Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e86/379911.9d840c.pdf
PDF · 106.7 KB
No categories available
5Cdo/20/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 20/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I. C., rod. Z., bývajúcej
v H., A.X., zastúpenej JUDr. R. B., advokátom v K., P.X., 2/ V. Z., bývajúcej v K., K.X.,
proti žalovaným 1/ V. T., bývajúcemu v N., Ž.X., zastúpenému JUDr. J. B., advokátom v N.,
F.X., 2/ mal. S. B., bývajúcej v H., M.X., zastúpenej zákonnou zástupkyňou M. B., bývajúcou
v H., M.X., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 6 C 159/2006, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre zo 16. októbra 2007, sp. zn. 6 Co 157/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .
Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu trov dovolacieho konania
v sume 1 655,- Sk k rukám JUDr. R. B., advokáta v K., P.X., do 3 dní.
Žalobkyni 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Komárno rozsudkom zo 7. mája 2004 č.k. 6 C 74/03-115 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa 1/ domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi jej
nebohým otcom Š. Z. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, uzavretá dňa 22.
marca 2000 o prevode nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. X. pod parc. č. X., X.,
X., ako aj dom súp. č. X. k.ú. H. je neplatná. Žalobkyni 1/ uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 7 480,- Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobkyni 1/ sa nepodarilo preukázať, že konanie jej otca pri urobení sporného právneho
úkonu nebolo slobodné a vážne.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobkyne 1/ vo veci samej a žalovaného 1/, čo do
výroku o trovách konania rozsudkom zo dňa 14. apríla 2005 sp. zn. 9 Co 198/2004 rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa a ustálil, že kúpna zmluva bola perfektne právne
uzavretá a preto je platná. Poukázal tiež na skutočnosť, že ak by aj bola kúpna zmluva
neplatná, zostala by v platnosti záložná zmluva, na základe ktorej by mohlo dôjsť k prevodu
nehnuteľnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
rozsudkom z 30. júna 2006 sp. zn. 2 M Cdo 2/2006 zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj
rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolací
súd dospel k záveru, že Generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal
mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., na
základe podnetu účastníka konania, keď to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami. Vo svojom rozsudku vyslovil právny názor, podľa ktorého sporná kúpna
zmluva je neplatná, pretože túto jej účastníci uzatvorili za účelom zabezpečenia zmluvy
o pôžičke a realizáciou dohodnutého zabezpečenia malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
k zálohu na zástavného veriteľa, teda k prepadnutiu zálohu. So zreteľom na zabezpečovaciu
funkciu záložného práva sa nepripúšťa prepadný účinok záložného práva. Záložné právo slúži
na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného
nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci. Dospel
k záveru o tom, že zmluva, ktorej skutočným zmyslom je uspokojenie pohľadávky záložného
veriteľa tým, že založená vec prechádza do jeho vlastníctva, je v rozpore s účelom záložného
práva (§ 552, § 151a – § 151j Občianskeho zákonníka) a je neplatná, pretože obchádza zákon
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Obchádzanie zákona ustálil vo vylúčení záväzného pravidla
zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami osebe neodporujú výslovnému zákazu zákona,
ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu.
Okresný súd Komárno rozsudkom z 11. mája 2007 č.k. 6 C 159/2006-256 určil, že
kúpna zmluva, ktorú uzavrel Š. Z. ako predávajúci a žalovaný 1/ ako kupujúci, uzavretá dňa
22. marca 2000 o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. H., vedené v katastri
nehnuteľností, Správa katastra K., na liste vlastníctva X. pre k.ú. H., ako parcela č. X. –
zastavaná plocha o výmere 470 ms rodinným domom súpisného čísla X., parcela č. X. –
2 2
zastavaná plocha o výmere 36 ma parcela č. X. – záhrada o výmere 358 mje neplatná
z dôvodu, že obchádza zákon, a to tým, že zámerne obsahuje prostriedky, ktoré sami osebe
neodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu. Žalobný
petit, ktorým sa žalobkyne 1/, 2/ domáhali určenia, že nehnuteľnosti tvorili ku dňu smrti X.
v celosti výlučné vlastníctvo Š. Z., zamietol z dôvodu, že takýto petit je v rozpore
s ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je možné domáhať sa určenia, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Nie je
však možné domáhať sa určenia právneho vzťahu do minulosti. Žalobkyne 1/, 2/ zaviazal
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 3 000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie žalobkýň 1/, 2/ a žalovaného 1/ Krajský súd v Nitre rozsudkom zo
16. októbra 2007 sp. zn. 6 Co 157/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti, v zamietajúcej časti, a v časti náhrady trov konania účastníkov ako vecne
správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 1/, ktorý navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci, tak ako ho
uvádzal v konaní pred súdmi. Bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je
nesprávne, pretože nebol dostatočne zistený skutkový stav a súd postupoval v rozpore
s viacerými zákonnými ustanoveniami.
Žalobkyňa 1/ navrhla dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť
a zaviazať ho k náhrade trov dovolacieho konania v sume 26 680,- Sk.
Žalobkyňa 2/ sa k dovolaniu žalovaného 1/ nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že odvolací súd sa neodchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
Z ustanovenia § 243d ods. 1 O.s.p. vyplýva pre súd nižšieho stupňa povinnosť
vychádzať zo záväzného právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý je jedine a výhradne
určujúci pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že súd, ktorého rozhodnutie bolo
dovolacím súdom zrušené, nemôže pri rozhodovaní veci uplatniť svoj vlastný právny názor.
Táto viazanosť nižších súdov právnym názorom dovolacieho súdu platí však len za
predpokladu, že sa po zrušení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu alebo súdu prvého
stupňa skutkový základ veci nezmenil natoľko, že je už vylúčená aplikácia právneho názoru
dovolacieho súdu na nový skutkový základ.
Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2006
sp. zn. 2 M Cdo 2/2006, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu
a súdu prvého stupňa vo veci vyplýva, že tieto rozhodnutia spočívali na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V písomnom vyhotovení rozhodnutia dovolací
súd poukázal na nesprávny právny názor prvostupňového a odvolacieho súdu a podal
dôslednú charakteristiku právnych vzťahov vznikajúcich pri uzatváraní zmluvy o záložnom
práve. V ďalšom konaní sa prvostupňový a odvolací súd pri svojom rozhodovaní neodchýlili
od záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a preto dovolanie
podľa § 238 ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného 1/
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalobkyniam 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalovanému 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobkyňa 1/ v dovolacom konaní podala návrh na
uloženie povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania v sume 26 680,- Sk za dva úkony právnej
pomoci. Najvyšší súd Slovenskej republiky jej priznal náhradu trov konania za jeden úkon
právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu) podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume
1 465,- Sk a režijný paušál v sume 190,- Sk, spolu vo výške 1 655,- Sk. Žalobkyni 2/ náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli a nepodala ani
návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 2. apríla 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: