Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2e1/395531.821cd0.pdf
PDF · 106.81 KB
No categories available
2Tdo/7/2008
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 7/2008
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obvinenému M.
M. a spol., pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14
ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
2 T 120/06, prerokoval na verejnom zasadnutí 08. apríla 2008 v Bratislave, v senáte
zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka
a JUDr. Ing. Antona Jakubíka dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej
republiky, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 02. októbra 2007,
sp. zn. 3 To 46/2007 v neprospech obvineného M. M. a podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a
§ 388 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 02. októbra 2007, sp. zn.
3 To 46/2007 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zák. v p r o s p e c h obvineného M. M..
Tento rozsudok sa z r u š u j e.
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Nitre sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 03. júla 2007, sp. zn. 2 T 120/06 bol
obvinený M. M. uznaný za vinného v bode 1/ z pokusu zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. por. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 30. júla 2006 v čase o 19.30 hod. do 19.45 hod. v N., na A. ulici v areáli
materskej školy po predchádzajúcom verbálnom konflikte s poškodeným R. H., tohto
jedenkrát udrel päsťou do oblasti ľavého líca a potom ako
mu R. H. útok opätoval úderom päsťou do oblasti nosa, tak sa z miesta
činu vzdialil do miesta svojho trvalého bydliska, kde i zobral nožík – motýlik a vrátil
sa do areálu materskej školy, kde sa znovu dostal najskôr do verbálneho a následne
aj fyzického kontaktu s R. H., pri ktorom ho jedenkrát bodol týmto nožom do oblasti
krku, čím mu spôsobil bodnú ranu v oblasti kľúčnej kosti vľavo a odierku
na paží s dobou liečenia do sedem dní,
2/ dňa 09. júna 2006 v čase medzi 15.00 hod. a 16.00 hod. v N., na ul. A. č.
X., vedľa obytného bloku na mieste verejnosti prístupnom najskôr ml. R. C. fyzicky
napadol poškodeného S. L. tak, že ho dvakrát udrel päsťou do oblasti tváre
a následne sa k incidentu pridal M. M. a potom spoločne pokračovali v útoku na
poškodeného a to údermi päsťou do oblasti tváre a keď poškodený padol na zem,
kopali ho do hlavy a do rôznych častí teda, čím mu spôsobili otras mozgu,
pomliaždenie tváre, oboch líc, nosa, čela a spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie
hornej pery s drobnými tržnými ranami ústnej dutiny s dobou liečenia
a práceneschopnosti od 12. júna 2006 do 26. júna 2006.
Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. k/ Tr. zák.
a § 37 písm. h/ Tr. zák., kedy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
je u neho 2:1, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu odňatia
slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci
– 1 ks nožíka – motýlika so strieborno-čiernou rúčkou s tým, že podľa § 60 ods. 6
Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor
v neprospech obvineného M. M., pričom tento opravný prostriedok obmedzil len na
výrok o treste a namietal v ňom nepoužitie ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák.,
upravujúceho tzv. asperačnú zásadu v zmysle ktorej mal byť obvinenému M. M.
ukladaný úhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 8 rokov a 8 mesiacov do 13 rokov
a 4 mesiacov.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na podklade podaného odvolania zrušil
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. u obvineného M. M.
vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak,
že obvinenému M. M. uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. postupom podľa § 41 ods. 1
Tr. zák. a s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s poukazom
na ustanovenie § 36 písm. j/, písm. k/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) roky. Rovnako ako súd prvého stupňa zaradil obvineného podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil obvinenému trest prepadnutia veci
– 1 ks noža – motýlika so strieborno-čiernou rukoväťou, zapísaného v zozname vecí
vzatých do úschovy na Okresnej prokuratúre v Nitre pod položkou č. 57/06 s tým,
že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej
republiky dovolanie v neprospech obvineného M. M., pričom tento mimoriadny
opravný prostriedok oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.,
konkrétne o to, že obvinenému M. M. bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Podľa názoru dovolateľa je nesprávny právny názor krajského súdu,
že použitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2
Tr. zák. prichádza do úvahy len vtedy, ak aspoň jeden zo zbiehajúcich sa trestných
činov je dokonaným zločinom. Podľa § 14 ods. 2 Tr. zák. pokus trestného činu
je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej za dokonaný trestný čin, a preto
ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., ktoré je kogentnej povahy sa musí aplikovať
pri akýchkoľvek vývojových štádiách trestného činu. Preto neuloženie trestu v rámci
upravenej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. je dôvodom dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
Z uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že rozsudkom
Krajského súdu v Nitre z 02. októbra 2007, sp. zn. 3 To 46/2007 bol porušený zákon
v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného M. M., aby podľa
§ 386 ods. 2 Tr. por. tento rozsudok zrušil a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por.
Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
Obvinený M. M. vo vyjadrení k podanému dovolaniu prostredníctvom obhajcu
uviedol, že postup krajského súdu pri ukladaní trestu zodpovedal zákonu
a generálnym prokurátorom uplatnený dôvod dovolania nie je naplnený. Dovolateľ
nesprávne poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 2 Tr. zák., lebo toto ustanovenie
neuvádza, čo sa rozumie trestným činom. Jeho definícia je vyjadrená v § 8 Tr. zák.
tak, že ide o protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak. Jednotlivé trestné činy sú definované v osobitnej časti
Trestného zákona, označenej ako druhá časť. Už z uvedeného je zrejmé,
že odvolávanie sa na prvú (všeobecnú) časť nie je dôvodné. Trestným činom
v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 8 Tr. zák. treba rozumieť
dokonaný trestný čin, a preto aplikácia § 41 ods. 2 Tr. zák. v posudzovanej veci
neprichádza do úvahy. Výklad ponúknutý dovolateľom nemožno vyvodiť pri štan-
dardnom výklade práva. Z uvedených dôvodov obvinený navrhol dovolanie gene-
rálneho prokurátora zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), že sú splnené
podmienky dovolania podľa § 372 Tr. por. ako aj to, že v posudzovanej veci nie sú
dané dôvody pre odmietnutie dovolania na neverejnom zasadnutí pre zrejmosť toho,
že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Dovolací súd preto podľa § 384 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal
dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu,
so zameraním na uplatnený dôvod dovolania (ktorým je dovolací súd podľa § 385
ods. 1 Tr. por. viazaný) a zistil, že dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva
alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom
spáchaných dvomi alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu;
súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia
slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť
rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo ods. 3.
Predpokladom aplikácie citovaného ustanovenia zakotvujúceho asperačnú
(zostrujúcu) zásadu je spáchanie minimálne dvoch úmyselných trestných činov
v reálnom súbehu, t.j. najmenej dvomi samostatnými skutkami, pričom aspoň jeden
z takých trestných činov musí byť zločinom.
Jednou z podmienok použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. je, aby aspoň
jeden z viacerých úmyselných trestných deliktov napĺňal znaky zločinu ako typovo
závažnej kategórie trestných činov, pričom sa ale nevyžaduje, aby išlo o dokonaný
zločin ako to nesprávne uzavrel krajský súd v napadnutom rozsudku. Taký záver
nemá oporu ani v ustanovení § 8 Tr. zák., na ktoré poukazuje vo svojom vyjadrení
obvinený M. M., lebo trestným činom treba rozumieť aj jeho vývojové štádia, rovnako
trestné ako dokonaný trestný čin, ktorými sú príprava na zločin podľa § 13 Tr. zák.
a pokus trestného činu (teda aj prečin) podľa § 14 Tr. zák.
Argumentácia krajského súdu je zjavne nesprávna najmä v porovnaní
s ustanovením § 47 ods. 2 Tr. zák. obsahujúcim tzv. zásadu „trikrát a dosť“, ktoré
výslovne vyžaduje, aby ostatné (tretie) odsúdenie sa vzťahovalo na niektorý
dokonaný trestný čin tam uvedený. V prípade, že treba dosah a účinky niektorých
ustanovení zákona obmedziť len na určité situácie, vyžaduje sa, aby konkrétna
úprava pozitívne vymedzila okruh prípadov, na ktoré sa vzťahuje. Tak je tomu,
napr. už pri spomenutej zásade „trikrát a dosť“. Na rozdiel od ustanovenia § 47
ods. 2 Tr. zák. asperačná zásada v § 41 ods. 2 Tr. zák. nevyžaduje, aby zločin bol
spáchaný v jeho dokonanej podobe, ale stačí, že dospeje aj do prvej vývojovej fázy
trestného činu – do štádia prípravy.
Dôvodne preto okresný prokurátor už v podanom odvolaní namietal porušenie
zákona v prospech obvineného M. M. výrokom o treste, pretože nesprávnym
uložením úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., hoci tento mal byť správne
ukladaný za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., bol obvinenému
uložený trest odňatia slobody mimo upravenej trestnej sadzby (8 rokov a 8 mesiacov
až 13 rokov a 4 mesiace).
So zreteľom na to, že Krajský súd v Nitre ako súd odvolací pochybenie
prvostupňového súdu nenapravil, jeho rozsudkom z 02. októbra 2007, sp. zn.
3 To 46/07 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. porušený zákon
v ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného M. M..
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto citovaný rozsudok krajského súdu
zrušil, zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad
a Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol s tým, že krajský súd je viazaný vysloveným právnym názorom
dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1 Tr. por.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 08. apríla 2008
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: