Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a03/380252.8b7253.pdf
PDF · 115.1 KB
No categories available
6Obo/11/2007
Najvyšší súd 6 Obo 11/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci žalobcu:G., s.r.o., P.S.X., X.B.B., IČO: X., zast. JUDr. G.M. M., K. 8, X.B.B.,
proti žalovanému: Mgr. M.A., S.X., X.B.B., správca konkurznej podstaty úpadcu S.L., a.s.
v konkurze, L. X., S., IČO: X., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2006, č.k.: 35 Cbi 63/2003-
94, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2006, č.k.:
35 Cbi 63/2003-94 sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. októbra 2006, č.k.: 35 Cbi 63/2003-
94 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal trovy konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou
z 22. mája 2003 žiadal, aby súd rozhodnutím vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu S.L., a.s.
v konkurze, S. pohľadávku v hodnote 25 655 526,40,- Sk, ktorá bola Zmluvou o postúpení
pohľadávky z 2. augusta 2002 postúpená na spoločnosť G., s.r.o. B.B.. Pohľadávka vo výške
26 655 526,40,-Sk je pohľadávkou voči spoločnosti P.U.B., s.r.o., ktorú žalobca nadobudol
2. augusta 2002, t.j. pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu S.L., a.s. v konkurze, S.,
a preto táto pohľadávka nepatrí do majetku úpadcu.
Súd prvého stupňa konštatoval, že Zmluvou o postúpení pohľadávky z 2. augusta
2002 postúpila S.L., a.s. S. pohľadávky voči spoločnosti P.U.B., s.r.o., S. v celkovej výške
25 655 526,40,- Sk (špecifikované v zozname pohľadávok) za odplatu vo výške 900 000,- Sk
spoločnosti G.s.r.o. B.B..
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. novembra 2002, č.k.:
25-24 K 61/01 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka S.L., a.s. S.. Do funkcie správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J.M., advokát
so sídlom vo Zvolene, ktorý zapísal do konkurznej podstaty aj pohľadávky, ktorých
postúpenie bolo predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2. augusta 2002. Preto žalobca
v súlade s ust. § 19 ods. 2 ZKV podal žalobu o vylúčenie pohľadávok vo výške
25 655 526,40,- Sk z konkurznej podstaty úpadcu S.L., a.s. v konkurze, S.. Uznesením
Krajský súd v Banskej Bystrici zo 17. mája 2005, č.k.:
25-24 K 61/01-749 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený Mgr. M.A.,
advokát so sídlom v Banskej Bystrici.
Dôvodom zápisu pohľadávok do konkurznej podstaty bolo to, že žalovaný namietal
absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2. augusta 2002. Súd prvého stupňa
dospel k názoru, že obchodovanie s pohľadávkami nepatrilo do predmetu činnosti úpadcu
S.L., a.s., S.. Keďže predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2. augusta 2002 bolo
postúpenie pohľadávok v celkovej výške 25 655 526,40,- Sk
za odplatu 900 000,- Sk, čo znamená, že došlo k výraznému zmenšeniu majetku úpadcu,
prvostupňový súd konštatoval, že došlo k výraznému zmenšeniu majetku úpadcu. Takéto
konanie dlžníka teraz úpadcu nie je možné kvalifikovať ako bežnú obchodnú činnosť, pretože
dlžník, teraz úpadca predal pohľadávky za cenu, ktorá nebola predmetným pohľadávkam
ekvivalentná, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že postupované pohľadávky
boli Znaleckým posudkom č. 008- II. 2002 zo 17. júna 2002 ohodnotené na 900 000,- Sk,
a to z dôvodu, že bonita predmetných pohľadávok sa neskôr ukázala oveľa vyššia, čo možno
konštatovať na základe toho, že postupník t.j. spoločnosť G., s.r.o. B.B. si započítala
s uvedenými pohľadávkami svoj oveľa vyšší záväzok voči P.U.B., s.r.o. S., konkrétne vo
výške 19 782 983,- Sk.
Prvostupňový súd preto vyhodnotil Zmluvu o postúpení pohľadávky z 2. augusta 2002
ako absolútne neplatný právny úkon, keďže obchádza ust. § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV. Žalobca
sa z tohto dôvodu nestal vlastníkom pohľadávok vo výške 25 655 526,40,- Sk, a preto
prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd
podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, a to podľa úspechu účastníkov v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť
vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu S.L., a.s. v konkurze, S. pohľadávky v celkovej výške
25 655 526,40,- Sk voči spoločnosti P.U.B., s.r.o., ktoré nadobudla spoločnosť G., s.r.o. B.B.
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2. augusta 2002 od spoločnosti S.L., a.s. S.
z týchto dôvodov:
Odvolateľ sa domnieva, že pojem „bežná obchodná činnosť“, keďže ho nedefinuje ani
ZKV, ani obchodný zákonník, ani iné súvisiace zákony, je potrebné vykladať širšie než
je predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri. Žalobca je názoru, že bežnou obchodnou
činnosťou je aj predaj vlastných pohľadávok (ako rýchlo speňažiteľných aktív), ktorý slúži
na preklenutie nedostatku cash – flow. Rozlišovanie v peňažnom ekvivalente za predaj aktív
má priestor vo sfére odporovateľných právnych úkonov. Je preto potrebné ustáliť, či predaj
vlastných pohľadávok patrí do kategórie „bežná obchodná činnosť“ alebo nie, a to bez ohľadu
na cenu za ich predaj.
Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že argumentáciu
odvolateľa považuje za účelovú.
Žalovaný s prihliadnutím na všetky okolnosti má zato, že bežnou obchodnou
činnosťou nie je konanie smerujúce k zmenšeniu majetku dlžníka.
I otázka výšky odplaty za postúpenie pohľadávky je rozhodujúca pre posúdenie,
či dlžník vykonáva bežnú obchodnú činnosť alebo nie. Pokiaľ dlžník postúpil pohľadávku
za neprimerane nízku odplatu, konal v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 4b ods. 1
písm. a/ ZKV, pretože jeho konanie smerovalo k zmenšeniu majetku a takýto úkon je preto
absolútne neplatným právnym úkonom.
Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal
odvolanie žalobcu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP s nariadením pojednávania v zmysle ust. § 214
ods. 1 OSP a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Na dlžníka S.L., a.s. bol v roku 2001 podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom
dlžníkovi bol Krajským súdom v Banskej Bystrici doručený návrh
na vyhlásenie konkurzu dňa 1. júna 2001.
Podľa ust. § 4b ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej len
ZKV) – po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu súdu alebo po doručení návrhu
na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi, dlžník je povinný a/ zdržať sa konania smerujúceho
k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti; b/ na výzvu súdu zostaviť
zoznam aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov a ich adries a odovzdať ho súdu
v lehote ním určenej; takáto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní.
Je nesporné, že dlžník (teraz úpadca) – žalovaný S.L., a.s. po doručení návrhu na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky
2. augusta 2002 so žalobcom, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky
s príslušenstvom postupcu – dlžníka, ktorú mal voči dlžníkovi „P. U. B., s.r.o.“
Rovnako nie je sporné, že žalovaný – dlžník mal doručený návrh na vyhlásenie
konkurzu 1. júna 2001.
Podľa názoru odvolacieho súdu je zmyslom ustanovenia § 4b ods. 1 ZKV zabrániť
dlžníkovi v čase od zahájenia konkurzného konania alebo v dobe od doručenia návrhu súdom
dlžníkovi do právoplatného rozhodnutia o návrhu, v neštandardnom konaní, ktoré
by vybočovalo z bežnej obchodnej činnosti a ktoré by malo za následok poškodenie jeho
majetku (t.j. budúcu konkurznú podstatu). Ide teda o zakonzervovanie majetkových pomerov
dlžníka, lebo postihuje majetok, ktorý má dlžník v deň zahájenia konkurzného konania, resp.
v deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi.
Je totiž povinnosťou dlžníka na výzvu súdu zostaviť zoznam svojich dlžníkov,
veriteľov a ich adries a odovzdať ho súdu v zákonom stanovenej lehote (§ 4b ods. 1 písm. b/
ZKV).
Odvolací súd má zato, že za konanie, ktoré vedie ku zmenšovaniu majetku dlžníka
treba, medzi inými, zaradiť: prevody vecí, práv a iných majetkových hodnôt na iné osoby
bezplatne alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Prevod pohľadávok úpadcu S.L., a.s. S.
vo výške 26 655 526,40,- Sk, ktoré mal postupca voči spoločnosti P. U. B., s.r.o. na žalobcu –
postupníka G.s.r.o. B.B. za 900 000,- Sk Zmluvou o postúpení pohľadávky 2. augusta 2002,
treba považovať za konanie postupcu smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku. Tvrdenie
žalobcu,
že išlo o bežnú obchodnú činnosť, odvolací súd považoval za právne nedôvodné, a preto
k nemu nemohol prihliadnuť.
Za bežnú obchodnú činnosť je potrebné považovať takú obchodnú činnosť (aktivitu
alebo pasivitu), ktorá udržiava doterajší stav majetku a neprehlbuje stratové obchodné
činnosti. Straty by sa však nemali umelo zväčšovať na úkor veriteľov dlžníka.
Preto pri posudzovaní „bežnej obchodnej činnosti“ je potrebné vychádzať z predmetu
činnosti postupcu, ktorý nebol subjektom obchodujúcim s pohľadávkami. Najvyšší súd
Slovenskej republiky je názoru, že ust. § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV je potrebné posudzovať
vo vzájomnej súvislosti t.j. že dlžník je povinný zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu
jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti. Postupca nepostúpením predmetných
pohľadávok by: a/ nezmenšil svoj majetok
b/ nezvýšil svoju stratu a ani neohrozil svoju bežnú obchodnú činnosť.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že Zmluva
o postúpení pohľadávky z 2. augusta 2002 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu
obchádzania ust. § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV, a preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
ako vecne správny podľa ust. § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 OSP
v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP, a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.
Úspešnému účastníkovi – žalovanému trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne
nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 6. marca 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: