonal v tejto veci dokazovanie, a to
predloženými písomnými dokladmi, prednesmi účastníkov, ako aj vypočutím
svedkov. Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na predložených dodacích
listoch, ktorými považoval za preukázané, že v priestoroch odporcu bol uložený
tovar navrhovateľa, ktorý mu nebol vydaný, ďalej svedeckými výpoveďami, ktorými
mal preukázané, že navrhovateľ skladoval svoj tovar u odporcu, a že na účet, ktorý
bol vedený na meno konateľky, sa vkladali finančné prostriedky a tržby
navrhovateľa, ako aj samotným prejavom odporcu, ktorý v priebehu konania
uviedol, že z účtu vybral tržby za dni 22.12.2000, 3.1., 10.1. a 12.1.2001, z čoho
vyvodil, že odporca vedel, že ide o účet spoločnosti navrhovateľa. Odvolací súd
však pri svojom rozhodnutí vychádzal z iných skutkových zistení, keď rozhodnutie
prvostupňového súdu zmenil. Podľa § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými
v odsekoch 2 až 4. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak má odvolací súd za to,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
61 Obdo V 100/2006
skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Z uvedeného vyplýva, že keď odvolací súd považuje skutkový stav tak, ako ho zistil
súd prvého stupňa, za nesprávny, môže tento súdom prvého stupňa zistený
skutkový stav zmeniť len za podmienky, že dokazovanie zopakuje. Ak odvolací súd
zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, že by zopakoval dokazovanie,
odvolacie konanie trpí vadou konania v zmysle § 242 ods. 1 OSP, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ku ktorej musí dovolací súd
prihliadnuť. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd pri svojom rozhodnutí
vychádzal z iných skutkových zistení bez toho, aby sám zopakoval dokazovanie,
prípadne doplnil skutkový stav v zákonom prípustných medziach prostredníctvom
súdu prvého stupňa. Podľa § 243b ods. 1 OSP dovolací súd dovolanie rozsudkom
zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak
napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak
dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie.
Dovolací súd vzhľadom na uvedené zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátil
mu vec na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné rozhodnúť aj o trovách
dovolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. marca 2008
JUDr. Margita Fridová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: