Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f7f/374495.957641.pdf
PDF · 101.92 KB
No categories available
2obo/198/2007
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky 2 Obo 198/2007
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V.P., nar. X., bytom
W.X., L., právne zastúpený advokátom JUDr. M.P., V.X., B. proti žalovanému: Fond
národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava, zastúpený
advokátom JUDr. Š.D., M.X., B., o zaplatenie 2 014 Sk, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. júna 2007 č.k. 17 Cb 58/03-100, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatie
konania, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. júna 2007 č.k. 17 Cb 58/03-100
z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania
v sume 3 875 Sk do 3 dní na účet právneho zástupcu žalovaného.
Na náhradu zostávajúcich trov ani jeden z účastníkov nemá právo.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 2 014 Sk titulom zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy
13 740 Sk od 1.1.2001 do 31.10.2001, na tom základe, že žalobca bol majiteľom 1 ks
dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky v nominálnej hodnote 13 740
Sk, splatnosť dlhopisov bola zákonom stanovená dňom 31.12.2000 a dlhopis bol žalobcovi
vyplatený v priebehu mesiaca november 2001. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, a to obsahom potvrdenia C.d.c.p.SR – výpisom z účtu majiteľa
cenných papierov č. X. ku dňu 26.9.2002, písomnými podaniami účastníkov a obsahom
rozsudku dovolacieho súdu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 33/2005 zo dňa
26.10.2006. Rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa odôvodnil tým, že si osvojil závery
rozhodnutia dovolacieho súdu v otázke splatnosti dlhopisu, ktorú otázku splatnosti
dlhopisov s dôsledkom aj vzniku povinnosti týmto dňom dlhopis vyplatiť rieši ustanovenie
§ 24 ods. 6 zákona č. 92/1991 Zb. Preto túto otázku nemôže zákon riešiť a ani nerieši iným
spôsobom v ďalšom ustanovení, a to v § 24 ods. 11 zákona. Toto ustanovenie je potrebné
vykladať a aplikovať v širšom kontexte celkového znenia zákona v znení jeho novely
vykonanej zákonmi č. 304/1995 Z.z. a č. 322/1996 Z.z. V tomto ustanovení došlo
k vymedzeniu doby, kedy je potrebné privatizáciu ukončiť a toto ustanovenie vôbec nerieši
otázku splatnosti dlhopisov, lebo táto otázka bola vyriešená v predchádzajúcich
ustanoveniach. V odseku 11 sa zdôrazňuje, že povinnosti tam uvedené je žalovaný povinný
plniť najneskôr do konca roku 2001 ale z hľadiska omeškania sa však nič nemení na tom,
že žalovaný sa dostal do omeškania už dňom 1.1.2001. Súd prvého stupňa ďalej uviedol,
že žalobca tvrdil, že výplata dlhopisu vrátane výnosu mu bola umožnená až v priebehu
mesiaca november 2001, pričom v petite žaloby požaduje úrok z omeškania vyčíslený za
obdobie od 1.1.2001 do 31.10.2001. V konaní žalobca nepreukázal, kedy mu bol skutočne
dlhopis a výnosy z neho vyplatený a teda, či omeškanie trvalo dobu ním označenú. Žalobca
nepreukázal, či základ, z ktorého požaduje úrok z omeškania mu bol vyplatený v ním
uvedenej výške, keď pri vyplácaní dlhopisov žalovaný z hodnoty 13 740 Sk odpočítal
manipulačné poplatky s tým spojené (pokiaľ žalobca výšku poplatku písomne nenamietal).
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému v konaní žalovanému priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo
výške 1 000 Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 3 289 Sk podľa predloženej
špecifikácie, spolu náhradu trov 4 289 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie uplatnenej sumy úroku z omeškania
tak, ako nárok uplatnili v návrhu na začatie konania. V odvolaní namietol, že súd prvého
stupňa sa nezaoberal na pojednávaní predloženou informáciou o vyplácaní dlhopisov
Fondu národného majetku SR splatných k 31.12.2000, ktorá bola zverejnená na
internetovej stránke žalovaného. Z obsahu informácie vyplýva, že žalovaný postupoval pri
vyplácaní dlhopisov tak, že v určitom týždni kalendárneho roku 2001 boli vyplácané
menovité hodnoty a výnosy z dlhopisov majiteľom narodeným v stanovenom období.
Vychádzajúc z tejto informácie bol žalobcovi vyplatený dlhopis v 48. týždni roku 2001
(26.11.2001 – 30.11.2001). Dlhopis mu nemohol byť vyplatený pred týmto termínom,
nakoľko týmto harmonogramom sa riadili aj inštitúcie, ktoré technicky zabezpečovali
samotné vyplácanie dlhopisov ich majiteľom. Žalobca si uplatnil na súde sumu menšiu ako
predstavoval úrok, ktorý mu prináležal, keď žiadal úrok z omeškania až od 1.1.2001 do
31.10.2001. Žalobcovi dňom splatnosti dlhopisu vznikol nárok na vyplatenie sumy 13 740
Sk, z ktorého si aj uplatnil úrok z omeškania bez ohľadu na skutočnosť, či mu bol pri
vyplácaní dlhopisu strhnutý manipulačný poplatok, alebo či ho žalobca namietal.
Žalovaný zastúpený právnym zástupcom navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť s tým, že poukázal na závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec bez pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a zistil, že žalobca vzal svoj návrh späť, keď už
rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nebolo ešte právoplatné.
Písomným podaním zo dňa 1.4.2008 podaným faxom doplneným písomným
podaním zo dňa 2.4.2008, žalobca zastúpený právnym zástupcom zobral návrh v celom
rozsahu späť bez udania dôvodu. Žalovaný zastúpený právnym zástupcom vyslovil súhlas
so späťvzatím návrhu žalobcom dňa 2.4.2008 ústne zaznamenaný v zápisnici odvolacieho
súdu, čím boli splnené podmienky na zastavenie konania v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2
v spojení s ust. § 222 ods. 2 O.s.p., preto späťvzatie návrhu na začatie konania pripustil,
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
nakoľko konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 146
ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov
v rozsahu uplatnených trov konania na súde prvého stupňa bez priznania náhrady dane
z pridanej hodnoty, ktoré trovy sú uplatnené v rozpore s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 2. apríla 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu