Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/39/2006

Najvyšší súd 1 Obdo V 39/2006

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci ţalobcu:

S., proti ţalovanému: I. v likvidácii, Ž., o zaplatenie 6 282 930,78 Sk istiny s prísl.,

vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. , na dovolanie ţalobcu

proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2003 č. k.

, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

z 30.10.2003 č. k. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku

vyslovil, ţe proti rozsudku pripúšťa dovolanie. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku

uviedol, ţe odvolanie ţalobcu smerovalo iba proti tej časti rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorou bolo ţaloba o zaplatenie 13% úroku zamietnutá, lebo ţalobca podľa

§ 378a Hospodárskeho zákonníka poţadovaný úrok nevyčíslil pevnou čiastkou. Ďalej

odvolací súd uviedol, ţe podľa ţaloby ţalovaný nespláca svoj úver, a preto ţalobca

uplatňuje titulom istiny úveru 3 812 910,44 Sk a úroky 2 470 020,34 Sk. Úroky určil

13% p.a. aţ do zaplatenia. Treba však súhlasiť s právnym názorom krajského súdu,

ţe dohodnuté 13% úroky, ktoré boli súčasťou dohovoru o úvere, mohol ţalobca

uplatniť iba do doby splatnosti trvania úverového vzťahu, t.j. do 30.6.1999. Po tomto

termíne, keď úverový vzťah zanikol, zaniklo právo ţalobcu na dohodnuté úroky

za poskytnutý úver. Vzhľadom na tom, ţe ţalovaný sa dostal do omeškania,

21 Obdo V 39/2006

ţalobcovi po zániku úveru vzniklo právo na 5% úrok z omeškania podľa cit. zák. ust.

Tento nárok ţalobca v ţalobe neuplatnil, nevyčíslil, Hosp. zák. príslušenstvo

neupravuje, preto ani z tohto titulu nebolo moţné ţalobe v tejto časti vyhovieť.

Vzhľadom na to, ţe ide o právny vzťah vzniknutý pred 1.1.2002, správne súdy

aplikovali podľa § 768c ods. 1 Obch. zák. ustanovenia Hosp. zák.

Najvyšší súd pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku podľa § 238 ods. 3

písm. a/ , pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Sú totiţ v behu ďalšie spory s totoţným obsahom, na výsledok ktorých toto

rozhodnutie má zásadný vplyv ako precedens.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol ho spolu

s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol, ţe nesúhlasí s názorom súdu prvého

stupňa a názorom odvolacieho súdu, ţe nakoľko Hospodársky zákonník neupravuje

príslušenstvo, nie je moţné ţalobcovi priznať 13% p.a. úrok z istiny do zaplatenia.

Právny predchodca ţalovaného sa s právnym predchodcom ţalobcu Ţiadosťou

o prevzatie pohľadávky z úveru na TOZ zo dňa 25.2.1991 a Potvrdením o prevzatí

pohľadávky z úveru na TOZ zo dňa 6.8.1991 dohodli sa na skutočnosti, ţe právny

predchodca ţalovaného zaplatí právnemu predchodcovi ţalobcu úrok vo výške 13%

p.a. bez určenia lehoty, do ktorej je moţné úrok poţadovať.

Podľa § 382a ods. 2 HZ sa organizácia zaväzuje zaplatiť za poskytnutý úver

úrok a úver v dohodnutom čase splatiť. V HZ pritom nie je zakotvené, ţe organizácia,

ktorej bol úver poskytnutý, je povinná platiť úrok len do lehoty splatnosti istiny úveru.

Hospodársky zákonník teda nerieši otázku, po akú dobu je organizácia

povinná platiť dohodnutý úrok, ale naopak, v zmysle ust. § 382a ods. 3 HZ výslovne

ponecháva na účastníkov úverového vzťahu (na banku a organizáciu), aby si sami

v úverovej zmluve dohodli podmienky úverovania, a to najmä pravidlá úrokovania

a postup pri neplnení úverovej zmluvy (ako i ďalšie podmienky).

31 Obdo V 39/2006

V Ţiadosti o prevzatie pohľadávky z úveru na TOZ sa právny predchodca

ţalovaného zaviazal platiť úrok vo výške (v rozmedzí 1 aţ 5% nad platnou

diskontnou sadzbou) a v termínoch stanovených Konsolidačnou bankou

a Potvrdením o prevzatí záväzku z úveru na TOZ boli úrokové podmienky

konkretizované tak, ţe úroková sadzba bola stanovená do odvolania vo výške 13%

p.a., pričom úroky mali byť inkasované štvrťročne vţdy k 5. dňu posledného mesiaca

štvrťroku. V prospech tvrdenia ţalobcu, ţe zmluvné úroky je organizácia povinná

platiť naďalej aţ do splatenia celého úveru, svedčí aj znenie ust. § 1 ods. 4 Opatrenia

Štátnej banky Československej z 2.1.1990 (platného v čase platnosti a účinnosti HZ),

a ktorého predmetom bolo aj ustanovenie prípustných odchýlok od úrokovej sadzby

z úverov poskytovaným právnickým osobám od bánk a sporiteľní: „Vyššie úrokové

sadzby u úverov, neţ zodpovedá odsekom 2 a 3, sa môţu uplatniť iba v prípade,

ţe dojednaná splatnosť úveru je na ţiadosť právnickej osoby predlţená, prípadne

úver nie je splatený v lehote.“ Uvedené opatrenie bolo zverejnené v č. 1/1990 Sbírky

zákonů na strane 0003.

Z uvedeného jasne vyplýva, ţe ţalobca má právo poţadovať od ţalovaného aj

po lehote splatnosti úroky vo výške 13% a nie iba úroky z omeškania vo výške 5%.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez

nariadenia dovolacieho konania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj

konanie, ktoré mu pre predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia , dovolanie nie je prípustné ani

vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu

o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných

veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky

sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde.

41 Obdo V 39/2006

Citované ustanovenie v zmysle jeho novely,

vykonanej nadobudlo účinnosť od 1.9.2003. Podľa

prechodného ustanovenia neprípustnosť dovolania podľa

ods. 5 sa vzťahuje iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona.

V danom prípade odvolací súd rozhodol 30.10.2003, teda v čase, keď uţ cit.

ust. nadobudlo účinnosť. Z tohto dôvodu dovolací súd prípustnosť

dovolania posudzoval aj podľa tohto ustanovenia. Keďţe citované ustanovenie

uvádza, ţe na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada, z toho vyplýva záver,

ţe príslušenstvo pohľadávky z hľadiska určenia desaťnásobku minimálnej mzdy je

úplne bezpredmetné, preto ak je predmetom dovolacieho konania iba príslušenstvo

pohľadávky, dovolanie v takomto prípade nie je prípustné. Vo veciach, v ktorých

zákon výslovne prípustnosť dovolania vylučuje, odvolací súd nemôţe pripustiť

dovolanie podľa ust. .

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa § 243b

ods. 4 v spojení s ust. odmietol.

Ţalovanému, ako úspešnému účastníkovi, trovy v dovolacom konaní nevznikli,

a preto dovolací súd ich náhradu mu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. marca 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu