Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5fb/400696.4d4d3b.pdf
PDF · 83.8 KB
No categories available
1ObdoV/39/2006
Najvyšší súd 1 Obdo V 39/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci ţalobcu:
S., proti ţalovanému: I. v likvidácii, Ž., o zaplatenie 6 282 930,78 Sk istiny s prísl.,
vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 22 Cb 69/98, na dovolanie ţalobcu
proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2003 č. k.
3 Obo 75/03, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
z 30.10.2003 č. k. 3 Obo 75/03 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku
vyslovil, ţe proti rozsudku pripúšťa dovolanie. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku
uviedol, ţe odvolanie ţalobcu smerovalo iba proti tej časti rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorou bolo ţaloba o zaplatenie 13% úroku zamietnutá, lebo ţalobca podľa
§ 378a Hospodárskeho zákonníka poţadovaný úrok nevyčíslil pevnou čiastkou. Ďalej
odvolací súd uviedol, ţe podľa ţaloby ţalovaný nespláca svoj úver, a preto ţalobca
uplatňuje titulom istiny úveru 3 812 910,44 Sk a úroky 2 470 020,34 Sk. Úroky určil
13% p.a. aţ do zaplatenia. Treba však súhlasiť s právnym názorom krajského súdu,
ţe dohodnuté 13% úroky, ktoré boli súčasťou dohovoru o úvere, mohol ţalobca
uplatniť iba do doby splatnosti trvania úverového vzťahu, t.j. do 30.6.1999. Po tomto
termíne, keď úverový vzťah zanikol, zaniklo právo ţalobcu na dohodnuté úroky
za poskytnutý úver. Vzhľadom na tom, ţe ţalovaný sa dostal do omeškania,
21 Obdo V 39/2006
ţalobcovi po zániku úveru vzniklo právo na 5% úrok z omeškania podľa cit. zák. ust.
Tento nárok ţalobca v ţalobe neuplatnil, nevyčíslil, Hosp. zák. príslušenstvo
neupravuje, preto ani z tohto titulu nebolo moţné ţalobe v tejto časti vyhovieť.
Vzhľadom na to, ţe ide o právny vzťah vzniknutý pred 1.1.2002, správne súdy
aplikovali podľa § 768c ods. 1 Obch. zák. ustanovenia Hosp. zák.
Najvyšší súd pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku podľa § 238 ods. 3
písm. a/ O.s.p., pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Sú totiţ v behu ďalšie spory s totoţným obsahom, na výsledok ktorých toto
rozhodnutie má zásadný vplyv ako precedens.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol ho spolu
s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol, ţe nesúhlasí s názorom súdu prvého
stupňa a názorom odvolacieho súdu, ţe nakoľko Hospodársky zákonník neupravuje
príslušenstvo, nie je moţné ţalobcovi priznať 13% p.a. úrok z istiny do zaplatenia.
Právny predchodca ţalovaného sa s právnym predchodcom ţalobcu Ţiadosťou
o prevzatie pohľadávky z úveru na TOZ zo dňa 25.2.1991 a Potvrdením o prevzatí
pohľadávky z úveru na TOZ zo dňa 6.8.1991 dohodli sa na skutočnosti, ţe právny
predchodca ţalovaného zaplatí právnemu predchodcovi ţalobcu úrok vo výške 13%
p.a. bez určenia lehoty, do ktorej je moţné úrok poţadovať.
Podľa § 382a ods. 2 HZ sa organizácia zaväzuje zaplatiť za poskytnutý úver
úrok a úver v dohodnutom čase splatiť. V HZ pritom nie je zakotvené, ţe organizácia,
ktorej bol úver poskytnutý, je povinná platiť úrok len do lehoty splatnosti istiny úveru.
Hospodársky zákonník teda nerieši otázku, po akú dobu je organizácia
povinná platiť dohodnutý úrok, ale naopak, v zmysle ust. § 382a ods. 3 HZ výslovne
ponecháva na účastníkov úverového vzťahu (na banku a organizáciu), aby si sami
v úverovej zmluve dohodli podmienky úverovania, a to najmä pravidlá úrokovania
a postup pri neplnení úverovej zmluvy (ako i ďalšie podmienky).
31 Obdo V 39/2006
V Ţiadosti o prevzatie pohľadávky z úveru na TOZ sa právny predchodca
ţalovaného zaviazal platiť úrok vo výške (v rozmedzí 1 aţ 5% nad platnou
diskontnou sadzbou) a v termínoch stanovených Konsolidačnou bankou
a Potvrdením o prevzatí záväzku z úveru na TOZ boli úrokové podmienky
konkretizované tak, ţe úroková sadzba bola stanovená do odvolania vo výške 13%
p.a., pričom úroky mali byť inkasované štvrťročne vţdy k 5. dňu posledného mesiaca
štvrťroku. V prospech tvrdenia ţalobcu, ţe zmluvné úroky je organizácia povinná
platiť naďalej aţ do splatenia celého úveru, svedčí aj znenie ust. § 1 ods. 4 Opatrenia
Štátnej banky Československej z 2.1.1990 (platného v čase platnosti a účinnosti HZ),
a ktorého predmetom bolo aj ustanovenie prípustných odchýlok od úrokovej sadzby
z úverov poskytovaným právnickým osobám od bánk a sporiteľní: „Vyššie úrokové
sadzby u úverov, neţ zodpovedá odsekom 2 a 3, sa môţu uplatniť iba v prípade,
ţe dojednaná splatnosť úveru je na ţiadosť právnickej osoby predlţená, prípadne
úver nie je splatený v lehote.“ Uvedené opatrenie bolo zverejnené v č. 1/1990 Sbírky
zákonů na strane 0003.
Z uvedeného jasne vyplýva, ţe ţalobca má právo poţadovať od ţalovaného aj
po lehote splatnosti úroky vo výške 13% a nie iba úroky z omeškania vo výške 5%.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP),
po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez
nariadenia dovolacieho konania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj
konanie, ktoré mu pre predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 238 ods. 5 OSP, dovolanie nie je prípustné ani
vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu
o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných
veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky
sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu
na prvostupňovom súde.
41 Obdo V 39/2006
Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v zmysle jeho novely,
vykonanej zákonom č. 353/2003 Z.z. nadobudlo účinnosť od 1.9.2003. Podľa
prechodného ustanovenia § 372i ods. 7 OSP neprípustnosť dovolania podľa § 238
ods. 5 sa vzťahuje iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona.
V danom prípade odvolací súd rozhodol 30.10.2003, teda v čase, keď uţ cit.
ust. § 238 ods. 5 OSP nadobudlo účinnosť. Z tohto dôvodu dovolací súd prípustnosť
dovolania posudzoval aj podľa tohto ustanovenia. Keďţe citované ustanovenie
uvádza, ţe na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada, z toho vyplýva záver,
ţe príslušenstvo pohľadávky z hľadiska určenia desaťnásobku minimálnej mzdy je
úplne bezpredmetné, preto ak je predmetom dovolacieho konania iba príslušenstvo
pohľadávky, dovolanie v takomto prípade nie je prípustné. Vo veciach, v ktorých
zákon výslovne prípustnosť dovolania vylučuje, odvolací súd nemôţe pripustiť
dovolanie podľa ust. § 238 ods. 3 písm. a/ OSP.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa § 243b
ods. 4 v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odmietol.
Ţalovanému, ako úspešnému účastníkovi, trovy v dovolacom konaní nevznikli,
a preto dovolací súd ich náhradu mu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. marca 2008
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu