Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/166/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zdenky Kohútovej,

v právnej veci žalobcu L. B., s.r.o.., X. Bratislava, IČO: X., zastúpeného Mgr. O. B.,

advokátkou, B. S., s.r.o., G., X. Bratislava, proti žalovanému P. C., a.s., ul. J., X.,

IČO: X., zastúpenému JUDr. E. K., advokátkou, J., A., P., X. Bratislava, o vyslovenie

neplatnosti uznesení náhradného valného zhromaždenia žalovaného zo dňa

8.12.1999, na odvolanie žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 23. mája 2006 č. k. -236, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. mája 2006 č. k.

236 v napadnutej časti o určení neplatnosti uznesenia č. 2 náhradného valného

zhromaždenia žalovaného zo dňa 8. 12. 1999, ktorým boli prijaté stanovy žalovaného

v čl. 11.3 druhá veta a výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolacie konanie o odvolaní žalobcu z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 23. mája 2006 vyslovil neplatnosť

uznesenia č. 2 náhradného valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa

8.12.1999, ktorým boli prijaté stanovy žalovaného v článkoch 11.3 druhá veta,

čl. 13.4 v časti „...a vylúčiť prítomnosť akýchkoľvek prizvaných osôb“, čl. 22.2

písm. a/, e/, čl. 23.3 druhá veta, čl. 24.5 tretia veta a čl. 36.1. Vo zvyšku žalobu

zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne

domáhal určenia neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia

žalovaného zo dňa 8.12.1999, ktorým boli schválené stanovy žalovaného v čl.

5.4-5.5 v spojení s čl. 35.5, čl. 8.2, čl. 11.2-11.5, čl. 13.4, čl. 15.2 v časti určujúcej

povinnosť žiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia doporučeným

listom s uvedením dôvodu zvolania valného zhromaždenia, čl. 16.3, čl. 18.4, čl. 18.5,

čl. 21.2 v časti týkajúcej sa udeľovania slova do diskusie, navrhovania hlasovania

o organizačnom opatrení, čl. 22, čl. 23.3, čl. 24.5 posledná veta, čl. 28.7, čl. 36.1-

36.8 a čl. 40. V predchádzajúcom rozhodnutí z 22. apríla 2004 súd žalobe čiastočne

vyhovel a vyslovil neplatnosť uznesenia týkajúcu sa čl. 11.3 druhá veta, čl. 13.4,

čl. 16.3 posledná veta, čl. 22, čl. 23.3, čl. 24.5 tretia veta a čl. 36.1 stanov a vo

zvyšku žalobu zamietol.

Na odvolanie žalovaného odvolací súd toto rozhodnutie v napadnutej

vyhovujúcej časti uznesením z 30. augusta 2005 zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie s tým, že žalobca sa žalobným petitom nedomáhal určenia

neplatnosti článkov stanov prijatých mimoriadnym valným zhromaždením žalovaného

dňa 8.12.1999, preto súd rozhodol o niečom inom, než bolo predmetom konania.

Okrem toho z obsahu spisu vyplynulo, že predmetné stanovy už boli nahradené

novými, čím sa výsledok sporu zrejme stal pre žalobcu bezpredmetným. V ďalšom

konaní po úprave žalobného petitu na vyslovenie neplatnosti uznesenia č. 2

náhradného valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 8.12.1999, ktorým

boli prijaté stanovy žalovaného v čl. 11.3 druhá veta, 13.4, 16.3 posledná veta, čl. 22,

čl. 23.3, čl. 24.5 tretia veta a čl. 36.1, súd po zistení, že žalobca je vecne aktívne

legitimovaný na podanie žaloby podľa § 183 v spojení s § 131 Obchodného

zákonníka, nakoľko je akcionárom žalovaného a napádané články stanov mohli

obmedziť práva akcionára, doplnil dokazovanie vo veci neplatnosti týchto článkov

stanov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pre rozpor so

zákonom a stanovami sú neplatné tie časti prijatého uznesenia, ktorými boli

schválené stanovy v článkoch:

• čl. 11.3 druhá veta, podľa ktorého akcionár nemá právo nazerať do žiadnych

dokumentov týkajúcich sa spoločnosti, okrem prípadov uvedených v bode

11.4, čo by znamenalo porušenie základného práva akcionára na informácie,

• čl. 13.4 „... a vylúčiť prítomnosť akýchkoľvek prizvaných osôb“ , pretože za

prizvanú osobu sa považuje aj tlmočník akcionára, ktorý nerozumie

slovenskému jazyku,

• čl. 22.2 písm. a/ pre súvislosť s čl. 13.4 a písm. e/ vzhľadom na všeobecnú

formuláciu, ktorá by umožnila valnému zhromaždeniu rozhodovať aj

o otázkach, u ktorých môže byť sporné, či mali byť uvedené v programe,

navyše neplatnosť spôsobuje už samotná neurčitosť tohto ustanovenia,

• čl. 23.3 druhá veta, podľa ktorého akcionár nemôže s časťou svojich akcií

hlasovať sám a na hlasovanie s ďalšou časťou splnomocniť inú osobu, ani

nemôže splnomocniť na hlasovanie viac než jednu osobu, pretože ide

o ustanovenie nadbytočné vzhľadom na prvú vetu čl. 23.3,

• čl. 24.5 posledná veta, podľa ktorého môže akcionár žiadať kópiu zápisnice

z valného zhromaždenia, ale bez príloh, hoci tieto môžu obsahovať informácie

potrebné na uplatnenie práv akcionára a na takéto obmedzenie nie je dôvod,

• čl. 36.1, podľa ktorého o znížení základného imania na návrh predstavenstva

môže valné zhromaždenie rozhodnúť 2/3 väčšinou prítomných akcionárov, len

ak sú na ňom prítomní akcionári vlastniaci akcie s menovitou hodnotou

predstavujúcou viac než 50% základného imania, a ktoré je neplatné

pre rozpor so všeobecným ustanovením o uznášania schopnosti valného

zhromaždenia v čl. 19.2.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože nezistil

rozpor namietaných článkov stanov so zákonom alebo stanovami. O trovách konania

súd rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich

náhradu, vzhľadom na čiastočný úspech v konaní.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.

Žalobca podal odvolanie proti tej časti rozsudku, ktorou súd zamietol žalobu

na vyslovenie neplatnosti uznesenia č. 2 náhradného valného zhromaždenia

žalovaného zo dňa 8.12.1999, ktorým boli prijaté stanovy v článkoch 22.2 písm. d/,

čl. 22.3 a čl. 23.3 prvá veta. Podaním doručeným odvolaciemu súd 25. júna 2007

vzal žalobca podané odvolanie v celom rozsahu späť, preto odvolací súd s odkazom

na ustanovenie a konanie o odvolaní žalobcu zastavil.

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v časti, v ktorej súd vyslovil

neplatnosť uznesenia náhradného valného zhromaždenia v čl. 11.3 druhá veta, čl.

22.2 písm. e/ a čl. 23.3. druhá veta, a to z dôvodu, že súd nesprávne právne posúdil

a nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy, v dôsledku čoho je jeho

rozhodnutie v tejto časti nesprávne a v rozpore s platnou právnou úpravou. Namietal,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania existencie všetkých

zákonných podmienok pre vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia

podľa , pretože nepreukázal rozpor týchto článkov stanov so zákonom

alebo stanovami a rovnako nepreukázal, že prijaté uznesenie mohlo obmedziť

niektoré z jeho práv akcionára. Okrem toho, pri čl. 11.3 druhá veta stanov namietal

úzku súvislosť s čl. 11.2, 11.3 prvá veta a 11.4, ktoré nie sú v rozpore so zákonom

a sú platné, preto vyslovenie neplatnosti nepovažuje za dôvodné. Čl. 22.2 písm. e/

žalovaný nepovažuje za neurčitý a nepovažuje za účelné ani možné, aby stanovy

obsahovali taxatívny výpočet toho, čo môže byť predmetom organizačného

opatrenia. Druhú vetu čl. 23.3 považuje výslovne za vysvetľujúcu, ktorá nie je

v rozpore so zákonom, ani neobmedzuje práva akcionára, naopak, jej účelom je jeho

ochrana spočívajúca v tom, aby pri hlasovaní ním splnomocnená osoba nehlasovala

inak, ako akcionár so zvyšnou časťou akcií. Žalovaný nepovažuje toto ustanovenie

za nadbytočné a navyše, prípadná nadbytočnosť nemôže spôsobiť jeho neplatnosť.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej

časti zmenil podľa tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu

trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ), prejednal vec v rozsahu podľa na nariadenom

pojednávaní podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je

čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o výhrady k správnosti rozhodnutia uvedené v odôvodnení

predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, úpravou petitu sa

stala bezpredmetnou námietka, že súd konal a rozhodoval o niečom, čo nebolo

predmetom konania. Rovnako bezpredmetnou je aj námietka týkajúca sa prípadnej

neaktuálnosti rozhodnutia vo väzbe na skutočnosť, že stanovy schválené valným

zhromaždením 8.12.1999, už boli nahradené novými, pretože podľa zhodného

vyjadrenia účastníkov, znenie stanov z 8.12.1999 vyvolalo medzi nimi niekoľko

sporov, preto je stále relevantná otázka platnosti alebo neplatnosti namietaných

článkov. Predmetom odvolacieho konania teda zostala otázka posúdenia platnosti

uznesenia č. 2 náhradného valného zhromaždenia žalovaného zo dňa

8.12.1999, ktorým boli prijaté stanovy žalovaného v časti článkov 11.3 druhá veta,

22.2 písm. e/ a 23.3 druhá veta, ktoré súd prvého stupňa posúdil ako neplatné pre

rozpor so zákonom.

Úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia

akciovej spoločnosti podľa v spojení s a , podmienená

súčasným splnením zákonných podmienok: musí ju podať oprávnená osoba, musí

ju podať v zákonnej prekluzívnej lehote, prijaté uznesenie musí byť v rozpore so

zákonom alebo spoločenskou zmluvou, alebo stanovami, a ak ju podáva akcionár,

musí preukázať, že prijaté uznesenie mohlo obmedziť jeho práva. Podľa právneho

názoru odvolacieho súdu nie u všetkých článkov stanov, ktoré súd prvého stupňa

určil za neplatné, boli všetky uvedené podmienky splnené.

Podľa čl. 11.3 druhá veta stanov žalovaného v znení schválenom dňa

8.12.1999, „Akcionár nemá právo nazerať do žiadnych dokumentov týkajúcich sa

spoločnosti, okrem prípadov uvedených v bode 11.4.“, podľa ktorého akcionár má

právo nazerať do zápisníc z rokovania dozornej rady, ktoré sa konali po 1.7.1999, ale

len za predpokladu, že to umožňuje aj všeobecný záväzný predpis. Pritom právo

akcionára nazerať do zápisníc z dozornej rady je jeho zákonným a nepodmieneným

právom vyplývajúcim z ustanovenia , ktoré mu patrí v rámci

nemajetkových práv na informácie a stanovami nemôže byť vylúčené ani

obmedzené. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že

akcionár, ktorému zákon priznáva právo na riadenie spoločnosti, má aj právo na

informácie týkajúce sa činnosti predstavenstva, dozornej rady a valných

zhromaždení, ktorých poskytnutie je možné odmietnuť iba zo zákonných dôvodov

(ak by poskytnutím informácie došlo k porušeniu zákona alebo spôsobeniu ujmy pre

spoločnosť alebo spoločnosťou ovládané osoby), preto namietané znenie stanov je

príliš obmedzujúce, a tým odporujúce zákonu. Navyše, s účinnosťou od 1.10.2004 je

právo akcionára nahliadať do listín, ktoré sa ukladajú do zbierky listín v obchodnom

registri, už zakotvené priamo v zákone ( ).

Podľa čl. 22.2 písm. e/ relevantného znenia stanov, predmetom

organizačného opatrenia môžu byť (okrem v písm. a/ až d/ výslovne vymedzených

otázok) aj iné otázky, ktorých povaha to pripúšťa. Pretože toto ustanovenie treba

posudzovať v súvislosti s čl. 22.1, čo znamená, že nemôže ísť o zásah do programu

rokovania valného zhromaždenia, ale len o procesnú úpravu rokovania, odvolací súd

sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že ide o takú všeobecnú formuláciu,

ktorá by mohla umožniť, aby valné zhromaždenie rokovalo aj o otázkach, u ktorých

by mohlo byť sporné, či nemali byť uvedené v programe rokovania. Navyše, odvolací

súd nepovažuje ani za preukázané, že by toto ustanovenie mohlo obmedziť niektoré

právo žalobcu ako akcionára.

Podľa čl. 23.3 druhá veta stanov, akcionár nemôže s časťou svojich akcií

hlasovať sám a na hlasovanie s ďalšou časťou splnomocniť inú osobu a nemôže ani

splnomocniť na hlasovanie s akciami, ktoré mu patria, viac ako jednu osobu. Súd

prvého stupňa určil neplatnosť tohto ustanovenia z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom

na prvú vetu, nadbytočnosť však nie je zákonným dôvodom na určenie neplatnosti.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že toto ustanovenie

obmedzuje vlastnícke právo akcionára a spôsob dispozície s akciami, ktoré vlastní.

Zákon podrobnejšie neupravuje spôsob hlasovania akcionárov na valnom

zhromaždení, ale odkazuje v tomto smere na stanovy spoločnosti. Zakotvuje jedinú

podmienku, že prípadné obmedzenie hlasovacieho práva v stanovách sa musí

vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov a tá bola v tomto prípade

splnená. Akcionár má právo zúčastniť sa (a teda aj hlasovať) valného zhromaždenia

osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia. Pokiaľ žalobca

akceptoval ustanovenie čl. 23.3 prvá veta, podľa ktorej akcionár môže splnomocniť

na hlasovanie iba jednu osobu, namietaná druhá veta len upresňuje túto zásadu

v tom smere, že nemôže ani s časťou akcií hlasovať sám a na hlasovanie s ďalšou

časťou akcií splnomocniť inú osobu. Podľa názoru odvolacieho súdu, toto

obmedzenie vyjadruje skutočnosť, že valné zhromaždenie cez hlasovanie akcionárov

spoločnosti vytvára vôľu spoločnosti, pričom každý akcionár bez ohľadu na počet

akcií, s ktorými vykonáva hlasovacie právo, má jednu vôľu, resp. ku každej otázke,

ktorá je predmetom hlasovania a tým rozhodovania valným zhromaždením, má iba

jeden názor, čo nie je v rozpore so žiadnym kogentným zákonným ustanovením. Je

to napokon aj v súlade so všeobecným princípom zastúpenia na základe písomného

plnomocenstva, ktoré síce môže byť udelené aj viacerým splnomocnencom, tí ale

nemôžu v rovnakej otázke prejaviť rozdielnu vôľu.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti o určenie neplatnosti uznesenia č. 2 náhradného valného

zhromaždenia žalovaného zo dňa 8.12.1999, ktorým boli prijaté stanovy žalovaného

v .3 druhá veta a výroku o trovách konania potvrdil podľa ako vecne

správne a v časti určenia neplatnosti tohto uznesenia týkajúceho sa čl. 22.2 písm. e/

a .3 druhá veta zmenil podľa tak, že žalobu zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech oboch

účastníkov podľa v spojení s tak, že vyslovil, že

žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 9. apríla 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: