Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/100/2006

Najvyšší súd 1 Obdo V 100/2006

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Petra Dukesa,

JUDr. Anny Markovej a JUDr. Beaty Miničovej, v právnej veci žalobcu R., zast.

JUDr. E.C., advokátkou, M., proti odporcovi J.M., M., zast. JUDr. D.T., advokátom,

M., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o vydanie veci, na dovolanie žalobcu

proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo

dňa 11. júla 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 11. júla 2006

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

odvolací, zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol

a navrhovateľovi uložil, aby zaplatil odporcovi na účet jeho právneho zástupcu

trovy konania v sume 25 675 Sk a na účet Krajského súdu v Bratislave sumu

1011,50 Sk. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že predmetom odvolacieho

konania bolo posúdenie, či právo navrhovateľa na zaplatenie istiny titulom

bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť výberom sumy 31 200 Sk z účtu

21 Obdo V 100/2006

konateľky a spoločníčky navrhovateľa (v súčasnosti bývalej manželky)

a nevrátením, resp. nevydaním slnečných okuliarov v sume 71 164,10 Sk je

opodstatnené a preukázané. Už v prvostupňovom konaní bolo preukázané

a nespochybnené, že v spoločnosti navrhovateľa boli ako spoločníci v spornom

období a konatelia Ing. R.M. (teraz R.) a J.M., ktorí boli zároveň i podnikateľmi na

základe živnostenského oprávnenia. Manželstvo spoločníkov navrhovateľa bolo

právoplatne rozvedené dňom 11.7.2001. Účasť odporcu v spoločnosti navrhovateľa

bola neskôr zrušená rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (č. k.

z 15.1.2003) a odporca bol ako spoločník vymazaný z obchodného registra.

Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom čase boli Ing. R. a J.M. jednak manželmi,

ako i spoločníkmi spoločnosti navrhovateľa. V § 451 Obč. zák. je vyjadrená

všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Dôvodom vzniku takéhoto záväzku je preukázateľné získanie

bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah

medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný obohatenie vydať

a medzi tým, na úkor ktorého sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie

obohatenia. Predpokladom na úspech v konaní o vydanie bezdôvodného

obohatenia musí byť preukázané, že k obohate-niu skutočne došlo. V predmetnej

veci navrhovateľ preukazuje svoj nárok v časti týkajúcej sa výberu sumy 31 200 Sk

z účtu Ing. R. odporcom príslušnými bankovými dokladmi a svedeckými

výpoveďami o tom, že v skutočnosti išlo o účet navrhovateľa. Odvolací súd sa

s názorom vysloveným v rozsudku súdu prvého stupňa nestotožnil, pretože

predmetný účet, z ktorého bola istina vybratá, bol účtom fyzickej osoby (v tom čase

manželky odporcu) a nič na tejto skutočnosti nemení ani to, že finančné prostriedky

z tohto účtu mohli byť používané

na čokoľvek, i na podnikanie v spoločnosti navrhovateľa. K účtu mal nesporne

odporca dispozičné oprávnenie a zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by bol svoje

oprávnenie akýmkoľvek spôsobom prekročil. Ak sa dá pripustiť, že účet bol

používaný i v súvislosti s podnikaním spoločnosti navrhovateľa, bolo len

na rozhodnutí oboch spoločníkov, ako riešili finančné záležitosti. Vybratie spornej

sumy z účtu Ing. R. odporcom nie je bezdôvodným obohatením odporcu

na úkor spoločnosti navrhovateľa. V časti bezdôvodného obohatenia, týkajúceho

sa nevydania slnečných okuliarov vyšpecifikovaných v návrhu, prijal odvolací súd

31 Obdo V 100/2006

názor, že ani v tejto časti nároku nebolo vierohodne preukázané, že by sa odporca

bezdôvodne obohatil. Vykonané dôkazy svedeckými výpoveďami a predloženými

listinnými dôkazmi osvedčujú síce tvrdenia navrhovateľa, ale právne relevantným

spôsobom nepreukazujú, že na strane odporcu došlo k obohateniu. Inventúrne

hárky, resp. zoznamy, síce nejaké skutočnosti deklarujú, ale nie sú riadne vyplnené

a podpísané a tie časti, ktoré by z nich urobili právne relevantný dôkaz (chýbajú

podpisy, kto inventúru vykonal, toho u koho bola vykonaná a dátum, kedy bola

vykonaná). Skutočnosť, že v predchádzajúcom období sa i v priestoroch prenaja-

tých odporcom, ako podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia,

skladoval tovar spoločnosti navrhovateľa, ešte nie je dostatočným dôkazom o tom,

že tovar, ktorý navrhovateľ žiadal vydať alebo zaplatiť, finančný ekvivalent

sa skutočne u odporcu nachádzal. Ak sa tovar v minulosti presúval zo strediska

v P. do priestorov u odporcu na Z. bez riadnych písomných záznamov, aj keď to

bolo obvyklé, je teraz na ťarchu navrhovateľa, ktorý má preukázať, že odporca sa

skutočne obohatil, pričom nemožno tiež opomenúť fakt, že i v čase podania žaloby

bol stále spoločníkom navrhovateľa. Odvolací súd na základe uvedených

skutočností dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, pretože

navrhovateľ nepreukázal právne relevantným a nevyvrá-titeľným spôsobom, že na

strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, preto napadnutý rozsudok

podľa zmenil tak, že návrh zamietol a odporcovi priznal trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť

odvodzuje z ust. a podáva ho z dôvodu podľa

písm. b/ a . Podľa , účinnom

od 1.9.2005, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvého stupňa, s výnimkami uvedenými v odsekoch 2/ až 4/. Podľa § 213 ods. 2

, ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potreb-

nom rozsahu opakuje sám. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané,

že nesezónny tovar spoločnosti navrhovateľa z prevádzkových dôvodov bol

uskladňovaný v priestoroch v nájme odporcu na Z., výsluchom účastníka konania –

konateľky navrhovateľa, výsluchom svedkom M.F., E.J., J.K a podporne napríklad

dodacím listom č. 9 z 24.10.2000 vystavenom odporcom. Navrhovateľ poukazuje aj

41 Obdo V 100/2006

na ďalší dôkaz – zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti navrhovateľa

z 13.3.2002. Odporcu na tomto valnom zhromaždení zastupoval advokát, ktorý

k časti programu rokovania: Požiadanie odporcu, ako konateľa spoločnosti,

o podanie informácie spoločníkom o záležitostiach spoločnosti – tovaru presne

špecifikovanom, ktorý bol predmetom konania, a ktorý sa 26.1.2001 nachádzal

v priestoroch na Z., uviedol, že „môj klient J.M. tvrdí, že tovar, s ktorým podnikali

J.M. a Ing. R. R., ako živnostníci, vrátane vyššie uvedeného tovaru vo vlastníctve

spoločnosti si fyzicky rozdelili“, t.j. nepopieral napr., že predmetný tovar, jeho časť

sa nikdy, alebo k 21.1.2001 nenachádzal v priestoroch na Z.. V konaní pred

prvostupňovým súdom bolo svedeckými výpoveďami preukázané, akým spôsobom

sa evidoval presun tovaru navrhovateľa z predajne v P. do skladu na Z. v B., a to

vypisovaním dodacích listov v dvoch exemplároch, z ktorých jeden zostával

v predajni v P. a jeden v sklade na Z. v B.. Tovar fyzicky prevážali konatelia

spoločnosti. Z dokazovania pred prvostupňovým súdom je zrejmé, že tovar

spoločnosti navrhovateľa sa v priestoroch odporcu nachádzal a presúval sa medzi

prevádzkou navrhovateľa z P. do B. a naopak, len v jedno inventarizačné obdobie

– navrhovateľ vznikol 6.3.2000, dňa 26.1.2001 odporca zamedzil prístup

zamestnancom navrhovateľa do tejto prevádzky, pričom odporca neumožnil

spoločnosti navrhovateľa odviezť si z týchto priestorov žiadny tovar, iba účtované

doklady, čím zhodnotenie skutkového stavu odvolacím súdom nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní. Odvolací súd pri rozhodovaní o časti návrhu, týkajúcej sa

sumy 31 200 Sk, neuviedol, čo z dokazovania vykonanom prvostupňovým súdom

mal za preukázané alebo nie, a keďže dokazovanie v žiadnom rozsahu v konaní

pred ním nezopakoval podľa , je viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil prvostupňový súd. Keďže navrhovateľ peňažné prostriedky vo svojom

vlastníctve dočasne deponoval na účet vedený

na meno fyzickej osoby, ku ktorému mal dispozičné právo ďalší konateľ a spoločník

navrhovateľa, je právne relevantné, či peňažné prostriedky navrhovateľ vkladal

na tento účet z nejakého právneho dôvodu, a ak áno, z akého, podstatnú

skutočnosť, ktorú odvolací súd pri svojom rozhodovaní opomenul. V konaní pred

prvostupňovým súdom bolo preukázané, že právny dôvod plnenia spoločnosti

navrhovateľa – bezhotovostné vklady - na predmetný účet neexistoval. Keďže

peňažné prostriedky boli vložené spoločnosťou navrhovateľa bez právneho dôvodu

51 Obdo V 100/2006

na predmetný bankový účet, ktorý však nebol vo výlučnej dispozícii majiteľky tohto

účtu, ale aj v dispozícii odporcu, ktorý výlučne uskutočnil dispozíciu so žalovanou

peňažnou sumou, je odporca účastníkom hmotno-právneho záväzkového vzťahu

z bezdôvodného obohatenia, s povinnosťou vydať navrhovateľovi plnenie poskyt-

nuté bez právneho dôvodu. Navrhovateľ je toho názoru, že odvolací súd

pri rozhodovaní o tejto časti návrhu vec nesprávne právne posúdil. Navrhuje, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Uplatňuje si aj trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal dovolanie

navrhovateľa po zistení, že dovolanie je podľa prípustné

a dospel k záveru, že je aj dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že odvolací súd zmenil

rozhodnutie prvostupňového súdu a návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia

v sume 31 200 Sk a vydanie veci podľa uvedeného zoznamu, prípadne zaplatenia

ich ceny v sume 71 164,10 Sk zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho

názoru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia. V predmetnej veci prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť, aby

zaplatil navrhovateľovi 102 364,10 Sk bezdôvodného obohatenia s 11% úrokom

z omeškania od 1.8.2002 a trovy konania. Vykonal v tejto veci dokazovanie, a to

predloženými písomnými dokladmi, prednesmi účastníkov, ako aj vypočutím

svedkov. Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na predložených dodacích

listoch, ktorými považoval za preukázané, že v priestoroch odporcu bol uložený

tovar navrhovateľa, ktorý mu nebol vydaný, ďalej svedeckými výpoveďami, ktorými

mal preukázané, že navrhovateľ skladoval svoj tovar u odporcu, a že na účet, ktorý

bol vedený na meno konateľky, sa vkladali finančné prostriedky a tržby

navrhovateľa, ako aj samotným prejavom odporcu, ktorý v priebehu konania

uviedol, že z účtu vybral tržby za dni 22.12.2000, 3.1., 10.1. a 12.1.2001, z čoho

vyvodil, že odporca vedel, že ide o účet spoločnosti navrhovateľa. Odvolací súd

však pri svojom rozhodnutí vychádzal z iných skutkových zistení, keď rozhodnutie

prvostupňového súdu zmenil. Podľa odvolací súd je viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými

v odsekoch 2 až 4. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak má odvolací súd za to,

že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

61 Obdo V 100/2006

skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Z uvedeného vyplýva, že keď odvolací súd považuje skutkový stav tak, ako ho zistil

súd prvého stupňa, za nesprávny, môže tento súdom prvého stupňa zistený

skutkový stav zmeniť len za podmienky, že dokazovanie zopakuje. Ak odvolací súd

zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, že by zopakoval dokazovanie,

odvolacie konanie trpí vadou konania v zmysle , ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ku ktorej musí dovolací súd

prihliadnuť. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd pri svojom rozhodnutí

vychádzal z iných skutkových zistení bez toho, aby sám zopakoval dokazovanie,

prípadne doplnil skutkový stav v zákonom prípustných medziach prostredníctvom

súdu prvého stupňa. Podľa dovolací súd dovolanie rozsudkom

zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak

napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak

dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie.

Dovolací súd vzhľadom na uvedené zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátil

mu vec na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné rozhodnúť aj o trovách

dovolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. marca 2008

JUDr. Margita Fridová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: