Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/19/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom

zasadnutí konanom 8. apríla 2008 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. T.,

pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (zákon

č. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005) a iné,

o dovolaní obvineného M. T., zastúpeného obhajkyňou JUDr. V. K., proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 30. augusta 2006, č. k. -429, rozhodol

t a k t o :

Podľa sa dovolanie obvineného M. T.

o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo 17. augusta 2005, sp. zn.

NO – , bol obvinený M. T. uznaný za vinného zo spáchania trestného

činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (skutok v bode 1/

rozsudku) a trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Tr. zák. (skutok v bode

2/ rozsudku) na tom skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. dňa 22. júna 2000

pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo Daewoo Lanos TF 69Y,

ev. č. T., modrej metalízy, po ceste č. I. v smere od N. na obec O., kde v priamom

úseku cesty v kilometri 20,980 medzi uvedenými obcami v okrese N., prešiel

do protismeru, kde následne narazil ľavou prednou stranou vozidla do chodca J. S.,

narodeného X., idúceho po krajnici pri ľavom okraji vozovky smerom

do N., v dôsledku nárazu bol poškodený chodec odhodený cez zvodidlá mimo

vozovky, čím mu spôsobil nasledovné zranenia orgánov hrudníka a brucha

s krvácaním do hrudnej a brušnej dutiny a následného vzniku úrazovo – krvácavého

šoku, v dôsledku ktorých J. S., narodený X., na mieste podľahol,

2/ v presne nezistenom čase od 18.00 do 19.00 hod. dňa 22. júna 2000

po tom, ako osobným motorovým vozidlom Daewoo Lanos TF 69Y,

ev. č. T., ktoré viedol na ceste č. I. v kilometri 20,980, v okrese N., medzi N. a obcou

O., narazil do chodca J. S., narodeného X., ktorý v dôsledku nárazu bol odhodený

cez zvodidlá mimo vozovku a ktorému spôsobil poranenia orgánov hrudníka a brucha

s krvácaním do hrudnej a brušnej dutiny a následného vzniku úrazovo – krvácavého

šoku, v dôsledku ktorých J. S., narodený X., na mieste podľahol, z miesta nehody

s vozidlom odišiel bez toho, aby sa presvedčil, v akom stave sa poškodený

nachádza, tomuto neposkytol prvú pomoc, resp. neprivolal vozidlo rýchlej zdravotnej

služby a ani nenahlásil dopravnú nehodu príslušným policajným orgánom.

Za to mu bol podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák.

uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, pre výkon

ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Súčasne mu bol uložený podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 5 (päť) rokov.

Poškodení spoločnosť T., s. r. o., D. S., V. S., I. P. a V., pobočka D., boli podľa

( v znení neskorších predpisov)

so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na konanie o občianskoprávnych

veciach.

Uznesením Krajského súdu v Žiline z 30. augusta 2006, č. k.

-429, bolo odvolanie obvineného proti citovanému rozsudku podľa

( v znení neskorších predpisov) zamietnuté.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. T. písomným

podaním z 25. januára 2007 (doručeným súdu prvého stupňa

26. januára 2007), prostredníctvom zvolenej obhajkyne JUDr. V. K. (v zmysle

doloženého plnomocenstva) dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáha zrušenia oboch rozhodnutí vydaných v pôvodnom

konaní a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa, nakoľko

podľa neho bol napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj v konaní

mu predchádzajúcom na súde prvého stupňa porušený zákon v ustanoveniach § 224

ods. 1, ods. 2, , , Tr. zák. a , (zákon

č. v znení neskorších predpisov). Súčasne obvinený požiadal o odklad

výkonu napadnutého rozhodnutia.

V dovolaní namietal naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Spochybnil hodnovernosť svedkyne E. K. z poukazom na znalecký posudok

znalca – psychiatra, z ktorého okrem iného vyplýva, že táto svedkyňa

v čase jej prvej (rozhodujúcej) výpovede z 26. júna 2000 brala vysoké dávky

antidepresív a neuroleptík, naviac menovaná trpí organickým psychosyndrómom

s poruchami vnímania, pozornosti a pamäti, znížením intelektu a depresívnou

poruchou osobnosti. Vyhodnotením tejto výpovede ako hodnovernej tak došlo

k porušeniu ustanovenia ( v znení

neskorších predpisov), nakoľko súdy oboch stupňov nehodnotili dôkazy

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Taktiež svedok M. nestotožnil

osobu obvineného s osobou vodiča vozidla, s ktorým z bezprostrednej blízkosti

komunikoval. Nepriame dôkazy produkované v pôvodnom konaní tak netvoria logickú

uzavretú reťaz, nakoľko jednotlivé články na seba nenadväzujú a nezapadajú

do seba. Preto došlo k porušeniu zásady in dubio pro reo.

Súdy sa v pôvodnom konaní taktiež nezaoberali otázkou príčetnosti

obvineného vzhľadom na jeho duševný stav. Ako prílohu k dovolaniu dovolateľ

priložil znalecký psychiatricko – psychologický posudok vypracovaný 2. mája 2006

pre účely iného trestného konania vedeného proti obvinenému, ktorý podľa názoru

dovolateľa spochybňuje príčetnosť obvineného aj vo vzťahu k skutkom

v posudzovanom konaní.

V ďalšom namietal neprimeranosť nepodmienečného trestu odňatia slobody

vzhľadom na časový odstup od spáchania skutkov a nezohľadnenie pri hodnotení

dôkazov tej skutočnosti, že poškodený išiel v čase nehody po nesprávnej strane

vozovky.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie všetkým poškodeným (spoločnosť T., s. r. o., D. S., V. S., I. P. a V.,

pobočka D.) a Okresnej prokuratúre v Dolnom Kubíne.

Z nich sa k dovolaniu vyjadril len okresný prokurátor v Dolnom Kubíne

písomným podaním z 23. februára 2007, v ktorom uviedol, že rozhodnutia súdov

oboch stupňov považuje za správne a teda dovolanie obvineného za nedôvodné.

Namietaný dovolací dôvod podľa neho nebol naplnený aj preto, že namietaná

neúplnosť skutkových zistení a nesprávne posúdenie dôkazov nemôžu naplniť

dovolací dôvod podľa , nakoľko dovolací súd

nepreskúmava skutkové zistenia. Navrhol preto dovolanie obvineného podľa § 382

písm. c/ odmietnuť.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne konštatuje, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu je prípustné ( a ) a bolo

podané oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej

lehote ( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v

až , ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v

v posudzovanom prípade naplnený nebol, a to z nasledovných dôvodov.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z podaného dovolania je zrejmé, že obvinený namietal výlučne nesprávnosť

skutkových záverov súdov oboch stupňov a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov

z pohľadu ustanovenia , ( v znení

neskorších predpisov).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd

nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie

súdu. Nie je tak legitimovaný v danom prípade posudzovať ani úplnosť a správnosť

skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní a rovnako

ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov.

Vo vzťahu k dovolacej námietke o nesprávnosti právnej kvalifikácie

posudzovaných skutkov, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že ich právne

posúdenie v rozsudku súdu prvého stupňa je správne. Podstatou správnej právnej

kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť

a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod

správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný

prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu

je teda dovolací súd povinný prezumovať.

V posudzovanom prípade skutky právoplatne ustálené v tzv. skutkových

vetách výrokovej časti rozsudku okresného súdu (v bodoch 1/ a 2/) obsahujú všetky

zákonné znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

(skutok v bode 1/ rozsudku) a trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208

Tr. zák. (skutok v bode 2/ rozsudku).

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu nezistil ani nesprávne

použitie iných hmotnoprávnych ustanovení predpokladaných ustanovením § 371

ods. 1 písm. i/ , hoci chyby tohto charakteru dovolateľ ani nenamietal.

Vo vzťahu k argumentácii dovolateľa o možnej nepríčetnosti obvineného

v čase spáchania predmetných skutkov poukazujúc na znalecký posudok, ktorý

nebol vykonaný v predmetnom trestnom konaní a súdom oboch stupňov v čase ich

rozhodovania ani známy, je potrebné konštatovať, že nové skutočnosti a dôkazy

súdu skôr neznáme možno aj po právoplatnom skončení trestného stíhania síce

uplatniť, avšak iným mimoriadnym opravným prostriedkom ako je dovolanie.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí

uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie

sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371

ods. 1 písm. i/ , a tak podľa uznesením dovolanie

obvineného odmietol. Vzhľadom na odmietnutie dovolania, na dovolateľom

navrhovaný odklad výkonu napadnutého rozhodnutia nebol zákonný podklad.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. apríla 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: