Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/153/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. M. Fridovej

a členiek senátu JUDr. H. Haukvitzovej a JUDr. Ľ. Kúdelovej v právnej veci

navrhovateľa: U., M., IČO: X., zast. M., advokát, G., proti odporcovi: J., H., o zaplatenie

10 288 Sk, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

-167 zo dňa 19. októbra 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -167 zo dňa

19. októbra 2006 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporca j e p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi na účet jeho právneho

zástupcu trovy odvolacieho konania v sume 2284 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, uložil odporcovi

povinnosť, aby zaplatil navrhovateľovi sumu 10 288 Sk s 10,8 % úrokom z omeškania

od 18.10.2002 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 510 Sk. Vo zvyšku návrh

zamietol. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa

s obsahom predložených listín a vypočutím štatutárneho orgánu navrhovateľa, poukázal

na znenie ustanovenia § 66 ods. 2, § 133 ods. l a 3, § 567 ods. l, 2 a 3, § 568 ods. 2, § 570,

, ods. l, 2 a 3, , a s tým, že podľa

uvedených zákonných ustanovení súd skúmal či odporca svojím konaním, resp. v tomto

prípade svojím nekonaním, porušil ako konateľ navrhovateľa svoje povinnosti

vyplývajúce mu zo zákona i zo zakladateľskej listiny.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že odporca ako jediný konateľ spoločnosti

konal v rozhodnom čase v mene navrhovateľa v zmysle § 133 Obch. zák. a v tom čase

platnej zakladateľskej listiny navonok samostatne, pričom obmedziť jeho konateľské

oprávnenia mohla len zakladateľská listina, prípadne rozhodnutie valného zhromaždenia.

Toto obmedzenie by však podľa citovaného ustanovenia nebolo účinné voči tretím

osobám, súd neprihliadol pri dokazovaní na tvrdenie odporcu, že jeho oprávnenia

obmedzila zmluva o tichom spoločenstve, ktorú uzatvoril so súčasným konateľom

navrhovateľa M. a ďalšími osobami. Vzťah medzi odporcom ako štatutárnym orgánom

navrhovateľa a navrhovateľom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravoval

ustanoveniami o mandátnej zmluve, a odporca teda mal aj

pri plnení daňových povinností navrhovateľa postupovať s odbornou starostlivosťou.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá má v zmysle

objektívny charakter (neberie sa ohľad na zavinenie zodpovednej osoby, avšak je tu

možnosť liberácie), sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

Strana, ktorá porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná nahradiť škodu

spôsobenú porušením tejto povinnosti druhej zmluvnej strane. Zodpovedná strana sa však

môže od zodpovednosti oslobodiť, ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo

v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť. Existenciu spomenutých troch

predpokladov zodpovednosti za škodu musí preukázať poškodený. Je zrejmé, že

v rozhodnom období odporca ako jediný konateľ navrhovateľa tým, že zanedbal odbornú

starostlivosť pri zriaďovaní záležitostí spoločnosti a nezaplatil preddavky na daň

z príjmov právnických osôb za I., II. a III. štvrťrok 2001 daňovému úradu, porušil svojím

nekonaním ustanovenia mandátnej zmluvy. Uvedené navrhovateľ dostatočne preukázal.

Na druhej strane odporca, ako zodpovedná strana, neuviedol žiadne relevantné

skutočnosti, ktorými by preukázal, že svoju povinnosť nesplnil pre prekážky uvedené

v . V tomto prípade teda neprichádza do úvahy ani možnosť

liberácie. Súd prišiel k záveru, že odporca jednoznačne porušil svoje povinnosti

štatutárneho orgánu, a tiež jeho nekonaním vznikla navrhovateľovi škoda vo výške

10 288 Sk. Toto konštatovanie možno oprieť o fakt, že navrhovateľ následne ako mu bol

doručený platobný výmer dňa 18.10.2002 uhradil, ako to vyplýva z predložených

dôkazov, penále za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnických osôb za I., II.,

III. štvrťrok roku 2001 v sume 10 288 Sk, hoci tak mal urobiť odporca.

Podľa § 369 ods. l Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný

platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie než je

úroková sadzba určená obdobne podľa § 502. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal

i úrokov z omeškania v sadzbe 16,5 % zo žalovanej istiny od 18.10.2002, kedy penále

zaplatil až do zaplatenia zo strany odporcu. Súdu z jeho činnosti je známe, a vyplýva to aj

z potvrdenia úrokových sadzieb úverov pobočky Č. zo dňa 10.9.2004, že výška obvyklých

úrokov požadovaných za úvery v rozhodnom čase bola v priemere 9,8 %. S poukazom na

ust. § 502 Obch. zák. priznal súd navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 10,8 %.

Keďže v zostatku nebol úrok z omeškania navrhovateľom vyčíslený správne, súd v tejto

časti návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania – súdny poplatok za návrh vo výške

510 Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca odvolanie. Tvrdil, že nemohol využiť

svoje právo zúčastniť sa aspoň na jednom pojednávaní vo veci, lebo zástupca

navrhovateľa M. tomu úspešne bránil, keď ho viacnásobne brutálne fyzicky napadol,

v jednom prípade pri policajnej konfrontácii mu spôsobil 8–mesačnú PN a v druhom

prípade počas pojednávania na súde mu spôsobil zranenie s trvalými následkami. V oboch

prípadoch je M. trestne stíhaný. Je presvedčený, že keby sa bol zúčastnil na pojednávaní

v spore, dosiahol by úspech. Považuje za nepochopiteľné, že súd neakceptoval jeho

písomné návrhy na predvolanie svedkov J. a I., tichých spoločníkov U., ktorí by museli

objasniť, že on ako konateľ nemal právo a povinnosť platiť dane a preddavky, lebo to bolo

vecou tichých spoločníkov. Súd nevzal do úvahy ako dôležitý dôkaz výzvu tichých

spoločníkov, ktorí mu zakázali disponovať pečiatkou a dokumentmi firmy U.,

čo rešpektoval. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. l

v jeho neprítomnosti podľa a rozsudok v napadnutej časti podľa

ako vecne správny potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je

navrhovateľom uplatnené právo na náhradu škody v sume 10 288 Sk, ktorá vznikla

porušením povinností odporcu ako konateľa navrhovateľa, keď v stanovenej lehote neboli

včas zaplatené preddavky na daň v I. až III. štvrťroku 2001 a daňový orgán vyrubil

navrhovateľovi penále v uplatnenej sume, ktorú navrhovateľ zaplatil. Súd prvého stupňa

vykonal v danej veci dostatočné dokazovanie a dospel k záveru, že sú splnené všetky

zákonom stanovené predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody podľa § 373

a nasl. . Odporca namieta, že nemohol využiť svoje právo

zúčastniť sa pojednávaní pre chovanie konateľa navrhovateľa. Prvostupňový súd v danej

veci nariadil pojednávanie 7x v priebehu rokov 2002 až 2006, pričom odporca sa

pojednávaní nezúčastnil ani raz, čo odôvodňoval svojím zdravotným stavom a neskôr

obavami pred konaním navrhovateľa. Pokiaľ odporca predložil doklad o tom, že sa

pre chorobu nemôže zúčastniť pojednávania, súd vždy pojednávanie odročil.

Z pojednávania konaného dňa 21.9.2006 sa odporca neospravedlnil, súd tu vypočul

navrhovateľa a pojednávanie odročil na 19.10.2006. Z tohto pojednávania sa odporca tiež

ospravedlnil pre zhoršený zdravotný stav, ale žiadny doklad o tom nedoložil, súd preto

tento dôvod neuznal za hodný osobitného zreteľa a po vykonanom dokazovaní vo veci

rozhodol.

Podľa ods. l , účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu. Odporcovi bolo v dostatočnom rozsahu

umožnené, aby prispel k objasneniu všetkých skutkových okolností, bolo preto jeho

vecou, že tieto v zákonom stanovenom rozsahu nevyužil. Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd prejednať vec v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu

a dosiaľ vykonané dôkazy. Odvolací súd preto pokračoval v konaní zhodne so správnym

postupom prvostupňového súdu. Čo sa týka ďalších námietok odvolateľa, tieto považoval

odvolací súd za účelové.

Z predložených dôkazov je zrejmé, že v rozhodnom čase bol odporca konateľom

navrhovateľa, zodpovedal preto za riadne a včasné plnenie jeho daňových povinností

vyplývajúcich mu zo zákona. Ako bolo aj prvostupňovým súdom uvedené, práva

a povinnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje

v § 133 a nasledujúce v platnom znení. To znamená, že odporca bol štatutárnym orgánom

– konateľom spoločnosti, ktorej konateľské oprávnenia nebolo možné voči tretím osobám

účinne obmedziť. Nie sú preto pre posúdenie danej veci rozhodné odporcom navrhované

dôkazy – svedecké výpovede označených osôb a výzva tichých spoločníkov – na ktorú sa

odvoláva o obmedzení jeho konateľských oprávnení. Zmluvu o tichom spoločenstve

upravuje v a nasledujúce, ktorá upravuje vzťahy podnikateľa

a tichého spoločníka. Odporca sa preto nemôže účinne brániť obmedzeniami tichých

spoločníkov, pretože tieto, aj keby sa preukázali, sú voči tretím osobám neúčinné

a nezbavujú konateľa jeho zodpovednosti za záväzky spoločnosti. Odvolací súd preto

konštatuje, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu škody, ktorú si v predmetnom

konaní uplatnil v sume 10 288 Sk, a ktorú mu súd dôvodne priznal. Odvolaniu odporcu

preto nevyhovel.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. l v spojení s § 142

ods. l a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania podľa

Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a účasť zástupcu

na nariadenom pojednávaní vo výške 800 Sk za jeden úkon zvýšenej o 152 Sk DPH

a 2x režijný paušál po 190 Sk, teda trovy odvolacieho konania spolu v sume 2284 Sk.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 1. apríla 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: