Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/224/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej

v právnej veci žalobcu: Ing. M. Š. bytom L., S.X, L. (predtým T. I. L., so sídlom C., predtým

S – I., s.r.o., B., predtým - pôvodný žalobca D. b., a.s., B.B.), zastúpeného advokátkou JUDr.

Ľ.B., K.X., B.B., proti žalovanej: Mgr. V. S. bytom M.X., L. (predtým ako žalovaná 1/),

o zaplatenie 750 983,27,- Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v

Banskej Bystrici zo dňa 26. júna 2006, č.k.: -191, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. júna 2006 č.k.:

-191 sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom z 26. júna 2006 zamietol

žalobu o zaplatenie peňažnej pohľadávky 750 983,27,- Sk. Žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť žalovanej 500,- Sk náhrady trov konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil,

že veriteľ E., a.s., Ú. L., pobočka P. uzavrel 17. augusta 1994 zmluvu o úvere s dlžníkom P.,

spol. s r.o., L. o poskytnutie úveru vo výške 1 300 000,- Sk s lehotou splatnosti 28. augusta

1996. Návratnosť úveru bola zabezpečená ručiteľskými prehláseniami, ktoré 29. septembra

1994 vystavili V. S., M. P., I. Š. a D. P. všetci bytom L.. Banka peňažné prostriedky poskytla

a dlžník svoj záväzok nesplnil. Preto rozsudkom Okresného súdu v L. z 20. mája 1998, č.k.

Cb 49/98 bol dlžník zaviazaný zaplatiť veriteľovi (postupníkovi) D. B. istinu

944 046,96,- Sk. Napriek existencii právoplatného a vykonateľného rozhodnutia dlžník svoj

peňažný záväzok z úverovej zmluvy nesplnil, a preto žalobca uplatnil právo na zaplatenie

dlžnej sumy vyčíslenej sumou 1 192 034,29,- Sk (istina 750 983,27,- Sk a úrok 440 651,02,-

Sk) spolu so 17% úrokom voči štyrom ručiteľom dlžníka.

V priebehu konania došlo k viacnásobnému postúpeniu uplatnenej pohľadávky,

a to na S. – I., B. (zmluvou o postúpení z 23. januára 2003), ktorá ju ďalej postúpila

spoločnosti T. I. L., so sídlom C. Tento postupník vzal žalobu späť voči žalovanej 2/ M. P.,

bytom L. Táto spoločnosť ako postupca zmluvou o postúpení zo 16. mája 2003 postúpil

uplatnenú pohľadávku z úverovej zmluvy na ďalšieho postupníka, a to Ing. M. Š., ktorý

sa stal žalobcom na základe uznesenia krajského súdu zo 6. októbra 2003, pripustením

zámeny účastníkov na strane žalobcu (č.l. 140). Žalobca Ing. M. Š. 2. decembra 2003 potom

zobral žalobu späť voči žalovanej 3/ I. Š. a žalovanému 4/ D. P., obaja bytom L. Na

pojednávaní konanom 29. mája 2006 žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie požadovanej

istiny uplatňuje podľa (od ručiteľa) s tým, že podľa jeho názoru

pôvodný veriteľ v čase podania žaloby vedel, že voči dlžníkovi je pohľadávka nevymožiteľná,

lebo tento sa nachádzal v likvidačnom stave a následne prešiel likvidáciou aj konkurznom.

Na základe uvedeného zistenia rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca ako konateľ

obchodnej spoločnosti P., spol. s r.o., L. konal v rozpore s ustanovením § 135a ods. 1 a § 136

ods. 1 písm. a/ , keď sa stal novým veriteľom pohľadávky

vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 17. augusta 1994

č. 6093802059 týkajúcej sa dlžníka P., spol. s r.o., L. Súčasný žalobca ako jeden z konateľov

a spoločníkov dlžníka sa nemôže dištancovať od dlhu dlžníka, a preto je v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku, aby vo vzťahu k záväzku dlžníka nadobudol pozíciu

veriteľa. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že výkon práva spočívajúci v uplatňovaní

pohľadávky súčasného žalobcu proti žalovanej nepožíva vzhľadom na uvedené skutočnosti

v zmysle ustanovenia právnu ochranu. Preto žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v nadväznosti

na ustanovenie . Výška priznaných trov konania predstavuje súdny poplatok

za odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia

veci. V prejednávanej veci rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že požiadal

o odročenie pojednávania, preto ohľadne veci samej neboli vykonané žiadne dôkazy,

len sa zisťovalo postupovanie žalovanej pohľadávky. Nesúhlasil so stanoviskom krajského

súdu, že jeho konanie je konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Tvrdil,

že odkúpením pohľadávky nevykonával pôsobnosť konateľa ako to výslovne predpokladá

a ani sa nejednalo o obchod súvisiaci s podnikateľskou

činnosťou spoločnosti ako to predpokladá . Išlo

o odkúpenie záväzku spoločnosti ako dlžníka, takže spoločnosti nemohol spôsobiť žiadnu

ujmu na jeho právach. Ako fyzická osoba vystavil 4. októbra1994 pôvodnému veriteľovi

na zabezpečenie plnenia záväzku spoločnosti zmenku na sumu 609 000,- Sk s prísl. Bol

vyzvaný na zaplatenie zmenkovej istiny a v konaní spis. zn. Zm 19/99 Krajský súd v Banskej

Bystrici dňa 14. novembra 2001 zaviazal ho zmenkovú sumu s prísl. zaplatiť. Toto konanie

nebolo právoplatne skončené ku dňu odkúpenia pohľadávky. Bol teda prvý vystavený

zodpovednosti za nesplnenie úverového záväzku, keďže ostatní spoločníci, resp. konatelia

dlžníka nejavili záujem o doriešenie záväzkov spoločnosti. Súdny spor ho stál nemalé

finančné prostriedky, pričom spoločníci zo spoločnosti dlžníka zostávali naďalej pasívni.

Manžel žalovanej, ktorý je súčasne konateľom dlžníka odmietal preberať zásielky adresované

dlžníkovi. Predchádzajúci veriteľ informoval všetkých spoločníkov, konateľov aj ručiteľov

na možnosť odkúpenia pohľadávky, ale z dôvodu vlastného zmenkového ručenia, ktoré

v roku 2002 predstavovalo už sumu 854 693,- Sk prejavil záujem len on, žalobca. Ďalej

namietal, že krajský súd sa mal ešte pred pripustením zmeny účastníka konania na strane

žalobcu zaoberať otázkou existencie nároku na právnu ochranu. Nemôže byť na ujmu

súčasného žalobcu, ktorý zákonným spôsobom nadobudol postavenie veriteľa a uplatnil

právo v konaní začatom ešte pôvodným veriteľom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Uviedla, že existencia zmenky nebola jej ani ostatným spoločníkom a konateľom

spoločnosti známa a o nej sa dozvedeli až v štádiu vymáhania nezaplateného úveru.

Podmienky úveru aj ručenia dojednával priamo žalobca. Po zlyhaní podnikateľského zámeru

spoločnosti P., spol. s r.o., L. veľmi kladne prijala možnosť odkúpenia pohľadávky

a súhlasila, aby pohľadávku odkúpil jeden zo spoločníkov spoločnosti a podanú žalobu zobral

späť. Žalobca nielen porušil dohodu, ale bol aj iniciátorom ručenia rodiny žalovanej (bratom

a matkou) za úver pre spoločnosť, kde bol spoločníkom a konateľom. Nesie osobnú a právnu

zodpovednosť za dôsledky krachu tejto spoločnosti.

Odvolacieho pojednávania sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nezúčastnili

právny zástupca žalobcu a žalovaná. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil

dopravným kolapsom na diaľnici cestou na pojednávanie. Žalovaná ospravedlnila neúčasť

svojho právneho zástupcu jeho hospitalizáciou, ktorému však plnú moc na právne

zastupovanie odvolaciemu súdu nepredložila. Dôvody uvádzané účastníkmi konania nie sú

akceptovateľnými dôvodmi na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 druhej vety

. Odvolací súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti s prihliadnutím

na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa a a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa obsahu spisu terajší žalobca Ing. M. Š. od vzniku obchodnej spoločnosti P.,

spol. s r.o., L. t.j. od 7. marca 1994 je jedným zo štyroch spoločníkov a súčasne aj konateľov.

Táto spoločnosť 17. augusta 1994 uzavrela s veriteľom E., a.s., Ú. L., pobočka P. úverovú

zmluvu, na základe ktorej jej banka poskytla úver v sume 1 300 000,- Sk s lehotou splatnosti

28. augusta 1996. Zmluvu za spoločnosť podpísali dvaja konatelia.

Je nepochybné, že obchodná spoločnosť P., spol. s r.o., L. svoj záväzok z úverovej

zmluvy banke nesplnil, a preto postupník z úverového vzťahu veriteľ D. b., a.s. žalobou, ktorá

došla súdu prvého stupňa 16. augusta 1999 uplatnil právo na peňažné plnenie voči štyrom

ručiteľom, a to1/ V.S., 2/ M. P., 3/ I. Š. a 4/ D. P., všetci bytom L. Títo zabezpečili

pohľadávku banky ručením podľa , keď vyhlásili, že

pohľadávku uspokoja v plnom rozsahu, ak ju neuspokojí dlžník.

V predmetnom odvolacom konaní zostala žalovaná len jedna ručiteľka V. S. Jedna ručiteľka

(žalovaná 1/) zomrela a voči dvom ďalším boli žaloby vzaté späť.

Podľa je ručiteľ povinný dlh splniť, ak ho

nesplnil dlžník, aj keď ho na to veriteľ písomne vyzval.

Pôvodný žalobca ako veriteľ žalovanú V. S. listom z 28. júla 1999 vyzval na úhradu

dlžnej sumy úveru, ktorá ku dňu 30. júna 1999 činila 1 218 951,42,- Sk.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca ako veriteľ uplatnil voči ručiteľke

pohľadávku, ktorá mu vznikla voči dlžníkovi, postupoval v zmysle § 546 a nasl. Občianskeho

zákonníka, teda jeho žaloba na zaplatenie zvyšku nezaplateného dlhu by bola dôvodná.

V priebehu konania zmluvou o postúpení pohľadávky a uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 6. októbra 2003 č.k. -140 sa novým veriteľom a žalobcom

stal Ing. M. Š. spoločník a konateľ dlžníka P., spol. s r.o., L.

Terajší žalobca tvrdí, že pohľadávku predošlého veriteľa dlžníka kúpil ako fyzická

osoba, nie ako spoločník dlžníka, pretože ako spoločník na zabezpečenie dlhu spoločnosti

vystavil veriteľovi zmenku na sumu 609 000,- Sk, ktorú bude zrejme povinný zaplatiť. Teda

stal sa veriteľom spoločnosti dlžníka z dôvodu, aby splatný záväzok zo zmenky kompenzoval

úhradou žalobnej istiny vymáhanou voči ručiteľke.

Podľa zásad ručenia obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, veriteľ svoje

právo na plnenie (z úverovej zmluvy) musí najskôr uplatniť u spoločnosti, ktorá je dlžníkom.

Táto spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom, ktorého hodnota môže

byť oveľa väčšia (ale aj nižšia) než je hodnota základného imania. Ak spoločnosť neplní,

môže sa potom domáhať plnenia voči spoločníkom tejto spoločnosti, ktorí za záväzky

spoločnosti ručia. Od každého z nich môže však požadovať uspokojenie svojej pohľadávky

iba do výšky nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri (§ 106 Obchodného

zákonníka). Spoločník, ktorý veriteľovi poskytol väčšie plnenie než bol nesplatený vklad,

môže v rozsahu, v ktorom započítanie na nesplatený vklad nie je možný, požadovať náhradu

od spoločnosti. Ak spoločník nemôže dosiahnuť náhradu od spoločnosti (pre platobnú

neschopnosť) je oprávnený požadovať náhradu od ostatných spoločníkov (zníženú o vlastný

podiel), a to pomerne podľa výšky ich podielov na základnom imaní (§ 106 Obchodného

zákonníka).

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci nemožno oddeliť práva

a povinnosti žalobcu ako fyzickej osoby, občana - veriteľa a ako spoločníka, konateľa

obchodnej spoločnosti – dlžníka, i keď podľa charakteru spoločenských vzťahov sa riadia

občania inými právnymi predpismi ako spoločníci obchodnej spoločnosti. Žalobca ako občan

však je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorej účelom podnikania je dosiahnutie zisku

( ) s následným právom spoločníka na vyplácanie podielu na zisku

( ). Na dosiahnutie zisku v podnikaní zrejme spoločnosť

aj uzavrela s bankou úverovú zmluvu, z ktorej vznikol predmetný spor.

Žalobca ako spoločník a naviac konateľ dlžníka, ak plnil záväzok za spoločnosť

(zo zmenky), bol v zmysle oprávnený sa domáhať príslušnej

náhrady tak voči spoločnosti ako aj voči ostatným spoločníkom. Za tejto situácie je potrebné

prisvedčiť stanovisku súdu prvého stupňa vyslovenému v napadnutom rozhodnutí,

že je v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku, aby spoločník, konateľ obchodnej

spoločnosti – dlžníka, ktorý je v spore v pozícii veriteľa spoločnosti, vymáhal plnenie

z úverového vzťahu voči osobe, ktorá podpísala ručiteľské vyhlásenie o splnení dlhu

v prípade, ak dlh nesplní táto obchodná spoločnosť.

Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva

právnu ochranu ( ).

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že výkon práva žalobcu v uplatňovaní

pohľadávky z úverového vzťahu voči žalovanej z ručiteľského vzťahu nepožíva právnu

ochranu v zmysle . Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ako vecne správne.

Je potrebné poznamenať, že žalobca bol prítomný na pojednávaní súdu prvého stupňa

dňa 29. mája 2006, na ktorom mohol predniesť a zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť

sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci ( ). Na druhom pojednávaní, ktoré

sa konalo 26. júna 2006 sa nezúčastnil napriek tomu, že predvolanie mal vykázané. Preto jeho

obrana, že sa nemohol vyjadriť k dokazovaniu, prípadne k ďalším zisteniam súdu,

je nedôvodná a odvolací súd na ňu neprihliadol.

Úspešnej žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací súd

jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ( v spojení s ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 3. apríla 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu