Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2ed/380466.f434bf.pdf
PDF · 109.97 KB
No categories available
6Obo/117/2007
Najvyšší súd 6 Obo 117/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. A. Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci žalobcu: P. D. T. – S., S., IČO: X., proti žalovaným: v 1. rade D. H. – S. P.,
miesto podnikania J.S., X., T., 2. rade T., V., H.X., S.T., IČO: X., zast. J. K., súdnou
tajomníčkou Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o zaplatenie
31 302,- Sk istiny a prísl., na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 29. marca 2007, č.k. Z 2 28 Cb 1738/92-113, a to do časti ktorou bol zaviazaný
zaplatiť žalobcovi 31 302,- Sk a trovy konania vo výške 252,- Sk, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2007, č. k.
Z 2 28 Cb 1738/92-113 sa v napadnutej časti m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. marca 2007, č.k.: Z 2 28 Cb 1738/92-113
zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 31 302,- Sk, vo zvyšku žalobu a aj žalobu
voči žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
252,- Sk trovy konania. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou podanou
na súde 11. decembra 1992 si uplatnil ako právny nástupca J. T. v S. voči žalovaným – v 1.
rade S. P. a žalovanému v 2. rade právo na zaplatenie 31 302,- Sk titulom nezaplatených
faktúr špecifikovaných v žalobe vystavených na žalovaného v 1. rade za vykonané prepravy
v roku 1991. Dodatočne žalobcovi žalovaný v 2. rade oznámil, že záväzok prešiel na
žalovaného v 2. rade, pretože T. S. zanikla rozdelením na 2 subjekty, a to žalovaného v 1.
rade a 2.rade. Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že dňa 4. marca 1992 a 7. marca 1992 došlo i
k uznaniu záväzkov. Toto uznanie sa týka faktúr č. 2158/91, 2118/91, 2100/91 a 2080/91.
Prvostupňový súd neakceptoval tvrdenie žalobcu o zániku – rozdelení žalovaného
v1.rade a prevzatí záväzkov žalovaným v 2. rade. Hospodársky zákonník, podľa ktorého
posúdil prvostupňový súd predmetnú žalobu vzhľadom na jeho platnosť do 31. decembra
1991, upravoval v ust. § 128 ods. 2 prevzatie záväzkov tak, že povinnosť zo záväzku môže
dohodou prevziať iná organizácia len so súhlasom oprávnenej organizácie.
Žalobca ani nedeklaroval svoj súhlas s prevzatím záväzku žalovaným v 2. rade.
Žalovaný v 1. rade je zapísaný v obchodnom registri, naďalej existuje ako podnikateľský
subjekt.
Prvostupňový súd žalobu voči žalovanému v 2. rade napriek jeho uznávacím prejavom
zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Súd prvého stupňa zaviazal
žalovaného v 1. rade na zaplatenie ceny vykonanej dopravy. Úroky z omeškania uplatnené
žalobou mu nepriznal, keďže Hospodársky zákonník pojem príslušenstvo pohľadávky
nepoznal. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal
ich náhradu žalobcovi.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
v 1. rade a uviedol, že o tejto pohľadávke a jej uznaní nikdy nebol informovaný, namietol
premlčanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal
odvolanie žalovaného v 1. rade s nariadením pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1 OSP
a dospel k názoru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa v napadnutej časti.
Žalobca v žalobe z 11. decembra 1992 označil žalovaných takto: v 1. rade: J., D. H.,
S., S. P. a 2. rade T., v.o.s., stavebná firma S.. Žalobca svoj nárok preukázal záznamami o
prevádzke vozidla nákladnej dopravy z 13. septembra 1991, 5. septembra 1991, 23. septembra
1991, 29. novembra 1991 a 11. novembra 1991. Faktúry žalobcu boli vystavené na T.
S.
Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava-vidiek odd. S. vložka č. X.
(č.l. 47) vyplýva, že V. T. H a F vznikla 23. apríla 1991
a mala 2 spoločníkov: D. H., bytom S., H. č. X./21 a A. F., bytom S., H. č. X/76. Takto bola
spoločnosť T., V., ktorá bola založená 3. apríla 1991, registrovaná v obchodnom registri aj 4.
augusta 1995 aj 6. septembra 2000 (č.l. 54). Teda v čase vykonania dopravy žalobcom pre T.,
S., táto spoločnosť bola zapísaná v obchodnom registri a existovala aj v čase podania žaloby
žalobcom.
Z oznámenia v.o.s. T., S. (č.l. 41) vyplýva, že k 1. augustu 1992 sa firma T. S. zrušila
rozdelením na dva samostatné právne subjekty. O tejto skutočnosti však neexistuje záznam v
obchodnom registri.
Keďže V. T., S. vznikla 23. apríla 1991, riadila sa pri jej založení Hospodárskym
zákonníkom.
Pri založení verejnej obchodnej spoločnosti Hospodársky zákonník vyžadoval
(§ 106g ods. 1), aby aspoň dve fyzické osoby uzatvorili spoločenskú zmluvu o prevádzkovaní
podnikateľskej činnosti pod spoločným obchodným menom bez toho, aby svoju účasť
obmedzovali výškou svojich majetkových vkladov.
Žalovaný v 1. rade na odvolacom pojednávaní uviedol, že nie je spoločníkom
žalovaného v 2. rade. Hospodársky zákonník výpoveď spoločníka viaže so zánikom verejnej
obchodnej spoločnosti (§ 106l písm. b/ HZ). Ak by ostatní spoločníci chceli ďalej podnikať,
museli by sa znovu zapísať do podnikové registra.
Odvolací súd je preto názoru, že V. výpoveďou spoločníka – žalovaného v 1. rade
zanikla, a preto staré dlhy pôvodnej verejnej obchodnej spoločnosti nemožno vymáhať od
novej verejnej obchodnej spoločnosti, veritelia si tieto môžu vymáhať od starých spoločníkov.
Žalobca v žalobe ako žalovaného v 1. rade označil J., D. H., S., H. č. X./21 – S. P..
Spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti T. H. bol D. H., H. X./21, S. a A. F.,
H.. Títo ako spoločníci v.o.s. ručili za všetky záväzky verejnej obchodnej spoločnosti
spoločne a nerozdielne celým svojim majetkom (§ 106k HZ). Žalovaný v 1. rade – tak ako ho
označil žalobca nebol spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti T.
H a F, S..
Odvolací súd vychádzajúc z výpisu z obchodného registra konštatoval, že V. T., S.
v čase podania žaloby bola zapísaná v obchodnom registri, a pretože žalobca nepodal
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to do časti, ktorou bola žaloba voči
žalovanému v 2. rade zamietnutá, táto časť rozsudku súdu prvého stupňa sa stala
právoplatnou.
Preto odvolací súd skúmal rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti a dospel
k záveru na základe vyššie uvedeného, že žalovaný v 1. rade v predmetnej veci nie je pasívne
legitimovaný, a preto v súlade s ust. § 220 OSP rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
časti zmenil a žalobu smerujúcu voči žalovanému v 1. rade zamietol.
O trovách prvostupňového i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.
§ 224 ods. 2 OSP a ich náhradu žalovanému nepriznal, keďže tento si ich náhradu neuplatnil.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 3. apríla 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu