Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
157/369221.ba1d9b.pdf
PDF · 125.06 KB
No categories available
1Obo/153/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. M. Fridovej
a členiek senátu JUDr. H. Haukvitzovej a JUDr. Ľ. Kúdelovej v právnej veci
navrhovateľa: U., M., IČO: X., zast. M., advokát, G., proti odporcovi: J., H., o zaplatenie
10 288 Sk, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
18 Cbs 2/2003-167 zo dňa 19. októbra 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 18 Cbs 2/2003-167 zo dňa
19. októbra 2006 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Odporca j e p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi na účet jeho právneho
zástupcu trovy odvolacieho konania v sume 2284 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, uložil odporcovi
povinnosť, aby zaplatil navrhovateľovi sumu 10 288 Sk s 10,8 % úrokom z omeškania
od 18.10.2002 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 510 Sk. Vo zvyšku návrh
zamietol. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa
s obsahom predložených listín a vypočutím štatutárneho orgánu navrhovateľa, poukázal
na znenie ustanovenia § 66 ods. 2, § 133 ods. l a 3, § 567 ods. l, 2 a 3, § 568 ods. 2, § 570,
§ 373, § 374 ods. l, 2 a 3, § 379, § 380 a § 757 Obchodného zákonníka s tým, že podľa
uvedených zákonných ustanovení súd skúmal či odporca svojím konaním, resp. v tomto
prípade svojím nekonaním, porušil ako konateľ navrhovateľa svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zákona i zo zakladateľskej listiny.
V prvom rade je potrebné konštatovať, že odporca ako jediný konateľ spoločnosti
konal v rozhodnom čase v mene navrhovateľa v zmysle § 133 Obch. zák. a v tom čase
platnej zakladateľskej listiny navonok samostatne, pričom obmedziť jeho konateľské
oprávnenia mohla len zakladateľská listina, prípadne rozhodnutie valného zhromaždenia.
Toto obmedzenie by však podľa citovaného ustanovenia nebolo účinné voči tretím
osobám, súd neprihliadol pri dokazovaní na tvrdenie odporcu, že jeho oprávnenia
obmedzila zmluva o tichom spoločenstve, ktorú uzatvoril so súčasným konateľom
navrhovateľa M. a ďalšími osobami. Vzťah medzi odporcom ako štatutárnym orgánom
navrhovateľa a navrhovateľom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravoval
ustanoveniami o mandátnej zmluve, a odporca teda mal aj
pri plnení daňových povinností navrhovateľa postupovať s odbornou starostlivosťou.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá má v zmysle Obchodného zákonníka
objektívny charakter (neberie sa ohľad na zavinenie zodpovednej osoby, avšak je tu
možnosť liberácie), sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.
Strana, ktorá porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná nahradiť škodu
spôsobenú porušením tejto povinnosti druhej zmluvnej strane. Zodpovedná strana sa však
môže od zodpovednosti oslobodiť, ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo
v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť. Existenciu spomenutých troch
predpokladov zodpovednosti za škodu musí preukázať poškodený. Je zrejmé, že
v rozhodnom období odporca ako jediný konateľ navrhovateľa tým, že zanedbal odbornú
starostlivosť pri zriaďovaní záležitostí spoločnosti a nezaplatil preddavky na daň
z príjmov právnických osôb za I., II. a III. štvrťrok 2001 daňovému úradu, porušil svojím
nekonaním ustanovenia mandátnej zmluvy. Uvedené navrhovateľ dostatočne preukázal.
Na druhej strane odporca, ako zodpovedná strana, neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, ktorými by preukázal, že svoju povinnosť nesplnil pre prekážky uvedené
v § 374 Obchodného zákonníka. V tomto prípade teda neprichádza do úvahy ani možnosť
liberácie. Súd prišiel k záveru, že odporca jednoznačne porušil svoje povinnosti
štatutárneho orgánu, a tiež jeho nekonaním vznikla navrhovateľovi škoda vo výške
10 288 Sk. Toto konštatovanie možno oprieť o fakt, že navrhovateľ následne ako mu bol
doručený platobný výmer dňa 18.10.2002 uhradil, ako to vyplýva z predložených
dôkazov, penále za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnických osôb za I., II.,
III. štvrťrok roku 2001 v sume 10 288 Sk, hoci tak mal urobiť odporca.
Podľa § 369 ods. l Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie než je
úroková sadzba určená obdobne podľa § 502. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
i úrokov z omeškania v sadzbe 16,5 % zo žalovanej istiny od 18.10.2002, kedy penále
zaplatil až do zaplatenia zo strany odporcu. Súdu z jeho činnosti je známe, a vyplýva to aj
z potvrdenia úrokových sadzieb úverov pobočky Č. zo dňa 10.9.2004, že výška obvyklých
úrokov požadovaných za úvery v rozhodnom čase bola v priemere 9,8 %. S poukazom na
ust. § 502 Obch. zák. priznal súd navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 10,8 %.
Keďže v zostatku nebol úrok z omeškania navrhovateľom vyčíslený správne, súd v tejto
časti návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP
a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania – súdny poplatok za návrh vo výške
510 Sk.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca odvolanie. Tvrdil, že nemohol využiť
svoje právo zúčastniť sa aspoň na jednom pojednávaní vo veci, lebo zástupca
navrhovateľa M. tomu úspešne bránil, keď ho viacnásobne brutálne fyzicky napadol,
v jednom prípade pri policajnej konfrontácii mu spôsobil 8–mesačnú PN a v druhom
prípade počas pojednávania na súde mu spôsobil zranenie s trvalými následkami. V oboch
prípadoch je M. trestne stíhaný. Je presvedčený, že keby sa bol zúčastnil na pojednávaní
v spore, dosiahol by úspech. Považuje za nepochopiteľné, že súd neakceptoval jeho
písomné návrhy na predvolanie svedkov J. a I., tichých spoločníkov U., ktorí by museli
objasniť, že on ako konateľ nemal právo a povinnosť platiť dane a preddavky, lebo to bolo
vecou tichých spoločníkov. Súd nevzal do úvahy ako dôležitý dôkaz výzvu tichých
spoločníkov, ktorí mu zakázali disponovať pečiatkou a dokumentmi firmy U.,
čo rešpektoval. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. l
OSP v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP a rozsudok v napadnutej časti podľa
§ 219 OSP ako vecne správny potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je
navrhovateľom uplatnené právo na náhradu škody v sume 10 288 Sk, ktorá vznikla
porušením povinností odporcu ako konateľa navrhovateľa, keď v stanovenej lehote neboli
včas zaplatené preddavky na daň v I. až III. štvrťroku 2001 a daňový orgán vyrubil
navrhovateľovi penále v uplatnenej sume, ktorú navrhovateľ zaplatil. Súd prvého stupňa
vykonal v danej veci dostatočné dokazovanie a dospel k záveru, že sú splnené všetky
zákonom stanovené predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody podľa § 373
a nasl. Obchodného zákonníka. Odporca namieta, že nemohol využiť svoje právo
zúčastniť sa pojednávaní pre chovanie konateľa navrhovateľa. Prvostupňový súd v danej
veci nariadil pojednávanie 7x v priebehu rokov 2002 až 2006, pričom odporca sa
pojednávaní nezúčastnil ani raz, čo odôvodňoval svojím zdravotným stavom a neskôr
obavami pred konaním navrhovateľa. Pokiaľ odporca predložil doklad o tom, že sa
pre chorobu nemôže zúčastniť pojednávania, súd vždy pojednávanie odročil.
Z pojednávania konaného dňa 21.9.2006 sa odporca neospravedlnil, súd tu vypočul
navrhovateľa a pojednávanie odročil na 19.10.2006. Z tohto pojednávania sa odporca tiež
ospravedlnil pre zhoršený zdravotný stav, ale žiadny doklad o tom nedoložil, súd preto
tento dôvod neuznal za hodný osobitného zreteľa a po vykonanom dokazovaní vo veci
rozhodol.
Podľa § 101 ods. l OSP, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu. Odporcovi bolo v dostatočnom rozsahu
umožnené, aby prispel k objasneniu všetkých skutkových okolností, bolo preto jeho
vecou, že tieto v zákonom stanovenom rozsahu nevyužil. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd prejednať vec v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy. Odvolací súd preto pokračoval v konaní zhodne so správnym
postupom prvostupňového súdu. Čo sa týka ďalších námietok odvolateľa, tieto považoval
odvolací súd za účelové.
Z predložených dôkazov je zrejmé, že v rozhodnom čase bol odporca konateľom
navrhovateľa, zodpovedal preto za riadne a včasné plnenie jeho daňových povinností
vyplývajúcich mu zo zákona. Ako bolo aj prvostupňovým súdom uvedené, práva
a povinnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje Obchodný zákonník
v § 133 a nasledujúce v platnom znení. To znamená, že odporca bol štatutárnym orgánom
– konateľom spoločnosti, ktorej konateľské oprávnenia nebolo možné voči tretím osobám
účinne obmedziť. Nie sú preto pre posúdenie danej veci rozhodné odporcom navrhované
dôkazy – svedecké výpovede označených osôb a výzva tichých spoločníkov – na ktorú sa
odvoláva o obmedzení jeho konateľských oprávnení. Zmluvu o tichom spoločenstve
upravuje Obchodný zákonník v § 673 a nasledujúce, ktorá upravuje vzťahy podnikateľa
a tichého spoločníka. Odporca sa preto nemôže účinne brániť obmedzeniami tichých
spoločníkov, pretože tieto, aj keby sa preukázali, sú voči tretím osobám neúčinné
a nezbavujú konateľa jeho zodpovednosti za záväzky spoločnosti. Odvolací súd preto
konštatuje, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu škody, ktorú si v predmetnom
konaní uplatnil v sume 10 288 Sk, a ktorú mu súd dôvodne priznal. Odvolaniu odporcu
preto nevyhovel.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. l v spojení s § 142
ods. l OSP a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania podľa
Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a účasť zástupcu
na nariadenom pojednávaní vo výške 800 Sk za jeden úkon zvýšenej o 152 Sk DPH
a 2x režijný paušál po 190 Sk, teda trovy odvolacieho konania spolu v sume 2284 Sk.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 1. apríla 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: