Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/117/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. A. Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej

v právnej veci žalobcu: P. D. T. – S., S., IČO: X., proti žalovaným: v 1. rade D. H. – S. P.,

miesto podnikania J.S., X., T., 2. rade T., V., H.X., S.T., IČO: X., zast. J. K., súdnou

tajomníčkou Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o zaplatenie

31 302,- Sk istiny a prísl., na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v

Bratislave z 29. marca 2007, č.k. Z 2 -113, a to do časti ktorou bol zaviazaný

zaplatiť žalobcovi 31 302,- Sk a trovy konania vo výške 252,- Sk, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2007, č. k.

Z 2 -113 sa v napadnutej časti m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. marca 2007, č.k.: Z 2 -113

zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 31 302,- Sk, vo zvyšku žalobu a aj žalobu

voči žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

252,- Sk trovy konania. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou podanou

na súde 11. decembra 1992 si uplatnil ako právny nástupca J. T. v S. voči žalovaným – v 1.

rade S. P. a žalovanému v 2. rade právo na zaplatenie 31 302,- Sk titulom nezaplatených

faktúr špecifikovaných v žalobe vystavených na žalovaného v 1. rade za vykonané prepravy

v roku 1991. Dodatočne žalobcovi žalovaný v 2. rade oznámil, že záväzok prešiel na

žalovaného v 2. rade, pretože T. S. zanikla rozdelením na 2 subjekty, a to žalovaného v 1.

rade a 2.rade. Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že dňa 4. marca 1992 a 7. marca 1992 došlo i

k uznaniu záväzkov. Toto uznanie sa týka faktúr č. 2158/91, 2118/91, 2100/91 a 2080/91.

Prvostupňový súd neakceptoval tvrdenie žalobcu o zániku – rozdelení žalovaného

v1.rade a prevzatí záväzkov žalovaným v 2. rade. Hospodársky zákonník, podľa ktorého

posúdil prvostupňový súd predmetnú žalobu vzhľadom na jeho platnosť do 31. decembra

1991, upravoval v ust. § 128 ods. 2 prevzatie záväzkov tak, že povinnosť zo záväzku môže

dohodou prevziať iná organizácia len so súhlasom oprávnenej organizácie.

Žalobca ani nedeklaroval svoj súhlas s prevzatím záväzku žalovaným v 2. rade.

Žalovaný v 1. rade je zapísaný v obchodnom registri, naďalej existuje ako podnikateľský

subjekt.

Prvostupňový súd žalobu voči žalovanému v 2. rade napriek jeho uznávacím prejavom

zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Súd prvého stupňa zaviazal

žalovaného v 1. rade na zaplatenie ceny vykonanej dopravy. Úroky z omeškania uplatnené

žalobou mu nepriznal, keďže Hospodársky zákonník pojem príslušenstvo pohľadávky

nepoznal. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa a priznal

ich náhradu žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

v 1. rade a uviedol, že o tejto pohľadávke a jej uznaní nikdy nebol informovaný, namietol

premlčanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného v 1. rade s nariadením pojednávania podľa ust.

a dospel k názoru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa v napadnutej časti.

Žalobca v žalobe z 11. decembra 1992 označil žalovaných takto: v 1. rade: J., D. H.,

S., S. P. a 2. rade T., v.o.s., stavebná firma S.. Žalobca svoj nárok preukázal záznamami o

prevádzke vozidla nákladnej dopravy z 13. septembra 1991, 5. septembra 1991, 23. septembra

1991, 29. novembra 1991 a 11. novembra 1991. Faktúry žalobcu boli vystavené na T.

S.

Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava-vidiek odd. S. vložka č. X.

(č.l. 47) vyplýva, že V. T. H a F vznikla 23. apríla 1991

a mala 2 spoločníkov: D. H., bytom S., H. č. X./21 a A. F., bytom S., H. č. X/76. Takto bola

spoločnosť T., V., ktorá bola založená 3. apríla 1991, registrovaná v obchodnom registri aj 4.

augusta 1995 aj 6. septembra 2000 (č.l. 54). Teda v čase vykonania dopravy žalobcom pre T.,

S., táto spoločnosť bola zapísaná v obchodnom registri a existovala aj v čase podania žaloby

žalobcom.

Z oznámenia v.o.s. T., S. (č.l. 41) vyplýva, že k 1. augustu 1992 sa firma T. S. zrušila

rozdelením na dva samostatné právne subjekty. O tejto skutočnosti však neexistuje záznam v

obchodnom registri.

Keďže V. T., S. vznikla 23. apríla 1991, riadila sa pri jej založení Hospodárskym

zákonníkom.

Pri založení verejnej obchodnej spoločnosti Hospodársky zákonník vyžadoval

(§ 106g ods. 1), aby aspoň dve fyzické osoby uzatvorili spoločenskú zmluvu o prevádzkovaní

podnikateľskej činnosti pod spoločným obchodným menom bez toho, aby svoju účasť

obmedzovali výškou svojich majetkových vkladov.

Žalovaný v 1. rade na odvolacom pojednávaní uviedol, že nie je spoločníkom

žalovaného v 2. rade. Hospodársky zákonník výpoveď spoločníka viaže so zánikom verejnej

obchodnej spoločnosti (§ 106l písm. b/ HZ). Ak by ostatní spoločníci chceli ďalej podnikať,

museli by sa znovu zapísať do podnikové registra.

Odvolací súd je preto názoru, že V. výpoveďou spoločníka – žalovaného v 1. rade

zanikla, a preto staré dlhy pôvodnej verejnej obchodnej spoločnosti nemožno vymáhať od

novej verejnej obchodnej spoločnosti, veritelia si tieto môžu vymáhať od starých spoločníkov.

Žalobca v žalobe ako žalovaného v 1. rade označil J., D. H., S., H. č. X./21 – S. P..

Spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti T. H. bol D. H., H. X./21, S. a A. F.,

H.. Títo ako spoločníci v.o.s. ručili za všetky záväzky verejnej obchodnej spoločnosti

spoločne a nerozdielne celým svojim majetkom (§ 106k HZ). Žalovaný v 1. rade – tak ako ho

označil žalobca nebol spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti T.

H a F, S..

Odvolací súd vychádzajúc z výpisu z obchodného registra konštatoval, že V. T., S.

v čase podania žaloby bola zapísaná v obchodnom registri, a pretože žalobca nepodal

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to do časti, ktorou bola žaloba voči

žalovanému v 2. rade zamietnutá, táto časť rozsudku súdu prvého stupňa sa stala

právoplatnou.

Preto odvolací súd skúmal rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti a dospel

k záveru na základe vyššie uvedeného, že žalovaný v 1. rade v predmetnej veci nie je pasívne

legitimovaný, a preto v súlade s ust. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej

časti zmenil a žalobu smerujúcu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

a ich náhradu žalovanému nepriznal, keďže tento si ich náhradu neuplatnil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 3. apríla 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu